Byť,či nebyť?-26.časť

Here is it.Ak budete chcieť,večer pridám ďaľšiu :) Aj keď tento blog ide dole vodou,chcem si užiť posledné dni s ním.Viete....pre seba asi písať nebudem.Ak prečítate,okomentujte prosím.

-3 komentáre(áno,znížila som počet,keďže zobrazenie blogu včera kleslo na krásnych 32...bojím sa,ako to bude dnes.)

Chrbtom ruky som si utrela slzy.Viac už nebudem plakať...nie kvôli nim.Vreckovkou som si zotrela čierne fľaky od špirály a postavila sa na nohy.Rukou som si prehrabla vlasy a snažila sa zabudnúť,na tento 'úžasný' zážitok.Už len pár krokov a budem na stanici.A potom...Potom budem ďaleko od nich.Dúfam,že už ich nikdy neuvidím!Hlavne otca.Ale z časti mali pravdu...Nemôžem ostať pri tete navždy.Predsa len...kto by si prial,mať na krku 17 ročnú puberťáčku?Ale ona mi aspoň nepovie do očí,že som jej vlastne na obtiaž.Nikdy by to neurobila.Je to dedkova sestra...Vidno to.Za ten krátky čas som si ju obľúbila.Ale ako to je z jej strany?Čo ak som jej naozaj len na obtiaž a...

,,Emily?!"z mojich myšlienok ma vytrhol známi hlas.Myklo ma a s pocitom,že viem,kohi teraz uvidím,keď sa otočím,som sa opatrne obzrela za seba.

,,Koho to sem čerti nesú?"zasmial sa Jake.Áno...Jake bol vždy jeden z idiotských kamarátov môjho brata.

,,Sestričkaaa."môj brat roztvoril náruč a ja som naňho pozrela pohľadom-daj si pohov.

,,Zradcaaa!"napodobnila som tón jeho hlasu a silene som sa usmiala.

,,Ty si to ešte stále nepredýchala,čo?"vzdychol a rukou ma povzbudivo potlapkal po pleci.Sklonila som zrak a započúvala som sa do chaotického zvuku otvárania a zatvárania dverí.

,,Tu nejde o rozvod..."mávla som rukou a prešla som cez otáčavé dvere do haly.

,,Tak potom?O čo ?"môj brat sa pohol za mnou a za sebou ťahal bezzbranného Jakea.S povzdychom som zastala a otočila sa naňho.

,,Nerieš to..."zazrela som naňho a mierila som k pokladni.Samozrejme,že si ten pohov nedal a vybral sa za mnou.V duchu som prekrútila očami a vypýtala si lístok do Maidstone.

,,Čo tanečná univerzita?"pozrela som sa na Jakea a mykla som plecom.

,,Asi to zahodím za hlavu."

,,Emily...Pamätáš,ako som ťa prvý krát zaviezol do tanečnej školy?Pamätáš,ako si plakala,keď si si vyvrtla členok a nemohla si tancovať?Pamätáš,ako si vyhrala zlatú medailu a ja som vtedy stál pri tebe?Vždy som stál pri tebe..nie oni.A stojím pri tebe aj teraz,zatiaľ čo oni nie.Chceš všetko zahodiť za hlavu?Len kvôli rodičom?"uprene sa mi zadíval do očí.Musela som si priznať,že má pravdu.Ale čo ak už tancovať nechcem?Čo ak chcem robiť niečo iné?

,,Ja....Budem musieť ísť.Za tri minúty mi ide vlak..."rozbehla som sa dole schodmi a cez plece som sa obzrela a zakývala im.Jakeovi na perách pohrával úsmev,no môj brat stál zamračený.Pff...jeho problém.Nastúpila som do vlaku a hľadala voľnú sedačku.

ZO ZAYNOVHO POHĽADU:

Zbalil som si veci a vstal zo zeme.Na čo tu mám byť,keď sme všetci pohádaný?Toto mala byť dovolenka!

,,Niekam sa chystáš?"až teraz som so všimol Nialla,ktorý sedel pod stromom a uprene ma pozoroval.

,,Idem domov."zamrmlal som.

,,Počkaj...idem s tebou.Nebaví ma to tu.Iba sa hádame a asi by bolo najlepšie,ak by sme odišli všetci a pekne si doma pohovorili."zamieril do stanu a zhruba za dve minúty vyšiel aj s taškou vecí.Na moje prekvapenie ss zo stanu vyrútili s taškami aj Louis a Liam.

,,A Harry?"spýtal som sa.

,,On tu chce ostať.Vraj nevidí dôvod vrátiť sa domov a čeliť novinárom."Louis mi pohotovo odpovedal.

,,Choďte na pred,ja vás dobehnem...potrebujem si s ním pohovoriť."

,,Sedí pri jazere."informoval ma Niall a vybral sa s oststnými preč z campu.Ja som išiel druhým smerom.Zhlboka som sa nadýchol a vykročil k nemu.

,,Ostávaš..."ujistil som sa a prisadol si k nemu.

,,Uhm..."prikývol a ďalej sa pozeral na hladinu jazera.

,,Stále sa na mňa hneváš?"vzdychol som a čakal na jeho odpoveď.

,,Nie,len...Len ma štve,že...že mi niečo tajíš."

,,Áno....Aj keby som veľmi chcel,nemôžem ti to povedať.Porušil by som sľub."

,,Ale ty-....Radšej...radšej už choď."beznádejne pokrútil hlavou.Postavil som sa a zamieril na odchod.Zrýchlil som krok,aby som ich ako tak dobehol.

Z Emilynho pohľadu:

Vystúpila som z vlaku a uvidela ich.Idú domov?Ale kde je Harry?Prečo ma to vlastne zaujíma?!Sú mi ukradnutý!Prechádzala som okolo nich,keď Niall na celú halu vykríkol: ,,Emily,ty žiješ!" No nie...ja som v skutočnosti duch.

,,Aj ja ťa zdravím,Niall."pousmiala som sa.

,,Ideme do Londýna.Nechceš ísť s nami?"áno Louis....už bežím.

,,No to vieš...Kde máte Harryho?"

,,On tam-"

,,Tam dakde je...Aha,asi je tam."Zayn skočil Liamovi do reči.

,,Oh,dobre ."usmiala som sa a pobrala som sa preč.Konečne!Harry odišiel!A ak mu Zayn nepovedal,že som tu,nevie o mne.To znamená,že...muhahaaaa!Vyšla som von a prechádzala som pomedzi domy.Napadlo ma,že keď prídem domov,zájdem k jazeru,trochu si utriediť myšlienky a začnem úplne nanovo.Usmiala som sa do slnka a pokračovala som v ceste.

Ak ste prečítali,okomentujte,aby som vedela,či to ešte niekto číta :/ Čo myslíte?Stretne sa už Jarry s Emily v ďaľšej časti? :)