Stay strong a young dreamer-9.časť

NEVIEM,ČI TO EŠTE NIEKTO ČÍTA,ALE AK HEJ,TU JE ĎAĽŠIA ČASŤ :D K POVIEDKE BYŤ ČI NEBYŤ-VIEM,ŽE STE S TOU CHRISTINE ZMÄTENÍ,ALE TAK SOM TO PRESNE CHCELA :D DOBRE...VYSVETLÍM VÁM TO :-P PROSTE BY TÁ ČASŤ BOLA NUDNÁ,TAK SOM TAM DALA CHRISTINE...EŠTE SA ROZHODUJEM,ČI TO BUDE DUCH,KTORÝ SA BUDE S EMILY ROZPRÁVAŤ,ALE TO BY BOLO FAKT DIVNÉ :D BERTE TO TAK,ŽE BOLA EŠTE TROCHA SFAJČENÁ OK? :D

3 KOMENTY+

,,Čože?"ozvala sa mama,ktorá nebola v obraze.Harry to uhral nejakými kecami a porom sa za ním zabuchli dvere.

,,Veľmi milý chlapec."usmiala sa mama.

,,Áno.Veľmi milý."zopakovala som a pobrala som sa do izby.Znechutene som sa pozrela na papier zapísaný príkladmi z matiky.Spoľahla som sa na to,že ich vyrátam zajtra a teraz si pôjdem lahnúť.

***

Zobudila som sa na svetlo prenikajúce cez škáru na žalúziách.Z kuchyne som počula známi hlas.

,,...bola veľmi nahnevaná?"

,,Nie,doviezol ju nejaký chlapec."odpovedala mama.

,,Viete teta...ja...sľúbila som,že sa budem o Lulu starať,lenže...proste to nezvládam."Posadila som sa na posteľ.Vedela som,že by som ich nemala počúvať,ale...

,,To je v poriadku,Meg.Nemusíš sa viac s Lulou stretávať,ak nechceš.Chápem ťa...len som si myslela,že Lula má aspoň jednu vernú priateľku.Teraz už choď.Lula sa každú chvíľu zobudí."To že plačem,som si uvedomila až keď som zbadala svôj odraz v zrkadle.Vlastne...aj ja ju chápem.Má svôj vlastný život a ja jej v ňom nebudem ďalej prekážať.Obliekla som si obyčajné tepláky a rozťahané tričko.Vlasy som si zopla do drdolu a zamierila som do kuchyne.Meg tam už nebola.

,,Lula...Prečo sa neupravíš?"mama predo mňa položila tanier s praženicou.

,,A načo?"pohľad som zavŕtala do okna.Meg akurát prechádzala cez prechod,keď sa pozrela do okna.Stretli sa nám pohľady.Usmiala sa a ja som znechutene odvrátila tvár od okna.Zradkyňa!

,,Lula?"z mojich myšlienok ma vytrhol otcov hlas.

,,Áno?"

,,Chceli by sme ti niečo...ehm...povedať."Zvážnela som.

,,Hovor."lyžičku som položila na tanier a pozorne som sa na nich zadívali.

,,Ponúkli mi lepšie pracovné miesto v...inom...štáte."prehovoril otec.

,,Kde?"podozrievavo som sa na nich zadívala.

,,V Austrálii."nasucho som prehltla.

,,Sťahujeme sa?"

,,Mohla by si zostať bývať pri starkej,ak tam nechceš ísť.Do ničoho ťa nebudeme nútiť."

,,Kľudne...Nič ma tu nedrží."zvýraznila som slovo nič a nabrala som si jedlo na lyžičku.

,,Kedy sa sťahujeme?"

,,O týždeň...Viem,je to skoro,ale...-"

,,To je dobré.Ako som už povedala,NIČ ma tu nedrží."ukončila som túto debatu.,,Ak dovolíte,idem si robiť úlohu,lebo tá stará ježibaba ma vlastnoručne zaškrtí."

,,Lula,nemusíš ju robiť.Ona...ona už nepríde."

,,Ako to?"

,,Urob si voľno."usmial sa otec.

,,Dobre."mykla som plecom a odtlačila som sa do izby.Oprela som sa o parapetu a pozorovala som ľudí.Dievča,ktoré plače na zemi,starenku,ktorá chová holuby a-počkať!Dievča?!Ale veď to je Meg!Pichlo ma pri srdci.Prehodila som na seba bundu a už som sa viezla výťahom.Pomaly som otvorila vchodové dvere.Nepôjdem za ňou...Alebo áno?Nie!Je to zradkyňa!Prechádzala som okolo nej,keď v tom zdvyhla hlavu a nám sa stretli pohľady.

,,Ahoj,Lula."usmiala sa.Ona hrá,že sa nič nestalo?!

,,Blicuješ?"povedala som posmešným tónom.

,,Áno.Teda nie!Neviem!"Prekrútila som očami a začala som sa tlačiť ďalej.

,,Počkaj,pomôžem ti."vstala a chytila sa rúčiek na vozíčku.

,,Pusti ma!"zavrčala som.

,,Nerozumieš?!Pusti ma ty krava!"

,,Fajn!"naklonila vozík a moje telo dopadlo na zasneženú zem.

,,Myslíš si,že sa ti budú všetci hádzať pod nohy?!Že sa na teba budú všetci súcitne pozerať?!Mýliš sa!Vieš čo si spôsobila?Spôsobila si smrť Luka!Zomrel kvôli tebe!Keby si ho na ten posratý koncert nevolala,nič by sa nestalo!Tvoje retardované nohy sú mi ukradnuté!Doteraz som mala ešte trpezlivosť,ale už to proste nezvládam!"

,,Tak to vidím."povedala som posmešne.Čakala že sa rozplačem,ako úbohé dievčatko?Moja odpoveď ju vyviedla z miery.

,,Milovala som ho.Ale on mňa nie!A vieš prečo?Pretože on miloval pani dokonalú!Miloval ťa a ty si jeho city ignorovala!"Môj vozík odhodila do snehu.

,,Vážne?Nikdy mi to nepov-"

,,Nemusel nič hovoriť!Každý to videl!Ako sa na teba pozerá,ako splní každé tvoje želanie a...a ty si ho zabila!"Poriadne do mňa kopla a odkráčala preč.

,,Mala pravdu,Luke...Je to všetko moja vina."zašepkala som a rozplakala som sa.Slzy mi tiekli po celej tvári.Miloval ma a ja som bola taká slepá!Zostala som ležať na zemi.Snehové vločky dopadali na moje telo a ja som ich pozorovala.Milujem sneh.Slobodné,tancujúce vločky.V Austrálii mi budú chýbať....vlastne mi bude chýbať iba sneh,môj najlepší priateľ.Vždy verný a slobodný...