Byť,či nebyť?-20.časť

TAKÁ KRATŠIA :) BABY,JA ROZBIEHAM S KAMOŠKOU STRÁNKU NA FB,TAK KEĎ SEM DÁM LINK,LAJKNETE? O:) SORRY ZASE ZA TÚTO ČASŤ,ŽE JE NEPREHĽADNÁ,ALE MAMA MI NEDOVOLILA ÍSŤ NA NOTEBOOK :D PODMIENKA SA ZVYŠUJE NA 7 KOMENTOV :) HOPE U LIKE IT AND THANK U :D :) SAMOZREJME,ĎAKUJEM ZA SLEDOVANOSŤ :) 

**********

 ,,Potrebuješ,aby ti niekto nakúpil?Pôjdem."usmiala som sa.

 ,,Vážne?Veľmi by mi to pomohlo,Emily.Nechcem ťa ale s ničím obťažovať...máš predsa prázdniny." 

,,No...to dievča asi tiež..."

 ,,Ale jej za to platím."usmiala sa.

 ,,Nevadí.Pôjdem tam rada." 

,,Výborne.Napíšem ti zoznam,čo treba kúpiť.Bude toho trochu viac."

 ,,Fajn."usmiala som sa a čakala som,kým svojim úhľadným písmom dopíše posledný názov potraviny. 

,,Napísala som všetko a zoradila podla dôležitosti.Začni nakupovať od vrchu a prines,čo unesieš.Zbytok necháme na susede,musí si svôj plat zaslúžiť."To znie logicky.Zobrala som si od nej peňaženku a vyrazila do centra dediny.Teraz by bola výhoda bývať v Londýne.Mohla by som nakúpiť vo veľkom obchode,s kvalitnými produktami a....Chodia tu vlastne taxíky?Než sa spamätám,stojím pred "nákupným strediskom".Nie je to až také hrozné,ako som si myslela.Regály sa prehýbajú pod ťarchou potravín a v uličkách medzi nimi sa motajú dve pracovníčky.Vzadu pri mrazničke stojí blonďatý chalan a pri pokladniach nie je vôbec rad.

 ,,Prosím vás,kde máte vozíky?"spýtala som sa slúšne pokladníčky.

 ,,Ona asi myslí ten vozík s kolieskami."dovtípi sa jedna nakupujúca teta v zástere.Chcem jej prisvedčiť,že presne ten hľadám,lenže pokladníčka sa rozosmeje na celý obchod.Je jej niečo smiešne?!

 ,,Moja zlatá,takéto vymoženosti u nás nemáme."Pokrčila som ramenami a do každej ruky som uchopila jeden košík.

 ,,Na čo sú ti dva?" ,,Budem toho mať trocha viac."vysvetlujem.

 ,,Okamžite tu jeden nechaj.Ako by to vyzeralo,keby si každý bral po dvoch košíkoch?!"Ona mi tyká!Kto jej to dovolil?!Už-už sa chcem právom ohradiť a vypiskovať im tú ich "slušnosť" k zákazníkom,keď k pokladni príde ten blonďák,ktorý stál pred chvíľou vzadu.Vypadá....ehm...zaujímavo.Špinavý blonďáci ma vždy priťahovali.Automaticky sa mi vybavil Niall a ja som si dala v duchu poriadnu facku.Nemysli na nich!Sú už minulosť.Nemysli na minulosť,ži tu a teraz,Emily!Lenže tento chalan nemá také pekné oči,ako Niall.Zase som sa v duchu prefackala.A úsmev má,ako Harry.Teraz som si v duchu už trieskala hlavu o stenu.Prestaň,prestaň,prestaň!Len kvôli nemu som tresla jeden košík na pokladňu a zamierila som medzi regály.Tvárim sa,že som si ho vôbec nevšimla,no pohybujem sa v jeho zornom uhle.Keď sa pozerám na dátum výrobi bieleho jogurtu,nenápadne po ňom pozriem očkom.Yes!Pozerá sa na mňa.Usmial sa a predavačke podal 5 libier.Keď už zaplatil,neodchádza.Najprv svôj nanuk rozbaluje pri odpadkovom koši,ako zo spomaleného filmu a potom predstiera veľký záujem o plagát na dverách.Košík mám za chvíľu preplnený rôznymi surovinami,sotva ho unesiem.Do ruky som zobrala tri mlieka a zamierila som k pokladni.Z vypätím všetkých síl som košík vyzdvyhla na pokladňu,no jedno mlieko sa zošmiklo z vrchu "pyramídy" a rozlialo sa na celú podlahu.

 ,,Ty si ale..."predavačka len zakrútila hlavou a zavolala:,,Anabell,dones vedro a handru!"

 ,,Keby som mala dva...."poznamenám,zatiaľ čo pracovníčka s mastnými vlasmi položí vedo z vodou predo mňa.

 ,,Nič sa nestalo.Ale to mlieko zaplatíš.Je to tvoja chyba.A utri tú podlahu."

 ,,To mlieko zaplatím,ale utierať fakt nebudem.Nie som žiadna vaša slúžka.Som zákazník."Chalan pri plagáte vybuchne smiechom a keď sa po ňom zúrivá pokladníčka otočí,sklopil zrak a vypochodoval z obchodu. 

,,Ženy,počuli ste to?" ,,To je hrozné,ako sa správa tá dnešná mládež."ozvala sa druhá.

 ,,Čia je to tlčhuba?"

 ,,Kdejaký sopeľ si tu bude otierať hubu..." Hádať sa s nimi by bolo pod moju úroveň a tak si radšej zahryznem do jazyka.Zaplatila som a z plných pľúc som zakričala veselým tónom:,,Dovi!" Blonďák sa opieral o lavičku na autobusovej zastávke,blízko obchodu. ,,Ahoj."povedal nesmelo a podišiel ku mne. 

,,Ahoj."tašky som oprela o zem,pretože som mala pocit,že mi za chvíľu odpadnú ruky.Našťastie mu to dôjde a automaticky tašky zodvihne a usmeje sa.

 ,,Nakupuješ pre medvede?"zasmial sa.

 ,,Nie.Pre mňa a pre tetu."usmiala som sa.

 ,,Pre ktorú?"zaujíma sa. ,,Kate Watson.Je to pri-"

 ,,Ja viem.Toto je malá dedinka.Neznášam ľudí z campu,ktorý je tu blízko a vravia,že je to tu diera.Odkiaľ si?"

 ,,Z Bradfordu."

 ,,No prosím."vzdychol,no dalo mu veľkú námahu neusmiať sa.,,Prišla si na prázdniny?"

 ,,Dalo by sa to tak povedať."

 ,,Na dlho?"zablyslo sa mu v modrých očiach.

 ,,Pravdepodobne..."

 ,,Super!"usmial sa a pohol sa aj s taškami.

 ,,Ak chceš,všetko ti tu poukazujem.Si tu prvý krát...tak,aby si to tu lepšie poznala."

 ,,Prečo si myslíš,že som tu prvý krát?"zdvyhla som obočie.

 ,,Teba by som neprehliadol,ver mi."usmial sa.

Chalan z obchodu :D