Byť,či nebyť?-17.časť

ÁNO,JE KRÁTKA.ŽIAĽ,NEMÁM MOTIVÁCIU.CHCETE ČASTI,ALE MYSLÍTE SI,ŽE MA. TO BAVÍ PÍSAŤ,KEĎ NEVIDÍM ODOZVU?NIE,NEBAVÍ.VIETE,MÁM TAKÝ ZVYK,ŽE KEĎ PÍŠEM ČASŤ,TAK SI VŽDY PREČÍTAM KOMENTÁRE.LENŽE V POSLEDNEJ DOBE NEMÁM AKÉ ČÍTAŤ.A AJTAK...VŠETKO SA KAZÍ :( PRIŠLO TO LEN TAK,ZO DŇA NA DEŇ.PFF....O 150 ZOBRAZENÍ UŽ MÔŽEM ASI LEN SNÍVAŤ,VŠAK? :/ HMM....5 KOMENTÁROV + ...INAK ĎAĽŠIA NEBUDE.FAKT,UŽ MA TO NEBAVÍ STÁLE ŽOBRAŤ O KOMENTY.NECHÁPEM,ČI JE TAKÉ ŤAŽKÉ NAPÍSAŤ PÁR SLOV.A JA MÁM AKOŽE PÍSAŤ ZA STRANU....ŽEBY NEFÉR?TROCHU...**********

BTW- Vik :D :D :D ďakujem za komentár!!! :D :D vďaka tebe je tu časť :) :D a komentuj ! :D

,,Chcem,chcem...."

,,Čo chceš?"

,,Chcem iba teba,Harry."usmiala som sa a pobozkala som ho na ústa.

,,A ešte chcem spať."Je mi zle.Horí mi celé telo a okolitý svet je hore nohami.Už viac nevládzem držať oči otvorené a tak ich spokojne zavriem.Pocítim,ako moje telo dopadlo na studené dlaždičky a vzďaľujúce sa kroky.Počujem hlasné pískanieMárne sa obzerám,odkiaľ ten zvuk prichádza.Je mi strašne,strašne,strašne zle.Tak zle,že sa to nedá ani opísať.Chcem kričať o pomoc,lenže z vyschnutých pier nevýjde ani hlások.Veď umieram!!!Určite umieram!Toto sa nedá prežiť...aúúú...Ja nechcem,ešte nechcem umrieť.Preboha,pomôžte mi niekto,to je koniec!

Zvraciam.Od tej doby,čo som sa zobudila na špinavých dlaždiciach,skrútená okolo záchodovej misy po niekoľkých hodinách ťažkého spánku,v ktorom ma prenasledovali tie najhoršie nočné mory,zvraciam už asi po šiestykrát...cca.Keď vypijem asi liter odpornej vody,bohvie,či sa dá vôbec piť,druhý si nalejem rovno na hlavu a na trasúcich sa nohách,sa vypotácam pred krčmu.Mám zimnicu,vypadám hrozne,stále som zelená a fialové kruhy pod očami(príliš nápadné) musia každého okoloidúceho odpudzovať.Ústa a jazyk mám opuchnuté a žalúdok dokonale prázdny.Smrdím na kilometer ďaleko.Hnusím sa sama sebe.Fyzicky,aj psychycky.Panebože,ako som mohla byť tak sprostá?!Dôjde mi,že ma tak nezničili dva poháre ginu,toniku,alebo vodky,ale cigarety.Neboli hocijaké,veď mi to Jack vravel asi desať krát.'Je sfajčená'povedal ten chalan.Akým sajrajtom som preboha dopovala moje telo?Nikdy v živote som neskúšala drogy.Niekedy pred našou školou postával zvláštny chalan,ktorý ponúkal deťom cukríky.Ale,boli sme na to od učiteľov predom pripravení.A tento zážitok mi bude stačiť do konca života!Pokiaľ ho teda prežijem,o čom pochybujem,pretože sa cítim hrozne.Fuj!!!Možno mám teplotu,pália ma oči až tak,že mi z nich vytekajú slzy.Takto sa dať dobrovolne dole,to snáď nie je pravda!Ale ja za to predsa nemôžem,to Jack ma donútil!Ale...možno nezomriem.Vlastne za to môžem ja a nie Jack,ten gauner,ktorý sa povaluje aj s ostatnými pred krčmou.Nebudím ho,skôr si dám pozor,aby si nikto môjho odchodu nevšimol.

***

Začína jedno z Augustových,slnečných rán.Vtáky si veselo štebocú a ja si ešte stále vyčítam,ako som mohla byť tak sprostá.Tak strašne sprostá!!!Nie len s Jackom,ale celkovo....Hmm...a to ma doma považovali za rozumnú.Hlavne dedko.Hodím sa na lavičku a čakám na príchod vlaku.Zavrem oči a dokonale si predstavujem vôňu starého bytu v Bradforde.Takisto sa mi vybaví aj vôňa jeho fajky.Mal ich strašnd veľa,stále ich oprašoval a čistil.Bol to jeho koníček,radosť.Chodila som k nemu strašne rada.Vedela som,že kedykoľvek k nemu prídem,bude sa so mnou ochotne rozprávať.O všetkom.Vždy ma vedel vypočuť a poradiť mi.Keď som nemala náladu rozprávať ja,hovoril on.Vedel toho veľmi veľa.Jedného času som uvažovala o tom,že sa k nemu prisťahujem.Nebavilo ma vracať sa do prázdneho bytu.Ale nič z toho nebolo.Kvôli babke,ktorá bola úplne iná,ako on a nechápala som,ako to,že žijú toľko rokov spolu.Od jeho smrti som jeho byt navštívila dvakrát.Zo zdvorilosti.Na Vianoce a na babkine narodeniny.Dedko ma mal rád.Vedela som to,hoci to nikdy nepovedal nahlas.Lenže dedko už nie je.A s ním som stratila aj domov.Keby si ma tak teraz videl,dedo.Nechápal by si,čo sa to s tvojim rozumným dievčatkom stalo.Ja to tiež nechápem.A hambím sa.Tak veľmi.Veľa k tomu nechýbalo a vyspala by som sa z chalanom,ktorého vôbec nepoznám,nemám ho rada a nič by som si z toho nepamätala.Nastúlim do vlaku.

Maidston ma prekvapí svojou veľkosťou.Čakala som dieru.Prašná cestička ma zavedie do malej dedinky.Nakuknem do susedných uličiek.Čísla na domoch sú usporiadané do nejakého nepochopiteľného spôsobuNezostáva mi nič iné,ako prejsť celú obec a hľadať na dome číslo 30.