,,Melanie,vstávaj vychladnú ti raňajky."kričal mi môj brat do ucha,takže ma zobudil.
,,Dobre,dobre...veď už som hore.Nemusíš mi vrieskať do ucha."povedala som podráždene.Jamie už nepovedal nič,iba sa zdvihol a odišiel do kuchyne.Postavila som sa z postele,roztiahla som si záclony na okne a išla som sa umyť a učesať do kúpeľne.Potom som na seba hodila čierne tričko s červeným nápisom NO BOY,NO CRY,riflové šortky a obula som si červené converse.Keď som si došnurovala topánku,išla som do kuchyne.
,,Dobré ráno..ale ti to trvalo."pozdravil ma otec.
,,Dobré ráno."odpovedala som mu.
,,Tak čo máš dneska v pláne?"spýtal sa ma.
,,Hmmm...asi sa pôjdem po raňajkách poprechádzať...možno zazvoním starým kamošom..."
,,Dobre.Ja pôjdem s Jamiem na nákup.Potom príď domov okolo jednej na obed."
,,OK."odpovedala som mu a pustila som sa do jedenia volského oka so šunkou.Keď som dojedla,vybehla som ešte do izby,zobrať si mobil.Mobil som strčila do vrecka,zobrala som si peniaze a vyšla som na ulicu.Rozhodla som sa,že pôjdem zazvoniť starému kamošovi Justinovy.On jediný na mňa nezabudol.Asi za 5 minút som stála pred jeho domom.Ich vchod zdobili krásne kvety.Jeho mama mala fakt nervy,keď sme sa hrali a zhadzovali sme kvetináče.Stará sa o tie kvety ako keby to boli deti.Prišla som bližšie a stlačila som zvonček.Za pár sekúnd sa otvorili dvere.Stál v nich Justin a asi neveril vlastným očiam,že ma vidí.
,,Ahoj."pozdravila som ho a pozerala som sa do zeme.Možno že si ma už nepamätá.Pochytila ma panika.
,,Mel!Si to naozaj ty?"zasmial sa a hodil sa mi okolo krku.,,Tak veľmi si mi chýbala."objímali sme sa ešte hodnú chvíľu,až kým som sa nezačala dusiť a nenavrhla som,či sa nepôjdeme prejsť.
,,Tak ako bolo v Londýne?A prečo si sa vlastne vrátila?"zavaloval ma otázkami.
,,V Londýne bolo fakt super...Najprv som sa každý deň modlila,aby som mohla ísť späť do NY.....ale až keď som odchádzala,mi došlo,že Londýn mi bude neskutočne chýbať...Nuž,a prečo som tu?Musela som ísť k otcovi pretože mi zomrela mama...Mala autonehodu a na mieste bola mŕtva...Dlho som sa s jej smrťou nemohla vyrovnať.....Ešte že som mala aspoň jediných kamarátov.Nialla,Harryho,Liama,Louisa a
Zayna."zakončila som moje rozprávanie a ešte som dodala : ,,A čo ty?"
,,Fúha....Mel..smrť tvojej mami ma strašne mrzí.....A čo tvoj otec?Nevidela si ho minimálne 10 rokov."
,,Je celkom v pohode...Jamieho si získal ľahko..ale ja mu nikdy neodpustím,že nás vtedy opustil.A čo si robil ty kým som tu nebola?"spýtala som sa.
,,Ja?Jane sa strašne zmenila....Začala ťa nenávidieť,len preto,že si odišla.Pomaly som sa s ňou prestal baviť.Ale Mel,nič si z toho nerob že ťa nenávidí.Ona na teba žiarlila...."
,,Žiarlila?A na čo prosím ťa?"zasmiala som sa.
,,Mel..ty sa asi často nedívaš do zrkadla.....Keby si sa dívala,zistila by si,že si fakt krásna.Jane ma milovala....ale ona vedela,že ja ju nikdy milovať nebudem,pretože moje srdce vždy patrilo iba tebe."zostala som stáť s otvorenými ústami.
,,Prečo....prečo si mi to nikdy nepovedal?"
,,Ja...neviem.Asi som nenašiel odvahu."usmial sa.Inokedy by som ho hneď pobozkala....Aj ja som ho milovala....myslela som si,že o mňa nestojí....ale teraz je už neskoro.Ja milujem Nialla.
,,Vieš...aj ja som ťa milovala."
,,Naozaj?"povedal nádejne.
,,Kedysi.....Kým som neprišla do Londýna....Stretla som tam Nialla-speváka zo skupiny One Direction."
,,Aha.....Mel...ale on ti už nie je verný."vykoktal Justin.
,,Ako to myslíš?"
,,No....čítal som noviny s nápisom na hlavnej stránke : Niall Horan opäť šťastný ?+foto ako sa bozkáva s nejakým dievčaťom."
,,Čože?....Ako mohol? Ešte včera mi vravel,že ma miluje...a teraz?Je taký istý ako Jane."Posledné slová mi asi nerozumel,pretože som vzlikala,ako malé decko.
,,Mel...poď sem.."podišiel ku mne a objal ma.Justin je lepší ako Niall.Justin ma neprestal milovať aj keď som bola v Londýne a on vedel,že do NY sa už asi nevrátim.Neváhala som a pobozkala som ho.
,,Nie Mel..ty ma nemiluješ....Miluješ Nialla."S týmito slovami ma ešte raz objal a vybral sa opačným smerom ,ako ja .Sadla som si na lavičku,hlavu som si zaborila do dlaní a plakala som.Potrebovala som sa poriadne vyplakať.
,,Mel?"oslovil ma známy hlas.Zodvihla som hlavu a nadomnou sa skláňal Peeta.Bože...teraz ma tu vidí takú urevanú.....
,,Áno,to som ja...Urevané decko,ktoré nikdy nebude mať šťastný život."povedala som a sklonila som hlavu.On ku mne prišiel a objal ma.
,,Mel...ja nechcem aby si bola smutná."
,,Prečo?Poznáš ma asi deň."zasmiala som sa.
,,Ja viem...ale už teraz ťa mám rád.Tak prečo plačeš?"
,,To je na dlho..."
,,Ja mám času dosť."usmial sa a prisadol si ku mne.
 |
| Justin |
 |
| Peeta |
Dala som to červeným písmom,aby sa vám ľahšie čítalo...keďže mi to dáva dakedy biele :)
OdpovedaťOdstrániť