Byť,či nebyť?-18.časť

Takže :D Rozplívam sa tu nad Niallom v sprche,ako retard,ale to bokom.....Včera?Najdokonalejší deň!!!!!!Áchhhhhh :3 ja nedýcham :3 Na schodoch sedel nádherný černoch,ktorý mal jednoducho SWAG.....no a ja som za ním šla,že či mi nedá podpis :D :D (bol to totálny trapas,pretože som k nemu prišla s perom v ruke a s lístkom od autobusu a povedala som:please?)A on sa na mňa usmial a podpísal sa :D Vedľa neho sedel kamoš(ďaľší sexy černoch ) a začal sa smiať a dačo mlel po anglicky...teda...dačo.Rozumela som mu všetko,ale nepamätám si to! :D Len to,že povedal,že prečo za ním chodia pekné baby :D :D A ten černoch sa ma potom spýtal:Do you live in Banská Bystrica? A ja že: Yes a on:Where is KFC?
A ja som sa začala smiať a povedala som:In shoping ceter :D 
No...proste trapas! :D Nevadí....
K časti:Je nudná,ale nič ma nenapadalo :/ Ďakujem za komentáre k minulej časti :) Strašne ste ma potešili :3 Dúfam,že to tak bude aj pre tento krát :) 
Prepáčte,že je o ničom ://///




Maidston ma prekvapí svojou veľkosťou.Čakala som dieru.Prašná cestička ma zavedie do malej dedinky.Nakuknem do susedných uličiek.Čísla na domoch sú usporiadané do nejakého nepochopiteľného spôsobuNezostáva mi nič iné,ako prejsť celú obec a hľadať na dome číslo 30.Zhlboka sa nadýchnem a vykročím ku dverám.Čo ak už zomrela?Predsa....keby tadeto niekto chodil,nerástla by tu metrová pŕhlava.Vystúpim po troch schodíkoch ku dverám a stlačím zvonček,ktorý sa nachádza hneď vedľa vyblednutej menovky-Kate Watson..Nastražím uši.Absolútne ticho.Dom stojí blízko centra.Idiotský zvonček!Určite nefunguje!Načiahnem ruku,v úmysle zazvoniť ešte raz,keď sa dvere nečakane otvoria.Stojí v nich útla starenka so šedivými vlasmi,v bielych šatách a s pomocnou palicou v ruke.Viem,že je to moja teta.Vlastne prateta-dedova sestra.Videla som ju raz v živote,na dedovom pohrebe a cez slzy,ktoré som vtedy ronila,som si ju veľmi nevšimla.

,,Kim..."povie prekvapene.

,,Dobrý deň,ja....Ja som Emily.Kim je moja matka."

,,Áno,prepáč.Neuvedomila som si,koľko prešlo rokov odvtedy,čo sem jazdila Kim na prázdniny."
Tak toto je pre mňa novinka!Mama sem chodila na prázdniny?Nikdy to nespomenula.O tete sa u nás doma nerozprávalo.Dokonca som ani nevedela,že nejaká teta existuje!Len po pohrebe sa o nej mama zmienila a to asi takým spôsobom,že je to divná stará starena.Stojíme tam asi minútu a civíme na seba.Po chvíli sa spametá a pozve ma dnu.Pfuu...už som sa bála,že mi zabuchne dvere pred nosom.Kráčam za ňou cez dlhú chodbu,kde nepreniká ani jeden slnečný lúč.Je tu celkom chladno,až mi naskočia zimomriavky.Teta sa pohybuje pomaly a kríva na pravú nohu.Dovedie ma do veľkej izby,s veľkými oknami,zatiahnutými červenými závesmi,ktoré vytvárajú divné prítmie.Ako v horore!

,,Sadni si,Emily."ukáže na hnedé kožené kreslo,kde sa posadím,zatiaľ čo ona zostane stáť,čo ma znervózni.

,,Moje oči...neznesiem ostré svetlo."
Chápavo prikývnem.Tak preto tie závesy!

,,Prišla si."
Neviem,čo jej mám na to povedať,preto radšej mlčím.Ajtak...na dôvod návštevy sa nepýtala.

,,Môžeš spať na poschodí."

,,Áno,ďakujem.Rada by som tu zostala.....na nejaký čas(navždy).Ak môžem,teta."
Mlčky prikývne.Márne hľadám na jej tvári čo len náznak úsmevu.Uchopí svoju barlu,pozve ma pohybom ruky na chodbu a vedie ma tmavou chodbou k vŕzgajúcim schodom.

,,Toto je Kimina prázdninová izba...teda vlastne,bola.Je tu veľa prachu a pavučín..."

,,Nevadí."ujistím ju.Som nadšená z tejto malej svetlej izby.Keď neskôr otvorím okno,bude to tu dokonalé.Zrkadlo,postel,písací stôl,stolička a skriňa s kvietkovaným vzorom.Nič viac.

,,Plachtu a obliečky ti položím dole na schody."oznámi mi a zadíva sa na mňa.

,,Vyzeráš úplne,ako Kim,keď mala 17.Ako keby si jej z oka vypadla."
Pokrčím ramenami,keď teta odišla,postavím sa pred zrkadlo so starým sčerneným rámom.No...ak aj ona vypadala takto vygrcane,uonďane a celkovo...hrozne?Nie.Určite nie.

K tejto časti úplne odveci,ale ja ho proste MILUJEM! :D