Chvíľkový smútok :) :/

Sklamanie.Neznášam ten pocit.Mala som niečo urobiť lepšie?Alebo som urobila niečo zle?Potom nasledujú výčitky.A potom taký ten pocit,ktorý vás ťaží na srdci a...vlastne máte potom zlú náladu.A to je zlé!Neznášam,keď si od niečoho veľa sľubujem.Keď si myslím,že to výjde.A naozaj si to myslím!Túžite po tom momente,keď sa všetko obráti na dobré.Túžite po pocite šťastia...aspoň na chvíľu.Každý zažil nesplnené sľuby,sklamania,či pocit krivdy.Smútok.Niekedy nie je zlé byť smutný.Utriediť si všetko v hlave,byť chvíľu sám.Ja osobne,keď som smutná,konám nerozvážne a....trocha trucovito.Vždy urobím,alebo poviem niečo,čo neskôr ľutujem.A ďalej,nenávidený pocit číslo tri-Nenásytnosť.Možno sa pýtate?Ako to myslí?Nechápem...Ako je už známe-človek sa učí na vlastných chybách.Vysvetlím to,na mne. Jedno dievča(JA) si čítalo poviedku.Mala veľa nápadov,ktoré sa jej zdali byť celkom dobré.Mala nápady na príbehy.Žiaľ na také,ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú.Napadlo jej,že si založí blog.Ale nevedela,či je to dobrý nápad a...ani ako začať.Napísala prvú časť I Want.Celkom tragickú,hoci....teraz jej to pripadá,ako totálna blbosť a keby ona natrafila na nejaký podobný príbeh,zdvyhla by obočie a nechápavo by zavrtela hlavou.Kto to môže čítať? Ale...vrátme sa k téme.Takže,to dievča založilo blog.Ako ho má zviditeľniť?Má poprosiť o pomoc stránky na Fb,hoci vie,že jej odpíšu dvaja ľudia z desiatich?To dievča malo/má sebavedomnie na bode mrazu.Je škaredá,nešikovná a nikdy nebola v ničom najlepšia...Vlastne bola.Kreslenie.Áno,v ZUŠke bola najlepšia v kreslení.Asi preto,že ju to bavilo.Nešlo jej to na nervy,ako tanečná,kde sa už osem rokov vrtela pred zrkadlom,do rytmu rôznych skladieb.Tanec jej bol cudzí.Milovala ceruzky a vždy chcela na narodeniny sadu obyčajných ceruziek.To dievča vyhralo okolo 10 diplomov za dva roky.Jeden bol výnimočný.Bol z Japonska a musela si poň ísť až do Bratislavy,na ministerstvo zahraničných vecí.Ale keď sa jej dvaja najlepší priatelia prihlásili na výtvarnú tiež,nikdy nedokončila kresbu,pretože to nestihla.A prečo?Pretože sa smiala,zabávala a rozprávala s jej najlepšími kamarátmi.Všetci boli super partia.Učiteľka si uvedomovala,že to dievča poľavilo a už viac nedostalo diplom.Nemala ho za čo dostať,keď nemala nič dokreslené.Nevadilo jej to.Aj tak všetky diplomy a obrázky boli hodené v skrini a zapadnuté prachom.Netúžila po diplomoch,po uznaní poroty,či priateľov.Túžila,aby jej kresby pochválila mama.Chodila jej ukazovať,čo nakreslila a vždy sa jej spýtala'pekné?'Mama pokrútila kladne hlavou,hoci sa na to ani nepozrela a robila si ďalej svoju prácu.Dievča často smutne odišlo do izby a kresbu hodilo do koša.Jedného dňa dievča prehlásilo,že na tanečnú viac nepôjde.Mama ju prehovárala,nech si to rozmyslí a nikdy nepochopila,že tanec jej ničím neimponuje.Tancovala v štátnej opere,kde si ľudia museli kúpiť lístok,aby ju mohli vidieť,no ona vedela,že tam nepatrí.Prečo tam vlastne chodila?Odpoveď poznala.Chodila tam preto,lebo iba tam sa mohla stretávať s jej najlepšou kamarátkou.Bolo pre ňu ťažké,povedať učiteľke,že končí,zobrať si cvičky a najlepšej kamarátke o tom nepovedať.Áno.Nepovedala jej to.Nemala dostatok odvahy...ako vždy.To dievča neskôr prestalo chodiť aj na výtvadnú.Teraz viem,že som urobila chybu.Veľkú.Ale...myslím,že som chcela hovoriť o niečom inom,ako o mojom živote.Chcela som hovoriť o tomto blogu,o sklamaní,ale...vlastne som prišla na to,že by to bolo aj tak zbytočné.Nebudem hovoriť prečo.Možno by vás to......Ale....to je jedno.STFPZL!!!Tak,žašifrovala som to!Teraz sa nemusím báť,že si vás pohnevám :) Ja-vlastne som vám chcela povedať,že si vás vážim a že ďakujem za každé kliknutie na môj blog :) A ďakujem za vaše komentáre,ktoré ma nakopnú na ďaľšiu časť.Nebudem prosiť o to,aby ste komentovali.Už nie.V živote som sa naprosila dosť.Ja len ďakujem tým,ktorí to robia dobrovoľne aj bez toho,aby som dávala podmienky :) Verím,že sa k nim pridáš aj ty,ktorá toto práve dočítala a možno si vstúpila do svedomia.Možno mi chceš teraz urobiť radosť,vyčariť úsmev na perách osobe,ktorú poznáš tak maximálne z Denníka Bláznivého Sopľa ;) Tak?Ako sa rozhodneš?