Byť,či nebyť?-19.časť

MOŽNO STE NEPOCHOPILI,KEĎ PÍŠEM NAPR.:,,......bla bla bla"povie a výjde z izby :D PÍŠEM TO PROSTE TAKTO,LEBO SA MI TO PÁČI :D NEVIEM,AKO VÁM,ALE MNE SA TO TAM HODÍ :D ALE AK TOMU NECHÁPETE,KĽUDNE TO MÔŽEM PÍSAŤ AJ NORMÁLNE :D NEVIEM,SOM ZMÄTENÁ! :DTAKŽE TÁTO ČASŤ BUDE PÍSANÁ NORMÁLNE,ABY STE CHÁPALI,OK? :D TÁTO ČASŤ JE EŠTE TAKÁ NUDNEJŠIA,ALE V OBCHODE NIEKOHO ZAUJÍMAVEHO STRETNE ;)
4 KOMENTY+


,,Vyzeráš úplne,ako Kim,keď mala 17.Ako keby si jej z oka vypadla."
Pokrčila som ramenami,keď teta odišla,postavila som sa pred zrkadlo so starým sčerneným j...ak aj ona vypadala takto vygrcane,uonďane a celkovo...hrozne?Nie.Určite nie.Moja mama je úplne iná...Vážne sa mi podobala,keď bola mladá?A aká bola?Sprostá ako ja?Tiež sa rada predvádzala?Smutne sa usmejem.Je mi jedno aká bola predtým,teraz sa ukázala.Nenávidím ju,rovnako ako otca a aj keď je teta...ehm...povedzme,divná,domov sa nikdy nevrátim.Žiadny domov nemám,tak čo?!Tie dve rozdelené domácnosti nemôžem počítať,ako domov.
Hodím sa na postel a v minúte zaspím.

Zobudila som sa večer.Tipujem tak šesť hodín.V prvej chvíli neviem kde som,vydesene vyskočím z postele.Pristúpim k oknu a pozerám sa na malú dedinku.Ukludňuje ma to.Niečo sa mi snívalo,no nemôžem si spomenúť,čo.Zohnla som sa ku taške a skúmam,koľko vecí mi v nej po tej búrlivej noci ostalo.Asi som musela vytratiť väčšinu vecí.Taška je totižto takmer prázdna.Našťastie v nej objavím krátke riflové šortky ,fialové tielko a posledné čisté nohavičky.Uterák nemám....dúfam,že mi nejaký teta požičia.Kúpelňu som objavila po krátkom pátraní hneď oproti mojej izbe.Zamkla som  sa v nej a naložila sa do vane.Dhrnem sa mydlom,ako posadnutá,v snahe zmyť zo seba všetku špinu posledných dní.Opláchla som sa vodou a vyliezla z vane.Aká je to úľava,obliecť sa do čistého!Prečešem si mokré vlasy a s čistým pocitom vojdem s tichým zaklopaním do tetinej izby.Nič.Je prázdna.Otočím sa a mierim do kuchyne.Teta tam sedí za dreveným stolom úplne sama.Na očiach má tmavé okuliare,čo ma trochu znervózňuje,pretože nevidím,čo si myslí.Je prestreté pre dve osoby.Dôjde mi,že čaká na mňa.

,,Zaspala som."ospravedlnila som sa za svoje meškanie na večeru.

,,Som zvyknutá jesť už o piatej,ale to nevadí.Určite si hladná...Najec sa.
Sedíme každá pri opačnom konci stola.Tým lepšie pre mňa!Na tanieri nájdem zmes všetkého možného.Paradajka,vajce natvrdo,trojuholník syra,maslo,chlieb...V hrnčeku uprostred stola je čaj.Teta mi naznačila,aby som si ho zobrala a tak sa načiahnem a uchopím hrnček.Jeme bez jediného slova.Teta stále mlčí a pre čierne okuliare nepoznám,či sa na mňa díva,alebo nie.

Ležím na posteli oblečená do pyžama a prevalujem sa z boka na bok.Nemôžem zaspať.Neviem,či je to tým,že som pred hodinou vstala,alebo vo mne ešte doznieva včerajšia trauma z cigariet.Po tichej večeri sme si s tetou povedali akurát tak:Dobrú noc!Asi je fakt trochu na hlavu,ako vravela mama,keď som sa na ňu pýtala.Vstanem a otvorím okno.Vykloním sa.Záhrada podo mnou vyzerá ako neprebádaný prales.Dívam sa sa do tmy dole,aj na oblohu posiatu hviezdami.Byť,či nebyť?Sú určité okamihy,keď je na svete krásne...
Nechám okno pootvorené,hodím sa na postel a so zavretými očami si predstavujem seba,ako mamu v mojom veku.Ubehlo presne 22 rokov,čo sem chodila na prázdniny.Na čo asi pred spaním myslela?O čom snívala?Človek o svojich rodičoch nevie vlastne dokopy nič.Do smrti ju nechcem vidieť,nenávidím ju!Za tú zradu a za toho idiota doktora,za jej túžbu zostať stále mladá,udržovať si dobrú postavu.Jedenkrát do týždňa návšteva kaderníctva,dvakrát u kozmetičky,trikrát masáže,päťkrát fitko...A všetko k ničomu!Dosiahla akurát to,že nemusela byť doma so svojou dcérou,otcovi dohodila svoju kaderníčku a postarala sa o rozpad našej rodiny.Začnem vnímať okolité zvukySnažím sa prísť na to,odkiaľ prichádzajú.Vŕzganie dreva...to budú asi červotoči,alebo niečo podobné.V dedovom byte tiež jeden žil.V tom počujem niečo,pri čom sa mi naježia chlpy po celom tele.Prisahala by som,že za mojimi dverami niekto prešiel!Posadím sa.Srdce mi bije ako splašené.Kroky by ma nikdy nevydesili...lenže to by som musela byť doma a nie v tomto starom dome,kde bývam len ja a teta a keby to chodila ona,rozoznala by som zvuky dopadajúcej barle na zem.Keď sa trochu ukludním,pristúpim ku dverám a priložím na ne ucho.Za mojimi dverami je dokonalé ticho.Začína mi šibať,alebo čo?!Emily,si fakt blbá.Nebojím sa.A dokážem si to.Pôjdem sa pozrieť za dvere.Roztrasenou rukou stisknem kľučku a otvorím dvere.Nič okrem tmy tu teda nevidím.Otočím sa v úmysle ísť späť do izby,keď začujem šepot.Prudko otočím hlavou.Emily,mala by si sa ísť liečiť!Úplne ti hrabe!

,,Ahoj.Som Christine"dievča,ktoré sa opiera o dvere hneď vedľa mojich sa na mňa udmialo a vykúzlilo dokonalú otočku.

,,Ahoj...Ja...Myslela som si,že tu nikto okrem tety nebýva."vykoktala som a o krok som cúvla dozadu.

,,Nemusíš sa ma báť.Neboj sa,nehryziem.Bývam tu,v tejto izbe.Ak chceš,prídi ma zajtra poctiť tvojou návštevou."zašepkala.

,,Prečo si nebola na večeri?"prišlo mi to divné.

,,Nebola som hladná.Idem sa kúpať k jazeru.Nechceš ísť so mnou?"

,,Teraz?Sú asi tak dve hodiny ráno!"

,,To je na tom najlepšie.Kúpať sa v tme...sama."znovu sa usmiala a otvorila dvere od svojej izby.

,,Nie-ja pôjdem radšej spať."cúvla som naspäť do izby a zabuchla som za sebou dvere.Toto bolo čo?!

***

Ráno som sa zobudila nezvyčajne skoro.Prezliekla som sa do tých vecí,čo som mala včera večer a vyšla som z izby.Pohľad mi padol na vedľajšiu izbu.Otvorila som ju.Bola to skoro taká istá izba,ako tá moja,až ma to,že závesy boli zatiahnuté.Christine sa asi ešte nevrátila z jazera.Veselo som zišla dole schodmi.V kuchyni ma už čakala teta,ktorá sedela pri stole a trpezlivo ma vyčkávala.

,,Dáš si so mnou čaj,Emily?"Čaj naleje do dvoch šálok a na stôl položí tanier s keksíkmi.Obzerám sa po kuchyni.Je tu príjemná atmosféra...iná,ako včera.Neskutočne sa mi páči tento starodávny nábytok a...

,,Zaujíma ťa architektúra?"spýtala sa,ako keby mi čítala myšlienky.

,,Nie...len obdivujem krásne veci."

,,Máš rada umenie?"

,,No,ja skôr...milujem pódium."

,,Vážne?"prekvapene zamrkala viečkami.

,,Chcela som ísť študovať na konzervatórium,ale-"

,,Ako Kim!"vykríkla.Žeby poznala mamin dievčenský sen?

,,Lenže ona zostala len pri chcení,zato mňa prijali."

,,Kim sa to teda nepodarilo."skonštatovala.

,,Pff...Neurobila ani maturitu na blbom gympli."ofrkla som posmešne.

,,Nedostala sa na gymnázium?"teta sa zatvárila veľmi prekvapene.

,,Dostale,lenže v sedemnástich otehotnela a kým sa doma stihla priznať,bolo na potrat neskoro."

,,Vydávala sa taká mladá..."povedala naivne.

Vôbec nie.Nevydala sa.Keď sa to on dozvedel,vykašlal sa na ňu.Vychovávala ho sama.Vydala sa až o päť rokov neskôr,za môjho otca."

,,Chudinka."

,,Nemala byť blbá.Jej chyba."

,,Áno...A-ako sa má...čo robí?"

,,Predavačku v supermarkete.Hviezdna kariéra."

,,Je...aspoň...šťastná?"spýtala sa s nádejou v očiach.

,,Áno...je."pichlo ma pri srdci.

,,Prečo ťa sem poslala?"preskenovala ma pohľadom,ako keby som mala byť nejaká špiónka.

,,Neposlala.Prišla som sama."

,,Ďakujem ti,Emily."usmiala sa na mňa.Konečne sa usmiala.

,,Ďakujem za čaj."prerušila som ticho.

,,Nie je začo.Nezobrala si si žiadny keksík...Nemohla som ti ponúknuť nič lepšie,už včera malo prísť dievča od susedov a nakúpiť mi.Neviem,čo sa mohlo stať,keď neprišla."

,,Potrebuješ,aby ti niekto nakúpil?Pôjdem."usmiala som sa.

,,Vážne?Veľmi by mi to pomohlo,Emily.Nechcem ťa ale s ničím obťažovať...máš predsa prázdniny."

,,No...to dievča asi tiež..."

,,Ale jej za to platím."usmiala sa.

,,Nevadí.Pôjdem tam rada."

,,Výborne.Napíšem ti zoznam,čo treba kúpiť.Bude toho trochu viac."

TO S TOU CHRISTINE,BERTE TAK,ŽE MALA IBA VIDINY  :D EŠTE ÚČINKY Z TEJ TRÁVY,ČO JEJ DAL JACK :D OK? ŽIADNY DUCH,ALEBO DAČO TAKÉ :D FUUUU...DIVNÁ ČASŤ,TOTO :D