Hello :D Tak tu máte sľúbený epilóg :) Neviiem,či je to dobré,ale no... :D :D Uvidíte :D Ďakujem za komentáre k minulej časti :) Verím,že k tejto POSLEDNEJ dáte viac :)*
Ďakujem :)
ROZPRÁVAČ:
Niall si nikdy neodpustil to klamstvo.Aké klamstvo?Že Melanie nemiluje?Áno.Klamal.Nikdy s Tess nechodil.Vymyslela si to a on to vtedy hral s ňou.Mel zlomil srdce a vlastne aj sebe.Myslel na ňu každý deň,každú hodinu,každú minútu,každú sekundu.Chcel svoju chybu napraviť,a tak jedného dňa zaklopal na dvere domu,kde býva Mel.Otvoril mu Ian,ktorý mu oznámil,že Melanie tu už mesiac nebýva.Odišla na vysokú do New Yorku.Nerozlúčila sa s nikým...ani s Dan,s El,s Maťou,s Harrym,so Zaynom,ani s Liamom a Louisom.A predovšetkým,nerozlúčila sa s Niallom.A prečo by aj mala?Jej kamenná maska neprezrádzala žiadne city ani emócie.Len ona vedela,že Nialla ešte stále miluje.Len ona to vedela.Nikto iný.Chcela zabudnúť.Zabudnúť na svojich najlepších priateľov a vyštudovať univerzitu.Zabudnúť na lásku a aj na to,že sa mala vydávať.A podarilo sa jej to.Nie dobrovoľne,zariadil to osud.Melanie mala nehodu.Vlastne...to ona sa chcela zabiť.Chcela ukončiť svôj život.Chcela vpadnúť do ľadových jazykov vody,chcela,aby si ju voda navždy zobrala.Neodolala jej.Na hladine sa odrážalo slnečné svetlo a jej to pripadalo,ako keby ju voda hypnotizovala a volala k sebe.A tak sa posadila na zábradlie mosta a skočila.Jej plány však zmaril náhodný okoloidúci,ktorý ju z vody vytiahol a zavolal záchranku.Keď sa prebrala,prvú tvár,ktorú uvidela,jej bola taká známa,no ani za nič si nevedela spomenúť na meno a preto sa spýtala-Kto si?
-Som Jamie.Tvôj brat.-povedal zhruba 17 ročný chlapec,no v Melaniných očiach pôsobil,ako malý chlapček.Nevedela si to vysvetliť ako to,že plače.Kam zmizla jej kamenná maska?Zmizla spolu so spomienkami?Asi áno.No Melinina strata pamäti dlho netrvala.Radšej si priala,nech sa jej pamäť už nevracia.Radšej byť vo svete,o ktorom nič neviete.Radšej byť bez spomienok,ako mať spomienky-bolestivé spomienky.Chcela mať v hlave čiernu dieru.Nevedieť o utrpeniach,ktoré si prežila.
MELANIEN POHĽAD:
Prešli dva roky.Čierna diera v hlave sa mi začala pomaly zmenšovať a nahradili ju myšlienky a spomienky.Ale nové spomienky.Po starých spomienkách nebolo ani stopy.Sedím v parku,v Londýne.Univerzitu som prerušila,kvôli môjmu nevydarenému pokusu-skoncovať so životom.Slnko ma hreje po celom tele.Vychutnávam si pocit tepla a zatvorím oči.Po chvíli zacítim,že slnko mi už nepraží na zatvorené viečka.Pootvorím oči a vidím pred sebou pár modrých Vansiek.Pohľadom prechádzam od topánok až hore.Zastavím sa pri modrých očiach,plnej bolesti.Ale ajtak sú nádherné.Sú modré,ako oceán,strácam sa v nich.Radšej sklopím zrak.Nemôžem si pomôcť,mám strašné deja vui.Ako keby som tu už raz sedela a on stál predo mnou.Pobozkal ma,alebo sa mi to iba zdá.Nemôžem si spome núť.
,,Mel.Ja...keď som ti povedal,že ťa nemilujem...klamal som."sadol si vedľa mňa.
,,Prepáč,ale...prečo mi to hovoríš?Nepamätám si ťa."zo zeme som odtrhla steblo trávy a žmolila ho v rukách.
,,Viem.Chcem len,aby si to vedela.Chcem,aby si vedela,ako nenormálne ťa milujem.Vieš...mala by si vedieť pravdu."pozrel sa mi do očí.
,,Prosím,prestaň.Neviem,kto si,ale už by si mal naozaj ísť.Za chvíľu sa mám stretnúť s Lilly."
Vstal,smutne sa na mňa pozrel a zašepkal.
,,Niall...som Niall."V mojej hlave vybuchla bomba spomienok.Skupina,gitara,láska,jeho úsmev,Dan,El,Maťa...Chalani...všetko.Dokonca aj to,ako mi dal košom a povedal,že ho nezaujíma,ako ja nakladám so svojim životom.Bolesť.Vrátila sa do môjho srdca,kde predtým nebola.Nebola tam dva roky a znovu sa tam vrátila.Rozplakala som sa.
,,Klamal si.Miluješ ma?Ale ja teba už nie,Niall...tak prosím odíď."teraz som klamala ja.Priala som si,aby ma zobral do náruče a obsypal moju tvár bozkami.Namiesto toho,som mu klamala.
,,Miluješ ma,Mel.Len si nevieš spomenúť.Stratila si pamäť."
,,Pamätám si ťa.Pamätám si takmer všetko.To,ako zomrela mama,ako ma otec bil,ako som sa mala vydávať za Zayna,ale neurobila som to,pretože som ho nemilovala.Milovala som teba.Ale pamätám si aj to,ako si ma poslal do riti."
,,Ver mi.Ja-nechcel som.Chcel som ti povedať,ako ťa milujem.Že...že Tess nemilujem.Ale neurobil som to."
,,Áno,neurobil si to.Namiesro pravdy,si mi povedal jedno veľké klamstvo a ja som pred chvíľou urobila to isté."vzdychla som.
,,Miluješ ma."Utvrdil si to Niall.
,,Asi to tak bude."pokrčila som ramenom.Niall sa ku mne naklonil a pobozkal ma.Hoci som najprv nechcela jeho bozky opätovať,nedokázala som to.Milovala som ho tak,ako nikoho iného pred ním.
POHĽAD ROZPRÁVAČA:
Milovali sa.A aj sa milujú.O tri roky sa už Melanie volala Horanová.Na ich svadbe boli všetci,dokonca aj Chris a Rebecca,ktorí sa tam udobrili a zostali najlepšími priateľmi.Ale viete,ako sa hovorí...Priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje.Mel sa narodilo dievčatko,ktoré pomenovala Daisy,ako to chcela vždy urobiť.Niall bol dobrým otcom a Daisy ustavične rozmaznával.No Daisy nebolo jediné dieťa v skupine.Maťa s Herrym mali malého Joa,Louis s El mali dvojročnú Elizabeth a Daniell bola tehotná.Jediný,kto nemal dieťa,bol Zayn,ale dlho to trvať nebude,pretože za dva dni sa Perrie vydá za Zayna Malika.Nakoniec...Všetko dopadlo dobre,ale budú žiť šťastne až do smrti?
Máš šťastie že si dala happy end! Inak by som ťa asi zbila! :DDDD ale prečo si to skončila? -_-" si zlá :DD
OdpovedaťOdstrániť:D :D Popravde som ju chcela zabiť,ale nemala som na to gule :D :D lebo by ste ma zabili :D a všetko raz končí :D
OdstrániťKrasne to nakoniec dopadlo :D
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťkrááásne to je uplne uzasne! Tuto poviedku som milovala bola dokonala a k tomu bola s Niallom :D mojim milacikom proste krasa :) je tazke sa s tym lucit ale tesim sa na dalsie tvoje pribehy :)
OdpovedaťOdstrániťBože :) ďakujem :))))) Strašne veľa to pre mňa znamená :)* ďakujem ešte raz _D
Odstrániťuzasny koniec!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne :)
OdstrániťTy máš takový štěstí že to takhle skončilo! ;D Jinak bych tě asi zabila :D :P
OdpovedaťOdstrániť:D :D tušila som to :D
OdstrániťKrásne úžasné !! Dievča ty máš talent! Čítala som strašne veľa fanfiction aj so 40 komentármi ale úprimne? Len málo z nich vie písať tak úžasne! ;) obdiv dievča '! Je mi ľúto že som tento blog objavila tak neskoro :'( a tento komentár si už asi neprečítaš, ale musela som. Si úžasná '! :*
OdpovedaťOdstrániťSamozrejme,že som si ho prečítala :) Prinútilma sa pozrieť sa spätne na môj prvý príbeh...Nemyslím si,že je taký úžasný,ako sazdá tebe :) Skôr mi pripadá divný a taký detský :)Ale ďakujem :) ak by si chcela ešte príbehy odo mňa,kl8kni na nový blog :)
Odstrániť