I Want-20.časť

Tak tu máte ďalšiu časť :)A som rada,že to čítate.

,,Ó naozaj?"nahodil falošný úsmev.Jeden policajt mi išiel otvoriť dvere.S úsmevom som vystúpila a išla som priamo k otcovi.Policajt mi uveril a pustil ma.V tom momente som začala utekať.Dvaja policajti sa rozbehli za mnou.Musím sa ich striasť,pretože bežia fakt rýchlo a určite ma za chvíľu dobehnú.Počula som,ako na mňa kričia,aby som radšej zastala.Bola som asi stredobodom pozornosti,pretože všetci ľudia na ulici sa na mňa pozerali s otvorenými ústami.

,,Okamžite sa vzdaj,Melanie Beck!"kričali na mňa ďalej.Bežala som popri skate parku.Bol tam Alex s Jacobom...aj oni na mňa pozerali fakt divne.Asi videli správy.Rozhodla som sa striasť tých policajtov,pretože som už fakt nevládala utekať.Prebehla som popri Alexovi a zabočila som do parku.Obzrela som sa za seba.Ešte stále za mnou utekali,ale mala som aspoň väčší náskok.Spomalila som,pretože už som nemala síl ďalej utekať.Chvíľu som iba klusala,ale potom som už nevládala ani to.Zastavila som a oprela som sa o strom.Pozerala som sa na bežiacich a kričiacich policajtov,ako sa ku mne nebezpečne približujú.Nie!Teraz sa nemôžem vzať!Melanie bež!prikazovala som si.Keď si už mysleli,že som zastavila ,začali klusať.Ja som však začala šprintovať ako o život.Vyšla som na ulicu plných ľudí,obchodov a áut.Tu by som sa ich mohla nejako zbaviť.Bežala som cez cestu.Skoro ma zrazilo auto,ale nezaoberala som sa tým a bežala som ďalej.Obzrela som sa za seba.Neboli tam!Dokázala som to!Zasmiala som sa ,ale pre istotu som ešte klusala ďalej.Keď mi už došli sily,zastavila som a sadla som si na schody,ktoré viedli do veľkého domu.Nemám peniaze,mobil...nemám nič.Ale aspoň Jamiemu sa nič nestalo...dúfam.Chvíľu som premýšlala a prišla som na to,že vlastne môžem ísť ku Katniss.Jamie tam určite šiel.Postavila som sa a pomalým krokom som sa pobrala na intrák.Keď som dorazila na miesto,hľadala som po vreckách môj mobil.Až potom mi došlo,že som ho nechala u Katniss.Rozmýšlala som,ako sa dostanem cez vrátnika.

,,Bežíš fakt dobre."prudko som sa otočila.Stál tam policajt,ktorý ma naháňal.,,A preto,sme sa rozhodli sledovať ťa."usmial sa.Som taká hlupaňa!Prečo ma to nenapadlo?!

,,Zaujímalo by ma,prečo tak veľmi nechceš ísť domov."spýtal sa ma.Neodpovedala som mu,len som na neho zazrela.,,Fajn...ako chceš.Nemusíš sa so mnou rozprávať."Prišiel ku mne a nasadil mi putá.Putá?To myslí vážne?Nahodila som spýtavý pohľad.
,,Pre istotu....aby si už neušla."žmurkol na mňa a usmial sa.Domov sme išli peši.Zazvonil na zvonček.O malú chvíľu sa dvere otvorili.

,,Melanie!Dcérenka moja!."objal ma.Prišlo mi z neho zle.

,,Ďakujem vám,že ste ju našli."

,,Je to naša povinnosť pane."odpovedal mu policajt.Hej..povinnosť poslať ma na smrť?Otco ma stiahol dnu a zavrel dvere.
,,Takže....kde je Jamie?"spýtal sa ma.Neodpovedala som mu.

,,Pýtam sa ťa,kde je!"už kričal.Presne takto som si predstavovala môj návrat domov.Otočila som sa mu chrbtom a kráčala som do svojej izby.On ma zdrapil za ruku.Otočila som sa k nemu a dostala som facku.Strčila som doňho a bežala som do izby.Nezamkla som sa.Zbije ma tak či tak....je mi to jedno.

,,Zlatko,ty do mňa strkať nebudeš!"jeho hlas sa približoval k mojej izbe.Sadla som si na posteľ a čakala som na ďalšiu facku.Otvoril dvere a prišiel ku mne bližšie.

,,Rozhodla si sa že nebudeš rozprávať?"zasmial sa.Bola som ticho.

,,Si taká sprostá Melanie..."ďalšia facka....postavila som sa z postele a chcela som ísť do kúpeľne,ale on ma udrel do brucha.Strašne to bolelo.Padla som na zem a držala som sa za brucho.

,,Tak stále nebudeš rozprávať?!"teraz do mňa kopol.

,,Mala by si si to s tým rozprávaním rozmyslieť."zasa som dostala kopanec.Chytil ma za vlasy a zdvihol zo zeme.Bolelo ma celé telo.Nevládala som stáť.Posadila som sa na posteľ.Otec sa pobral preč z mojej izby a zakričal:,,A nech ťa ani nenapadne ujsť!"pohrozil mi.Ľahla som si na posteľ a zaspala som.