If we could only have this life-Jednodielovka :)

Tramtadadááá! :DPrepáčte,že to tak trvalo,ale 2x som to prepisovala a stále si nie som istá,či je to dobré :D Samozrejme to končí mojim oblúbeným-záhadným koncom :D Tak,ak chcete,čítajte :D Neviem,či stihnem pridať BČN už dnes,hoci som to sľúbila ale večer idem vonku s kamoškami,sooo bude ako bude :D No,čítajte a komentuje;)

(Pohľad Beccinej starkej-dej sa odohráva v minulosti)

,,To nič,Becca..."utešovala som malú Beccu,ktorej po tvári stekali slzy.

,,Neboj sa,je to iba rozbité koleno.To sa zahojí."čupla som si tak,aby som jej videla priamo do očí.

,,Čo ak sa to nezahojí?"spýtala sa rozstraseným hlasom.

,,Zahojí,Becca...Všetky rany sa zahoja."usmiala som sa a uväznila ju v objatí.Rukou som jej jemne prechádzala po vlasoch,keď sa zrazu vytrhla a zatvárila sa zamyslene.

,,Ale maminka tvrdí niečo iné...Vravela mi,že zlomené srdce sa nezahojí nikdy."hoci bola len deväť ročné dievčatko,mala pravdu.Nadýchla som sa a chcela som jej na to niečo povedať,no prerušila ma osoba,ktorá sa zrazu zjavila za mojím chrbtom-Tess.

,,Mamiiii!"rozbehla sa ku nej s otvorenou náručou a zavesila sa na ňu,ako kliešť.

,,Och,Becca!"Tess sa zapotácala pod ťarchou jej dieťaťa a schuti sa zasmiala.

,,Chýbala si mi."povedala Tess a pritúlila sa bližšie k Becce.

,,Mami?"začala opatrne,no presne som vedela,aká otázka bude nasledovať potom.

,,Áno,anjelik?"Tess sa na ňu vrúcne usmiala.

,,Zahojí sa niekedy zlomené srdce?"

(Pohľad Beccy-prítomnosť)

Teraz som vedela odpoveď na tú otázku.Vedela som,že najlepší lekár na zlomené srdce nie je čas,pretože keď sa niečo zlomí,no napriek tomu sa to snažíte zlepiť späť,nakoniec aj tak zostane jazva.Jazva,ktorá sa už nedá odstrániť.Ako dlho som zavretá v izbe?Budú to už dva týždne...

,,Smiem vstúpiť?"spoza dverí vykukla Louisova hlava.Prikývpa som,no nevenovala som mu veľkú pozornosť.Hoci ma lákalo,pozrieť sa do jeho šibalských očí,zadívala som sa do zeme..ešte aby vedel,že som zase plakala,nie?

,,Becca...."vzdychol a prisadol si ku mne.Končekmi prstov sa jemne dotkol mojej brady a to ma donútilo pozrieť sa na neho.Očami mu preblesla bolesť,pri spomienke na oný deň.

,,Louis,ak tu chceš zostať,nevrav mi prosím,že to všetko nie je moja vina."z očí mi vytriskli nové slzy a v sebe som dusila vzlyky a výkriky od psychickej bolesti.

,,Ale to  nie je tvoja vina."sklopil zrak.

,,Stratila som všetko...Teba a takisto aj Erin."chcela som zmiznúť a nikdy sa nevrátiť.

,,Vieš,že nech sa stane čokoľvek,budem tu pre teba.Nikdy ma nestratíš."jeho povzbudivé slová mi vôbec nepomáhali.Zliezla som z postele a schúlila som sa do klbka,do rohu izby.

,,Becca...."plakal.Nie kvôli tomu,čo ja.Plakal kvôli mne.Plakal pretože sa uhýbam jeho dotykom,jeho pohľadom...vyhýbam sa všetkému.

,,To nie je na svete nič,čo by ťa mohlo urobiť šťastnou?"chrbtom ruky si utrel neposlušné slzy,ktoré si našli cestu von.

,,Nie...to už na svete nie je."pokrútila som hlavou.

,,Erin by bola nešťastná,keby videla mamu plakať."

,,Ja predsa neplačem.Plačeš ty.Určite by k tebe prišla a začala ti spievať...Everything will be allright a plakala by tiež."pousmiala som sa.

,,If we could only have this life,for one more day...If we could only turn back time..."keď zaspieval,zatvorila som oči a znovu sa rozplakala.

,,Prečo mi to robíš,Louis?"

,,Pretože chcem,aby sa ti zahojilo zlomené srdce od žiaľu."

,,Aj tak zostane jazva..."vyhrnula som si tepláky a končekmi prstov,som prechádzala po jazve na kolene.

,,Všetky jazvy raz zmiznú..."usmial sa cez slzy.

,,Prečo sme sa rozišli?"hlesla som.

,,Pretože si to tak chcela."bezvládne rozhodil rukami,zliezol z postele a pritúlil sa ku mne.

,,Už nechcem."pritisla som sa k nemu bližšie a prisala sa mu na pery.Naše slzy sa spojili,presne tak,ako aj bolesť.

,,Bol si skvelým otcom."zašepkala som.Usmial sa na mňa a povedal.

,,Na čo práve myslíš?"

,,Že chcem zomrieť."

,,Opustila by si ma?"

,,Nie.Verila by som,že pôjdeš so mnou."

,,Chceš ju stretnúť?"

,,Áno."

,,Tak na čo ešte čakáme?"prudko sa postavil a ťahal ma za sebou,preč z izby.

,,Louis...Kam to ideme?"

,,Ideme za Erin."vybehol z domu,rovno na záhradu.Nadýchla som sa prekrásnej vôni,ktorá sa tu rozliehala.Kvety...Nikdy som si túto záhradu nevšimla do detailov...Nevšimla som si veľa vecí.Ani to,že mám takého neskutočne úžasného manžela.

***

,,Jeden,dva...."vlasy mi povievali v jemnom vánku,keď som stála na murovanom zábradlí,s rozpaženými rukami.Podo mnou sa rozprestierala búrlivá voda,ako keby čakala len na nás.

,,Počkaj!"prerušila som hluk vody a chytila Louisa za ruku.

,,Prečo skončiť niečo,čo sme ani poriadne nezačali?"ozvala som sa.

,,Čo tým myslíš?"Louis nepochopil moju otázku.

,,Myslím tým život."natočila som sa k nemu.Naklonil sa ku mne,aby ma pobozkal,keď sa mi šmikla noha a padala som z mosta.Nie!Takto som to predsa nechcela!Celým telom mi prebehla triaška,keď som  vpadla do vody.Zadržala som dych a hoci nie som najlepší plavec,vyplávala som nad hladinu.Mávala som rukami,v snahe nepotopiť sa a pohľadom som hľadala Louisa.

,,Louis!"zakričala som na plné hrdlo.,,Lo-..."do úst sa mi nabrala voda,čo ma donútilo kašľať.Potom som prestala bojovať so studenou vodou a poddala som sa jej.Slobodná...taká slobodná...Viac som už nepotrebovala dýchať...Nepotrebovala som nič.

Tak,páčilo sa vám to? :) Nie som si istá :D