Is she her sister?-4.časť

Tu máte ďaľšiu časť :) Strašne ma baví písať tento príbeh :) Dúfam,že za to,čo sa tam stane ma nezabijete  :D

Dáte 5 komentárov? :)

Už dávno som nespala.Len som nemala silu otvoriť oči a prebrať sa z tohto nevinného stavu.

,,Ach,bože...je to moja vina."nedokázala som priradiť ten hlas ku žiadnej osobe.

,,Myslíš,že sa ešte niekedy preberie?Stratila veľa krvi..."ten hlas...určite ho poznám...

,,Ona sa preberie!Je to všetko tvoja vina,Penny!"Ellis!To je Ellisin hlas!Chcela som zakričať jej meno na celú izbu,no moje telo mu to nedovolilo,a tak som bez pohnutia ležala ďalej.

,,Nie,Eliss!Nie je to nikoho vina.Ona ušla z domu."

,,Greg...."konečne som prehovorila,no nebola som si istá,či ma počuli,keďže som to povedala veľmi potichu.

,,Pšt!Počuli ste to?"ich hádku prerušil Gregov hlas.

,,Čo?Greg,mal by si si dať pauzu..."živo som si predstavila,ako Penny prekrútila očami.

,,Asi hej....poďme si dať kávu."zavelil,otvoril dvere a vyšiel z izby.

,,Počkajte ma tam...ja....ja vás dobehnem."Elissin hlas sa ozval blízko mňa.Keď sa zabuchli dvere,vedela som,že som tu s ňou ostala sama.

,,Shau...."z jej úst vykĺzol vzlyk.Chcela som jej odpovedať...chcela som to tak veľmi...ale nemohla som.

,,Shaunee.Ty nesmieš zomrieť.Nemôžeš ma tu nechať."na tvár mi dopadla jedna z jej sĺz.Cítila som,že slabnem.Že sa mi tažšie dýcha.Že sa postupne vytrácam...moje duša sa rozhodla odísť.Ale chcem naozaj zomrieť?Musím sa jej vzoprieť.Musím...musím prehovoriť.Za každú cenu!

,,Shaunee,pamätáš si,ako sme podpálili na chémii stôl?"zasmiala sa, ,,Vtedy nám fakt redlo.Alebo,ako sme sa smiali na...."zlomil sa jej hlas a strašne sa rozvlykala.

,,Shaunee...neodchádzaj."pootvorila som oči a uvidela ju klačať pri mojej posteli,ako sa díva na prístroj,na ktorý som zapojená,ako na ňom všetky čiary neochotne klesajú.

,,Pamätám-si-t-to...."zašepkala som a ťažké viečka som nehala na chvíľu pootvorené.

,,Shaunee!"usmiala sa a znovu sa rozplakala.

,,Eliss-nep-lač...."bolo veľmi ťažké povedať nejaké slovo.Rozvlykala sa ešte viac.Chcela som ju presvečiť,že budem v poriadku,no akonáhle som otvorila ústa,vyšiel z nich nezrozumiteľný šepot: ,,Mám-ť-rda.."povedala som to tak potichu,že to nemala šancu počuť.Stisla mi ruku a prisahala by som,že vyzerala ako kliešť.Chcela som sa zasmiať,no hneď som to oľutovala,keď mi celým telom prešla bolesť.Usmiala som sa na plačúcu Eliss,ktorá niečo ustavične šepkala a zavrela som oči.Postupne sa vytratil celý svet.Navždy...

Z pohľadu Eliss:

,,Shaunee...Nesmieš zaspať.Prosím...Nezavieraj oči.Za chvíľu príde tvoja mama a...a budeš sa s ňou rozprávať.No tak..."prehĺtala som slané slzy a plakala som tak ,ako ešte nikdy.Stískala som jej ruku a vravela jej povzbudivé veci,keď začal pípať prístroj,na ktorý bola napojená.

,,Nie,Shaunee!Nesmieš odísť!Mám iba teba..."posledné slová sa utopili v prívale sĺz.Keď som sa konečne spamätala,stlačila som červené tlačídko a do izby nabehli doktori.Jeden ma zobral na ruky,keďže som nebola schopná chodiť a odniesol ma z izby.Položil ma na stoličku a rozbehol sa naspäť ku Shaunee.Prosím...Nedovoľ,aby zomrela.Okrem nej nemám nikoho.Je ako moja sestra,ktorú som nikdy nemala.Tak prečo mi ju chceš zobrať?

,,Slečna!"vrátila som sa do reality,kde som sedela na starej stoličke pri doktorovi,ktorý mi mával rukou pred očami a pýtal sa ma či som v poriadku.

,,Shaunee!"vystrelila som zo stoličky a šprintovala k jej izbe.Nezaujímalo ma,že ten doktor na mňa kričí,nech zastanem.Potrebovala som vidieť Shaunee.Otvorila som dvere od jej izby a vbehla dnu.Nemohla som odtrhnúť oči od prístroja,ktorý bol od nej odpojený.Počkať-odpojený?!

,,Ste normálni?!Prečo ste ju odpojili od prístroja?!Čo neviete,že zomrie?"kričala som na nich.

,,Prosím,sadnite si,slečna.Shaunee sa rozhodla odísť.Rozhodla sa opustiť tento svet a začať nový život,tam hore."zastavilo sa mi srdce.Podlomili sa mi nohy a dopadla som na studenú dlážku.Nemohla zomrieť!Nie,nie,nie!Nemohla!Ona žije!Je...Je to nejaké blbé nedorozumenie,alebo žart.Fakt blbý žart.Určite je to iba zlý sen!No tak,Eliss!Prebuď sa!Shaunee zomrela.Moja Shaunee....Navždy bude moja.Neopustím ju.Ale ona opustila mňa.
Do izby vošla jej mama.Pohľadom skenovala celú izbu,až napokon povedala:

,,Kde je moja Shaunee?"až teraz som si uvedomila,že jej telo odniesli.Ani som jej nestihla povedať zbohom.Nestihla som nič.Nestihla som jej pomôcť zmeniť sa.Nestihla som sa jej so všetkým zdôveriť.Nestihla som ju zachrániť.

,,Nie...Nie!"kričala jej mama, ,,To nemôže byť pravda!Klamete!"hystericky sa rozplakala.Chcela by som veriť tomu,že to nie je pravda,ale nemohla som.Bola som pri nej,keď posledný raz vydýchla.Cítila som na srdci veľkú bolesť,ako keby mi z neho niekto kus odtrhol.Nechcela som tu viac byť.Vyšla som z izby,kde som uvidela jej záchrancu...Vlastne ju zachránil len pred smrťou vonku.Zomrela tu.

,,Prebrala sa?"uprel na mňa jeho šedé oči.

,,Áno.Ale potom...-"nedokázala som vysloviť to slovo.Zavrela som oči a o sekundu neskôr sa ocitla v jeho objatí.

,,Je mi to ľúto."zašepkal a odhrnul mi mokré vlasy od sĺz z tváre.Musím vyzerať hrozne...Stojím tu pred svetovou hviezdou v pyžame.Ale veď je to jedno...zaželá mi 'úprimnú' sústrasť a poberie sa preč.

,,Mala by si sa dať dokopy.Poď so mnou."zobral ma za ruku a ťahal za sebou ku výťahu.Otvoril mi dvere na ľavej strane spolujazdca a pomohol mi nastúpiť do jeho auta.Čo ak ma chce zabiť?Áno,Eliss....Určite netúži po ničom inom,ako cítiť pach tvojej krvi.

,,Ako sa voláš?Je to trochu trápne,že neviem tvoje meno,ale veľmi vašu skupinu nesledujem...poznám iba Harryho...myslím meno,pretože výzorovo-"

,,Som Louis."zasmial sa,keď ma prerušil, ,,Priveľa rozprávaš.Oddýchni si."zapla som si pás.

,,Keď som nervózna,vždy veľa rozprávam."môj úsmev,nebol zďaleka taký šťastný,ako jeho.Bolo to niečo ako makeup na plač.Počkať-Kam ma to vlastne vezie?

Tak?Páčilo sa vám to?Je asi jasné,že hlavnou postavou bude Eliss :) Okomentujte,ak ste prečitali :)