Stay strong a young dreamer-8.časť

OUJEEEE :D TU JE PO CCA...DVOCH MESIACOCH ĎAĽŠIA ČASŤ :) NEVIEM,ČI SA VÁM TO BUDE PÁČIŤ,ALE TAK...NO :D PROSÍM,NAOZAJ VŠETCI,ČO TO PREČÍTATE,OKOMENTUJTE,ČI SA VÁM TO PÁČI,ALEBO,ČI TO NOE JE DIVNÉ :D ĎAKUJEM :) **********Niall sa so mnou podujal na "veľkom"nakupovaní,pretože si potreboval doplniť dennú dávku cukru. ,,Niall...Ja už ťa vidím,ako sa večer pozvraciaš."pohoršene som pokrútila hlavou. ,,Tak to ma potom nepoznáš.Každé dievča túži po takomto skvelom metabolizme."usmial sa a do košíka si prihodil Haribo. ,,No len aby si ty nesníval o liekoch proti boleniu brucha." ,,Lula,nestresuj.Máš všetko,čo si chcela?"povedal viacmenej neprítomne,pretože celý čas pokukával po ryšavovlasom dievčati,ktorá vždy véééľkou náhodou išla buď za nami,alebo okolo nás. ,,Hej mám.Môžme ísť platiť."Nedobrovolne od nej odtrhol pohľad a tlačil ma k pokladni,kde bolo najmenej ľudí. Keď sme vyšli pred obchod,pobedala som: ,,Nakúpené mám,tak teda pôjdem domov." ,,Kam by si šla?Veď pôjdeme pekne za ostatnými." ,,Sú v Nandos?"zvažovala som,či ostať. ,,Nie...sú doma."usmial sa a už ma ťahal smerom-ich dom. ,,Ako vidím,na výber veľmi nemám...však?"Niall pokrútil hlavou a pokračovali sme v ceste. ,,Je to divné..."prerušila som ticho. ,,Čože?"nechápavo na mňa pozrel. ,,Toto všetko je divné....Ako keby sa mi vrátila chuť do života...Nechápem to.Ešte pred tromi dňami som sa chcela predávkovať...a...a teraz?" ,,Lula...sľúb mi,že neurobíš žiadnu hlúposť.Sľubuješ?" ,,Sľubujem."pousmiala som sa a ďalej sme išli bez slov,keď zrazu zastal. ,,Vtedy,keď ti Harry povedal,že...si na vozíčku celý život...Odvtedy si kladiem otázku...Ako-ako sa ti to stalo?" Vzdychla som.Nerada vyťahujem túto tému. ,,Havária na motorke."povedala som stručne a zahryzla som si do pery. ,,Aha-"viem,že sa chcel spýtať ešte niečo,no radšej si to rozmyslel a pokračoval v tlačení môjho vozíka ku nim domov.Zastali sme pred obrovským domom.Znervóznela som,no už som sa z toho nemohla vykrútiť. ,,Čo to-" ,,Beriem ťa na ruky."prerušil ma. ,,Nie,Niall!Daj ma na vozík!" ,,Lula...Nemáš už pokrk toho prekliateho vozíčka?Trochu sa uvolni.Dnes budem tvoj nosič."usmial sa a otvoril dvere. ,,Som príliž ťažká a-" ,,Ticho.Nie si ťažká."vošli sme do obyvačky,kde boli všetci chalani a Meg.Na niečom sa šialene zabávali. ,,A potom-agjb-čo som to chcela?"Meg sa plietol jazyk. ,,Meg?Ty si opitá?"zamračila som sa. ,,Lula!Poď si sem sadkať.Tu-tu si sadkaj a porozprávaj nám,ako-sssa má-Luke.A ty blonďák,ju prečo,držíš na-na rukách?Čo nevieš cho-chodiť,Lul?!"smiala sa. ,,Neviem ako sa má Luk.Je mŕtvy...A nie,neviem chodiť,Meg." ,,Čože?Haha...ty-ty nevieš chodiť?Čo ťa to-do-doma nenaučili?"rehotala sa. ,,Veď..."ďalej som nedokázala zadržiavať slzy.,,Niall...odnes ma domov."na bunde sa mi začali tvoriť mokré fliačky od sĺz.Niall chápavo prikývol a vyšiel so mnou pred dom. ,,Bude to rýchlejšie autom."odomkol čierny Range Rover. ,,Do auta ma nedostaneš." ,,Prečo?Bude to rýchlejšie." ,,Máš vlastne vodičák?"Pri mojej otázke sa začervenal a záporne pokrútil hlavou. ,,Zavolám Harryho."a už ho nebolo.Sedela som tam sama v tme.Ako malé dievčatko som sa bála tmy a samoty.Prišlo mi to strašidelné.... ,,Ááá!"vykríkla som,keď ma svalnaté ruky zobraly z vozíčka. ,,Harry!Vystrašil si ma." ,,Prepáč,nemal som to v pláne."Posadil ma na predné sedadlo spolujazdca a môj vozík dával do kufra.Nastúpil do auta a naštartoval.Chvíľu sme sedeli mlčky. ,,Vieš,niekedy sa cítim fakt na obtiaž.Prepáč."venovala som mu previnilí úsmev. ,,Tak toto si už nikdy nemysli.Nie si na obtiaž.Ľudia sa o teba starajú radi." ,,Som rada,že to vidíš takto,ale-" ,,Sme tu."zaparkoval pred mojim panelákom.Vystúpil z auta a z kufra vytiahol môj vozík.Otvoril mi dvere a posadil ma naň.Zamkol auto a vyviezol sa so mnou až pred dvere. ,,Ďakujem."povedala som,keď som stlačila zvonček pri dverách. ,,Neďakuj stále."šibalsky sa usmial. ,,Ale to sa patrí...Vždy poďakujem za pomoc."Rozleteli sa dvere,v ktorých stála moja usmievavá mama.Sama som sa odtlačila dnu a spoza maminho chrbta som sa usmiala. ,,Oplatilo sa počkať."mrkol na mňa.Teraz som sa usmievala ešte viac.Áno,veď povedal,že si počká na môj úsmev,o ktorý ma vtedy požiadal. ,,Čože?"ozvala sa mama,ktorá nebola v obraze.Harry to uhral nejakými kecami a porom sa za ním zabuchli dvere. ,,Veľmi milý chlapec."usmiala sa mama. ,,Áno.Veľmi milý."zopakovala som a pobrala som sa do izby.