Byť,či nebyť?-15.časť

DNES STE MA VEĽMI POTEŠILI KOMENTÁRMI A PRETO-ZA ODMENU,ĎAĽŠIA ČASŤ :) JE VENOVANÁ TEBE,ANONYMKA :) VYPÝTALA SI SI JU,TAK TU JU MÁŠ :) DÚFAM,ŽE SA VÁM BUDE PÁČIŤ A ŽE MA NEZABIJETE :D O ČOM POCHYBUJEM,ALE NEVADÍ :D 5 KOMENTÁROV + :) BTW...NEZDÁ SA VÁM,ŽE SOM DNES NEJAKÁ AKČNÁ?TO TÝMI KOMENTÁRMI :)************ ,,Potom sú tvoje znalosti veľmi úbohé."odseknem.Chvíľu sedíme mlčky,keď sa zdvihnem a zamierim do izby.Tam som si sadla na posteľ a rozplakala som sa.Prečo sa všetko musí pokaziť?To ja!Som asi chybný kus.Nikdy som sa nemala narodiť...aj tak všetkým len ubližujem a som na obtiaž.Linda-tej som ublížila,keď som sa spakovala.Mama-tej som bola vždy na obtiaž,ale nikdy som si to nechcela priznať.Otec-vedel on vôbec,že existujem?Bola som mu na obtiaž.Môj brat-asi som bola na obtiaž aj jemu.Lucas-tomu som ublížila tým,že som sa mu neozvala.Harry-ublížila som mu,vysmiala som ho.Heaven-tej som tu na obtiaž.Chrbtom ruky som si zotrela slzy a do tašky som pomaly ukladala všetky moje veci.Vyzliekla som si šaty,ktoré patrili Heaven a obliekla som si moje ošúchané jeany a mikinu cez hlavu.Presne ako v deň,keď som sem prišla.Lenže teraz odchádzam.Vstala som z postele a tašku som si prehodila cez plece.Vošla som do kúpeľne,odkiaľ som si zobrala všetky moje veci a šla som sa obuť. ,,Kam sa chystáš?Do práce máš ísť až o jedenástej večer...alebo sa mýlim?"Sedela v tme,no rozoznala som jej siluetu.Nohy mala vyložené na stole a prepaľovala ma pohľadom. ,,Idem....neviem kam.Proste...tu už nezostanem." ,,Odchádzaš kvôli nemu?Čo také zlé spravil?Iba sa do teba zaľúbil." ,,Nie,Heaven.To nie je láska.Láska je...proste niečo iné.Toto je nenávisť.Strápnila som ho a..."hlas sa mi zasekol v hrdle. ,,A odchádzaš.Kvôli hádke,že si mu zničila vlasy?Pff...Smiešne." ,,Nie,Heaven.Odchádzam za lepším životom.Myslíš si,že to čo NAOZAJ chcem,je vrtieť sa okolo tyče?Vážne si to myslíš?" ,,Nikdy som nad tým neuvažovala.Netrápila som sa budúcnosťou." Otvorila som dvere od bytu. ,,Maj sa,Heaven."sklonila som hlavu a prekročila som prah dverí.Nepočula som ju,no zazdala sa mi,že povedala-Veľa šťastia.Nie tým arogantným hlasom...ale úprimným.Schody som zišla pomalým krokom a vydala som sa do útrob ulíc.Po polhodine chodenia,som sa oprela o zábradlie mostu a pozorovala som odlesk vody.Chcela by som skočiť,ukončiť môj život,ešte skôr,ako mi bol stanovený limit života.Zomriem.Nie dnes,nie zajtra.Ale ako dlho môže človek žiť s bulímiou?Dlho nie. ,,Vidím,že nie som jediný,ktorý potrebuje na chví'u od všetkých pokoj."Viem,kto sa opiera o zábradlie,o päť metrov ďalej,ako ja.Spoznala som ho podľa hlasu. ,,Sleduješ ma snáď?Prečo si všade,kde ja?" ,,Prosím ťa."odhalil svoje jamky v lícach,keď sa zasmial.,,Je to asi osud."Všimla som si,že sa zrazu priblížil až podozrivo blízko. ,,O čo ti ide Harry?"vzdychla som a lakťami som sa pohodlnejšie oprela o zábradlie. ,,A tebe?O čo ide tebe?" ,,Zase vyrývaš?!"otočila som sa k nemu tvárou.Bol tak blízko,až som mohla cítiť jeho dych na mojej pokožke.Necúvla som.Prejavila by som sa ako bojko.Chce sa hrať,budeme sa hrať! ,,Si zvláštna,Emily.Nebojíš sa.Si tvrdohlavá." ,,Priťahuje ťa to?"jeho pery sa priblížili k mojim.Nepobozkal ma. ,,Viac,ako si dokážeš predstaviť."zašepkal a potom sa perami prisal na tie mojeJazykom sa prebil do mojich úst a ja som sa rozhodla spolupracovať.Vnímala som okolité zvuky.Mohutný rev motoriek,ktoré zastali rovno pred nami.Odtrhla som sa od Harryho a so záujmom som sa prizerala na ôsmich chalanov,v nablízkaných prilbách a kožených bundách.Motorka je moja slabosť. ,,Zahrávaš sa s mojimi citmi...vieš to?"Nevenujem mu pozornosť oči mám len pre motorky.Jedna z motoriek,s lebkou na nádrži,vykrúži elegantnú otočku,ladne sa vráti do protismeru a na moje prekvapenie zastane asi meter odo mňa.Šofér nablízkanej motorky poťuká na miesto za jeho chrbtom,čím mi ponúka odvoz.Tašku,ktorá bola spadnutá pri Harryho nohách,som si prehodila cez plece,posadila som sa za neznámeho muža a ruky som si obmotala okolo pásu. ,,Emily!"Harry zostane ako prikovaný. ,,Emily,čo ti šibe?Nevieš čo za nechutnosti sa im prehrávajú v hla...."jeho slová zaniknú vo zvuku motora,viac ho nepočujem.Vidím však,ako červený od hnevu kopne do múrika.Potom mi zmizne z očí.Navždy. ***ZABIJETE MA VEĽMI?NEBOJTE SA,TOTO NIE JE KONIEC PRÍBEHU ANI NÁHODOU :D PREDSA....VEZIE SA NA MOTORKE NEBEZPEČNÉHO ČLOVEKA.MUHAHAAAAA :D AK STE PREČÍTALI,OKOMENTUJTE :-*