Is she her sister?-3.časť

Čaute.Dávam vám časť,aj keď si ju absolútne nezaslúžite...Dúfam,že sa vám bude páčiť.

3 komentáre + (Inak sa na to vyserem)

Chtiac-nechtiac,som musela vystúpiť z policajného auta a dôjsť až ku dverám.Z policajtom sme si vymenili pohľady,keď zazvonil na zvonček pri dverách.Zhlboka som sa nadýchla a čakala som na poriadny zdrb....teda...dúfam,že iba zdrb.Dvere sa po necelej minúte čakania otvorili a objavila sa v nich mama v župane.Pretrela si oči a vyzeralo to tak,že policajta si vôbec nevšimla.Potom sa ale zarazila.

,,Shaunee?"vzdychla a zatvárila sa veľmi nešťastne.Nedokázala som sa jej pozrieť do očí.Uprene som sa dívala do zeme,ako keby som tam videla ležať bankovku,no nechcelo sa mi po ňu zohnúť a sledovala by som,či sa po ňu nezohne niekto iný.

,,Shaunee,choď do izby."povedala rázne a ako správna hostiteľka,ponúkla policajtovi čaj.

,,Mami ja-"

,,Nie,Shaunee.Nechcem už od teba počuť viac klamstiev.Sklamala si ma....Tak choď prosím do izby."Presne toto som neznášala...to jej správanie...Bola by som oveľa radšej,keby do mňa nahučala,zmlátila ma...Ale ona urobí to najhoršie zo všetkého.Povie,že je sklamaná...Sklamaná zo mňa.Vyzula som si topánky a vybehla hore schodmi.Dvere od izby som nechala pootvorené a zošuchla som sa na zem.

,,Najprv Zoey a teraz toto..."mamin hlas sa ozýval z kuchyne.Vedela som,že plače.

,,Viem,ako sa cítite.Možno by ste-..."ďalej som nepočúvala.Spôsobujem jej len starosti.

Z pohľadu Shauneenej mami:

Pomalým krokom som kráčala hore schodmi.Stále som zvažovala možnosť,ktorú mi policajt ponúkol.Redukačné centrum...bola by tam necelý rok a...možno...-Opatrne som pootvorila dvere na jej izbe a nakukla som dnu.Sedela schúlená pri dverách,no keď počula,že vchádzam,zdvyhla uplakanú tvár a zahľadela sa mi do očí.Sadla som si vedľa nej a čakala som,čo povie.Po chvíli ticha sa ozvala.

,,Nie je to tak,ako si myslíš."

,,Tak ako to teda je?Môžeš mi to povedať,Shaunee."bola som rada,že môj hlas vyznel chápavo a milo.

,,Nie.Nemôžem."hlesla a hlavu si opäť zaborila medzi kolená.

,,Pôjdeš do redukačného centra."prehlásila som rozhodne.

,,Čo?!Nie,ja...Nie!"nesúhlasne zavrtela hlavou.

,,Áno,Shaunee.Pôjdeš tam.Nemáš inú možnosť a aj tak...zavinila si si to sama.Choď už spať.Zajtra ťa tam odveziem."

,,Ako dlho tam budem?"vzdychla a rukou si prehrabla vlasy.Možno ju napadlo,že si ich tam už nebude môcť farbiť.

,,Rok."postavila som sa zo zeme a vyšla som z izby.Urobia veľa chýb a za chyby sa musí platiť.

Z pohľadu Shaunee:

Zazipsovala som si rupsak,ktorý predtým slúžil na pašovanie sprejov,ktoré som schovávala pod postelou.Prehodila som si ho cez plece a zašnurovala topánky.Otvorila som okno a opatrne som preliezla cez parapetu.Spustila som lano,ktoré tam vždy bolo,keď som tajne utekala na párty.Lenže teraz neutekám na žiadnu párty a nemám v rupsaku spreje.Teraz utekám z domu,nevedno kam.Spustila som sa po lane a zoskočila na balkónovú strechu.Preliezla som na balkón a cez sklenené dvere som sa pozrela na spiacu mamu.Možno je zbabelé,že utekám,ale nemôžu ma len tak zavrieť a držať v klietke.Na to ja nie som.Preliezla som cez zábradlie a zoskočila na terasu.Zakopla som o záhradnú stoličku,čo spôsobilo menší rachot.Okolo ostatných som už prešla opatrnejšie a rozbehla sa cez kamennú cestičku,rovno k bráne.Vyšla som na cestu a teraz už pomalým krokom som kráčala pomedzi domy.Napadlo ma,kde prespím dneskajšiu noc...teda...už je skôr ráno,ale ja som nespala.Mohla by som žiť,ako upír a spať cez deň.Si fakt blbá,Shaunee.Kde som,som si uvedomila,až keď som stúpila na rozbitú fľašu od alkoholu.Stará bowlingová budova?To nie je zlý nápad.Uznávam,že to tu vyzerá strašideľne a...možno to tam už bude obsadené bezdomovcami...Fuj.Ale nemám na výber.Opatrne som prekračovala fľaše a preklínala ľudí,ktorí ich sem len tak pohodili.Zastala som.Chvíľu sa mi zdalo,že ma niekto sleduje.Obzrela som sa,no okrem porozbíjaných fliaš a pár kríkov,tu nič nebolo.Otočila som sa teda späť a...-

,,Och,prepáčte..."zamrmlala som ospravedlnenie mužovi,ktorý mohol mať okolo dvadsaťpäť rokov.Urobila som krok a chcela ho obísť,no on ma strhol za ruku.Au!To bolelo!

,,Pusti ma!"mykala som sa a snažila sa mu vytrhnúť.

,,Shaunee!"zakričal a pritlačil ma chrbtom o studený múr.On vie ako sa volám?Do riti!

,,Kto si?!Nepoznám ťa!"ďakovala som bohu,že môj hlas neznel roztrasene.

,,Nepoznáš?Penny ti o mne hovorila...alebo si to už nepamätáš?"Mark!On je Mark,do riti!Ale čo odo mňa chce?!

,,Čo chceš,Mark?!"zamračila som sa.

,,Povec mi,kde je Penny a ja ťa nechám na pokoji."

,,Ale to ja neviem..."hovorila som pravdu.Naozaj som nevedela,kde je.

,,Klameš!"teraz ma chytil okolo krku a tresol ma o stenu.

,,Nie!Naozaj neviem,kde je."lapala som po dychu.V tej chvíli som necítila žiadnu bolesť, len zvláštny tlak na koži,na bruchu.Pozrela som sa na Marka.Pripadalo mi divné, že je tak blízko mňa, ale jeho hlas znie, ako keby ku mně prichádzal z hlbín dlhotánskeho tunela. Nechápala som prečo, ale podlomili  sa mi kolená a zrútila som sa na zem.Pozrela som sa na seba, pretože ma naozaj zaujímalo,z čoho tá príšerná bolesť pochádza a s údivom som zistila, že som celá zakrvavená.

„Č-čo…“ Všetkou silou som sa snažila tú otázku dopovedať,lenže bolesť v kombinácii s rastúcou otupenosťou,mi to nedovolila.Pozrela som sa na moje brucho a to bola veľká chyba. Asi bolo dobre, že som nemala silu kričať od bolesti.Na tričku sa zlovestne rozrastal krvavý fľak.Pozrela som sa na človeka,ktorý mi to spôsobil.Držal v ruke nôž a keď videl krvavý fľak a mňa,otvoril ústa a povedal: ,,Do riti!"...Potom ušiel.Z vrecka som nevládne vybrala mobil a vytočila som Elissine číslo.Ruku som si pritisla na zranené miesto,ako keby som mohla zastaviť tú ukrutnú bolesť a krvácanie.

,,Shaunee?Čo mi voláš takto ráno?!Zase si opitá?!"zdvyhla to.

,,Eli-..."nemala som silu dopovedať jej meno.Ruka,v ktorej som držala telefón,pomaly umierala so mnou.

,,Shaunee!Čo je ti?!Kde si?!"Eliss sa rozplakala.

,,So-som....pri....-."zašepkala som.Potom som nadvihla zakrvavené tričko a pozrela sa na hlbokú ranu,ktorá stále krvácala.Vyzerala hrozne...Rukou som prechádzala po obvode jednej fľaše,hodenej vedľa mňa.Potom som omdlela.

Z pohľadu neznámej osoby:

,,Kde ste?No tak,chalani!"zlostne som rozhodil rukami.Ako...museli sa opiť akurát dnes?Keď ich človek potrebuje,nie sú tu.No nič...asi pôjdem domov autobusom!Alebo asi peši,keďže majú moju peňaženku a...-Zakopol som o kopu oblečenia na zemi.Zanadával som a pokračoval v ceste-Počkať!Čo tu robí oblečenie?!Prudko som sa zvrtol naspäť a prišiel som k neidentifikovateľnej veci,ktorá bola pohodená na zemi.Čupol som si a skúmavo sa na ňu zahľadel.Ale veď to je dievča!Otočil som ju tak,aby som jej videl do tváre.Ležala v kaluži krvi a zťažka dýchala.Začal som jej prehrabávať veci a h'adať mobil.Beznádejne som zatvoril rupsak a uvidel mobil hodený vedľa nej.Okamžite som zavolal sanitku a modlil sa,aby to prežila.Hviezda so skupiny One Direction zachraňuje svet-už zase....No dobre...Nepreháňajme...

Tak čo na to vravíte?Prosím všetkých,ktorí prečítali,okomentujte,aby som vedela,či sa vám to pozdáva.