Ráno ma zobudila Katniss.
,,Mel,vstávaj.Musím ísť do školy.Vy pôjdete tiež nie?"spýtala sa ma.
,,Nie...to bude prvé miesto,kde by nás otec hľadal.Mohli by sme ostať tu?"poprosila som ju.
,,Jasné.Môžte pozerať telku.A ak chcete,môžte tu prespať aj dnes."usmiala sa.
,,Naozaj?Bože Katniss,ďakujem."prišla som ku nej bližšie a objala som ju.
,,Tak ja už pôjdem.Vrátim sa o druhej."Ešte posledný krát nám zamávala a vyšla z izby.
,,Tak čo Jamie?Zapneme si telku?"spýtala som sa.
,,No....môžme."Chvíľu som prepínala programy.Nedávali nič zaujímavé,a tak som zapla správy.Rozhodla som sa,že sa pôjdem umyť.Vošla som do kúpeľne azačala som si umývať zuby.
,,Mel?Poď sem!"zavolal ma Jamie.Čo zase chce?Nemôžem si ani v kľude umyť zuby?Keď som vošla do obyvačky zostala som v šoku.Boli sme v správach!Pridala som zvuk,aby mi neušlo ani jediné slovo.
,,Od včera rána sú nezvestné dve deti.13 ročný JamieBeck, je nižšej postavy,má hnedé,orieškové oči a hnedé vlasy.17 ročná Melanie Beck je stredne veľkej postavy,má svetlé vlasy a modré oči.Ak by ste ich niekde videli,volajte na číslo....."Potom ukázali naše fotky a na obrazovke sa objavil otec.,,Prosím....pomôžte mi ich nájsť.Veľmi sa o nich bojím.Neodpustím si,ak by sa im niečo stalo."Fuj...je mi z neho zle.Ako sa môže tak pretvarovať?!
,,Tak....a teraz čo?"spýtal sa ma Jamie.
,,Nič...Pôjdeme do Tesca kúpiť si niečo na jedenie."odpovedala som mu bezstarostne.
,,Šibe ti?!Do Tesca?Tam kde je najviac ľudí?To rovno môžeš na celý New York zakričať:Haló sme tu!Zoberte si nás!."
,,A čo chceš umrieť od hladu?"
,,Máme ešte gumených medvedíkov."povedal Jamie.
,,Hej...z toho sa tak naješ.Obleč sa,ideme do Tesca."
,,Tak poďme aspoň do iného obchodu...do nejakého zašitého.Napríklad do potravín,tuto za rohom."
,,To neni zlý nápad."prisvečila som.Jamie si obliekol rifle,modré tričko a mikinu cez hlavu.Na hlavu si nasadil kapucňu a na oči slnečné okuliare.Ja som si obliekla to isté.Svoje dlhé blond vlasy som schovala pod kapucňu,na oči som si nasadila tmavé slnečné okuliare a mohli sme vyraziť.Prišli sme ku vrátnici.A čo teraz?Ako prejdeme cez vrátnika?Okolo mňa prechádzal nejaký chalan.Potiahla som ho za tričko a povedala som.
,,Prosím..pomôžeš nám?"
,,Čo potrebuješ?"divne si ma premeriaval.Čo ak ma spoznal?
,,Nezahovoril by si toho vrátnika?My sa preplazíme von."
,,Takže na palube sú čierny pasažiéri ,čo?"zasmial sa.
,,No tak...pomôžeš nám?"nahodila som psie oči.
,,Jasné.A čo ste taký zamaskovaní?"spýtal sa.
,,Ehmmm...mám alergiu na slnko."zaklamala som.
,,Však ty si Melanie Beck?"premeral si ma.
,,Čo? Nie...To je kto?"
,,Melanie,klamanie ti veľmi nejde."usmial sa a vybral sa za vrátnikom.On nebude nikomu volať,že ma videl?Kľakla som si na kolená a plazila som sa popred vrátnika.Keď som bola už von pred intrákom,zamávala som mu a perami som naznačila slovo ďakujem.On iba kývol hlavou a odišiel iným smerom.Spolu s Jamiem sme nahodili rýchly krok.Dúfam,že si nás nikto nevšimne.Vošla som do malých potravín.Zobrala som si nákupný vozík a hádzala som doň veľa jedla,aby sme zajtra nemuseli ísť do obchodu.Niektorí ľudia sa na mňa divne pozerali.Vždy keď sa ma niekto nechctiac dotkol,zrýchlil sa mi tep.S plným vozíkom som sa pobrala k pokladni.Nahádzala som celý môj nákup do igelitky a zaplatila som.Odľahlo mi,keď som vyšla s obchodu.Na taký malý obchod tam bolo dosť veľa ľudí.Prišli sme pred intrák.Rukou som už išla chytiť kľučku,ale niekto ma zo zadu zdrapil za ruku.
,,Aha koho som našiel...Veď to je Melanie Beck a jej brat Jamie."usmial sa tučný pán.
,,Pustite ma!"snažila som sa mu vytrhnúť.Videla som,že Jamiemu sa to podarilo.Do ruky som mu rýchlo strčila igelitku a zakričala som: ,,Jamie,bež!"Hneď ako ma počul rozutekal sa,nevedno kam.
,,Jamiemu sa síce podarilo újsť,ale teba odnesiem rovno na políciu,kde si ťa už prevezme tvoj otec."pri slove otec som sa rozplakala.
,,Nie!Prosím...On ma zbije!Ja...ja sa ho bojím."prosila som ho.
,,Táto dnešná mládež má asi príliš bujnú predstavivosť.Ja žadne modriny nevidím.A prečo by som mal veriť usoplenému decku?"zasmial sa.Tento ujko je asi ešte väčší idiot,ako môj otec.viedol ma za obydve ruky do jeho auta.
,,Nie!Pustite ma!"robila som všetko možné,len aby som sa mu vytrhla.Hrýzla som ho,kopala,ale nič nepomáhalo.Otvoril dvere od auta,na silu ma tam posadil a zavrel dvere.Keď sedel aj on,naštartoval auto.Viezli sme sa asi minútu.Potom sme zastali pred budovou s nápisom Polícia.Zaviedol ma do nejakej kancelárie.Rozhodla som sa,že od tohto momentu už neprehovorím ani jedno slovo.Budem sa hrať na nemú.O malú chvíľku predo mnou stál policajt.Stále sa ma vypytoval,prečo som ušla,ale ja som čušala.Odviedli ma do policajného auta a odviezli ma domov.Z auta som sa pozerala na policajta,ako zvoní na zvonček.V momente sa otvorili dvere,v ktorých stál môj otec.
,,Dobrý deň.Priviezli sme vám vašu dcéru."povedal policajt môjmu otcovi.
,,Ó naozaj?"
Tento blog je už neaktívny,pretože som s ním nebola spokojná.Ak ste čítali poviedku:Byť,či nebyť?,samozrejme,pokračuje sa v písaní :) Preto kliknite na tento blog,kde všetko pokračuje,+nový príbeh,ktorý má celkom úspech :) http://lovestoryaboutonedirectionn.blogspot.com
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nezáleží na tom,ako je život ťažký,NIKDY nestrácaj nádej-Zayn Malik
Fanynky sa ma často pýtajú,či si ich vezmem.Budem mať naozaj veľa manželiek,pretože im nedokážem povedať nie...-Niall Horan
Život ubieha rýchlo,užívajte si ho.-Louis Tomlinson
Mali by ste ma brať,preto aký som :) -Harry Styles
Sny sú ako hviezdy...Nemôžeš sa ich dotknúť,ale keď ich budeš následovať,ovplyvní tvôj osud-Liam Payne
kraasa ! :) bože chudatko on ju zbije že ? :O nie prosíím !!!
OdpovedaťOdstrániťnechaj sa prekvapiť :D
Odstrániť