Byť,či nebyť?-27.časť

Ahojte :) Viem,je krátka :/ Ale ja mám také nervy zo zajtrajška-_- chápete?! Kamarátka ma ide predstaviť svojej partii a ja sa bojííím! :D Viem,nie som normálna :D Každopádne komentujte a držte mi palce :) Viaceré ste mi písali,kedy pridám ďaľšiu časť SSAYD-takže moja odpoveď--->pokúsim sa čo najskôr :)* A ďakujem za komentáre k minulej časti :)))

5 kometárov+ :)  ,


,,Tam dakde je...Aha,asi je tam."Zayn skočil Liamovi do reči.

,,Oh,dobre ."usmiala som sa a pobrala som sa preč.Konečne!Harry odišiel!A ak mu Zayn nepovedal,že som tu,nevie o mne.To znamená,že...muhahaaaa!Vyšla som von a prechádzala som pomedzi domy.Napadlo ma,že keď prídem domov,zájdem k jazeru,trochu si utriediť myšlienky a začnem úplne nanovo.Usmiala som sa do slnka a pokračovala som v ceste.

,,Tak ako?"z dverí sa na mňa vyrútila teta.

,,Má...má sa dobre."sklopila som zrak a prešla som dnu.

,,Bol tu nejaký chlapec...zháňal ťa."usmiala sa a zamierila do kuchyne.

,,Tommy?"spýtala som sa so zdvyhnutým obočím a sadla som si za stôl.Teta predo mňa položila šalát,s kuracím mäsom.

,,Á,Tommy...Áno,myslím,že presne tak sa mi predstavil."prikývla.

,,Ale povec mi,Emily....ako je to s tebou a rodičmi?"jej optimistický úsmev sa razom vytratil.Prehltla som sústo a zamračila sa.

,,To už nie sú moji rodičia,ani náhodou."Teta mala čo robiť,aby od údivu nevykríkla a nepustila pohár z ruky,rovno na zem.

,,Ale Emily....Vždy to budú tvoji rodičia,na ktorých sa môžeš obrátiť."

,,Áno...vždy..."pretočila som očami a do úst som si vložila vidličku so šalátom.Táto téma je pre mňa už navždy ukončená.

,,Teta?Mohla by som ísť potom k jazeru?"spýtala som sa a príbor som položila na teraz už prázdny tanier.

,,Už som ti predsa vravela,že sa ma nemusíš pýtať."usmiala sa.

,,Uhm...Tak ja teda pôjdem.Ďakujem za obed."postavila som sa od stola a vybehla som hore schodmi,rovno do mojej izby.Zastala som pred zrkadlom.Zmenila som sa?Stala...som sa neprístupnou?To oni ma zmenili....Alebo skôr život.Život ma naučil,ako sa správne zachovať v danej situácii.Teda....ak nepočítam ten úlet,kde som bola pri tých bláznivých motorkároch a...-No...túto tému radšej uzavriem.Znovu som sa zamerala na odraz v zrkadle.Iba teraz som si všimla,aké veľké sú moje kruhy pod očami.Strapaté vlasy....čo sa to so mnou deje?S povzdychom som sa hodila na posteľ.Čo budem robiť ďalej?Tu ostať nemôžem...Ale domov sa nevrátim.A čo tanečná univerzita?Prijali ma...ale...pôjdem tam?Tanec bol môj sen.Ale...je ešte?Myslím,že sa pýtam na priveľa otázok,ktoré nemajú odpoveď.Zvonku som započula tlmené zvuky hudby.Zarazila som sa,no podišla som k oknu a otvorila ho.Svadba?Áno!Tam sú mladomanželia.Kráčajú po dedine,rovno do kostola.Pousmiala som sa a zavrela  som okno.Do tašky som si nahádzala veci,ktoré budem na pláži potrebovať a vydala som sa na ďalekú cestu-do kúpeľne.Vlasy som si učesala do drdola a na oči si nakydala vode odolnú špirálu.Nasadila som si slnečné okuliare a vybehla som z domu.Viem,že peši mi to bude trvať dosť dlho,ale čo už...Aspoň sa poprechádzam.Už som bola takmer pri Tommyho dome,keď.....

,,Emily!"za mnou sa ozval jeho hlas.To posledné,čo som v tejto chvíli chcela,bolo stretnúť ho.

,,Ahoj,Tommy."pozdravila som ho bez zbytočných emócií a pokračovapa aom v ceste.

,,Emily!Počkaj..."jeho ruka mi pristála na ramene a trhla ma smerom k nemu.

,,Prepáč mi ten včerajšok...Choval som sa ako úplný idiot."chytil ma za ruku a dlho sa mi zadíval do očí.

,,Áno.Choval si sa ako idiot,ale to ti malo dôjsť už včera,keď si sa tak choval."odbila som ho,vytrhla sa mu a išla ďalej.Na chrbte som cítila jeho pohľad.Schválne som sa neotočila.Ešte aby sa mi priplietol do života 'milý' chalan a vôbec...nejaký chalan.Pffff...nepotrebujem ich!

*****

Breh jazera bol plný ľudí,či už ľudí z campu,či miestnych.Našla som si miesto pod stromom a pozorovala som nejakých teenagerov.Až keď mi zamávalo dievča s červenými vlasmi,spoznala som Chloe.Keď ju videli ostatný,ako mi máva,zbadali ma.Boli tam všetci,okrem Tommyho.Jesy sa netvárila veľmi nadšene,že ma vidí...čo som jej spravila?!

,,Ahoj,Emily."povedala Chloe,keď už zastala meter predo mnou.

,,Ahoj..."márne som sa pokúsila o úsmev.

,,Prepáč,že ti to hovorím,ale vyzeráš hrozne..."ukázal na moje určite červené oči a kruhy hneď pod nimi.

,,Ďakujem."ironicky som sa usmiala.

,,Stalo sa niečo?"Spýtala sa Jesy so zdvihnutým obočím.

,,Nie,všetko je tak,ako má byť."zaklamala som.