štvrtok 28. februára 2013

Zmeny :)

Ahojte :) Dúfam,že sa vám Byť,či nebyť-20ta časť páčila :) Komentujte,lebo už mám napísanú aj druhú :P 

-Stay strong a young dreamer-táto poviedka sa pravdepodobne ruší,pretože ju číta málo ľudí.

-TU hľadajú adminku :D Vlastne...ja hľadám+kamarátka,s ktorou tú stránku máme,takže,ak by ste mali záujem,napíšte mi na FB,alebo roovno tam do správy :) A aj keď záujem nemáte,povinne LIKE! :D Prosím...že som to ja O:)+ Budem tam písať jednodielovky,ktoré tu nie :D Áno,vydieram vás :DČo na tom?!

-Fall in love with...-Neviem,či budem s touto poviedkou pokračovať :/ Mám taký pocit,že fičíte len na Byť,či nebyť a nič iné nečítate,takže...Má to význam?jasné,že mi nenapíšete,či áno,alebo nie...no lebo...Lebo ste to proste vy a vy nekomentujete.So...The end?

-Ospravedlňujem sa všetkým ľuďom,z ktorých sa stali závisláci na Byť,či nebyť :D Vážne som to nemala v pláne :D 

-Komentujte,pretože inak ma písať nebaví a nič ma nemotivuje!!!!

-Myslím to vážne!

-Už sa idem nudiť niekde inde :D keďže....no veď viete :D 

-Dý!!!!!!!!! ty si mi nepovedala,že píšeš príbehy?! Veď dobre....To si zapamätám! :D 

-Teraz už vážne idem a ďaľšiu časť Byť,či nebyť pridám,keď splníte podmienku....Tak,dovi dopo :D





streda 27. februára 2013

Byť,či nebyť?-20.časť

TAKÁ KRATŠIA :) BABY,JA ROZBIEHAM S KAMOŠKOU STRÁNKU NA FB,TAK KEĎ SEM DÁM LINK,LAJKNETE? O:) SORRY ZASE ZA TÚTO ČASŤ,ŽE JE NEPREHĽADNÁ,ALE MAMA MI NEDOVOLILA ÍSŤ NA NOTEBOOK :D PODMIENKA SA ZVYŠUJE NA 7 KOMENTOV :) HOPE U LIKE IT AND THANK U :D :) SAMOZREJME,ĎAKUJEM ZA SLEDOVANOSŤ :) 

**********

 ,,Potrebuješ,aby ti niekto nakúpil?Pôjdem."usmiala som sa.

 ,,Vážne?Veľmi by mi to pomohlo,Emily.Nechcem ťa ale s ničím obťažovať...máš predsa prázdniny." 

,,No...to dievča asi tiež..."

 ,,Ale jej za to platím."usmiala sa.

 ,,Nevadí.Pôjdem tam rada." 

,,Výborne.Napíšem ti zoznam,čo treba kúpiť.Bude toho trochu viac."

 ,,Fajn."usmiala som sa a čakala som,kým svojim úhľadným písmom dopíše posledný názov potraviny. 

,,Napísala som všetko a zoradila podla dôležitosti.Začni nakupovať od vrchu a prines,čo unesieš.Zbytok necháme na susede,musí si svôj plat zaslúžiť."To znie logicky.Zobrala som si od nej peňaženku a vyrazila do centra dediny.Teraz by bola výhoda bývať v Londýne.Mohla by som nakúpiť vo veľkom obchode,s kvalitnými produktami a....Chodia tu vlastne taxíky?Než sa spamätám,stojím pred "nákupným strediskom".Nie je to až také hrozné,ako som si myslela.Regály sa prehýbajú pod ťarchou potravín a v uličkách medzi nimi sa motajú dve pracovníčky.Vzadu pri mrazničke stojí blonďatý chalan a pri pokladniach nie je vôbec rad.

 ,,Prosím vás,kde máte vozíky?"spýtala som sa slúšne pokladníčky.

 ,,Ona asi myslí ten vozík s kolieskami."dovtípi sa jedna nakupujúca teta v zástere.Chcem jej prisvedčiť,že presne ten hľadám,lenže pokladníčka sa rozosmeje na celý obchod.Je jej niečo smiešne?!

 ,,Moja zlatá,takéto vymoženosti u nás nemáme."Pokrčila som ramenami a do každej ruky som uchopila jeden košík.

 ,,Na čo sú ti dva?" ,,Budem toho mať trocha viac."vysvetlujem.

 ,,Okamžite tu jeden nechaj.Ako by to vyzeralo,keby si každý bral po dvoch košíkoch?!"Ona mi tyká!Kto jej to dovolil?!Už-už sa chcem právom ohradiť a vypiskovať im tú ich "slušnosť" k zákazníkom,keď k pokladni príde ten blonďák,ktorý stál pred chvíľou vzadu.Vypadá....ehm...zaujímavo.Špinavý blonďáci ma vždy priťahovali.Automaticky sa mi vybavil Niall a ja som si dala v duchu poriadnu facku.Nemysli na nich!Sú už minulosť.Nemysli na minulosť,ži tu a teraz,Emily!Lenže tento chalan nemá také pekné oči,ako Niall.Zase som sa v duchu prefackala.A úsmev má,ako Harry.Teraz som si v duchu už trieskala hlavu o stenu.Prestaň,prestaň,prestaň!Len kvôli nemu som tresla jeden košík na pokladňu a zamierila som medzi regály.Tvárim sa,že som si ho vôbec nevšimla,no pohybujem sa v jeho zornom uhle.Keď sa pozerám na dátum výrobi bieleho jogurtu,nenápadne po ňom pozriem očkom.Yes!Pozerá sa na mňa.Usmial sa a predavačke podal 5 libier.Keď už zaplatil,neodchádza.Najprv svôj nanuk rozbaluje pri odpadkovom koši,ako zo spomaleného filmu a potom predstiera veľký záujem o plagát na dverách.Košík mám za chvíľu preplnený rôznymi surovinami,sotva ho unesiem.Do ruky som zobrala tri mlieka a zamierila som k pokladni.Z vypätím všetkých síl som košík vyzdvyhla na pokladňu,no jedno mlieko sa zošmiklo z vrchu "pyramídy" a rozlialo sa na celú podlahu.

 ,,Ty si ale..."predavačka len zakrútila hlavou a zavolala:,,Anabell,dones vedro a handru!"

 ,,Keby som mala dva...."poznamenám,zatiaľ čo pracovníčka s mastnými vlasmi položí vedo z vodou predo mňa.

 ,,Nič sa nestalo.Ale to mlieko zaplatíš.Je to tvoja chyba.A utri tú podlahu."

 ,,To mlieko zaplatím,ale utierať fakt nebudem.Nie som žiadna vaša slúžka.Som zákazník."Chalan pri plagáte vybuchne smiechom a keď sa po ňom zúrivá pokladníčka otočí,sklopil zrak a vypochodoval z obchodu. 

,,Ženy,počuli ste to?" ,,To je hrozné,ako sa správa tá dnešná mládež."ozvala sa druhá.

 ,,Čia je to tlčhuba?"

 ,,Kdejaký sopeľ si tu bude otierať hubu..." Hádať sa s nimi by bolo pod moju úroveň a tak si radšej zahryznem do jazyka.Zaplatila som a z plných pľúc som zakričala veselým tónom:,,Dovi!" Blonďák sa opieral o lavičku na autobusovej zastávke,blízko obchodu. ,,Ahoj."povedal nesmelo a podišiel ku mne. 

,,Ahoj."tašky som oprela o zem,pretože som mala pocit,že mi za chvíľu odpadnú ruky.Našťastie mu to dôjde a automaticky tašky zodvihne a usmeje sa.

 ,,Nakupuješ pre medvede?"zasmial sa.

 ,,Nie.Pre mňa a pre tetu."usmiala som sa.

 ,,Pre ktorú?"zaujíma sa. ,,Kate Watson.Je to pri-"

 ,,Ja viem.Toto je malá dedinka.Neznášam ľudí z campu,ktorý je tu blízko a vravia,že je to tu diera.Odkiaľ si?"

 ,,Z Bradfordu."

 ,,No prosím."vzdychol,no dalo mu veľkú námahu neusmiať sa.,,Prišla si na prázdniny?"

 ,,Dalo by sa to tak povedať."

 ,,Na dlho?"zablyslo sa mu v modrých očiach.

 ,,Pravdepodobne..."

 ,,Super!"usmial sa a pohol sa aj s taškami.

 ,,Ak chceš,všetko ti tu poukazujem.Si tu prvý krát...tak,aby si to tu lepšie poznala."

 ,,Prečo si myslíš,že som tu prvý krát?"zdvyhla som obočie.

 ,,Teba by som neprehliadol,ver mi."usmial sa.

Chalan z obchodu :D

utorok 26. februára 2013

I Will Remember-Jednodielovka by me :)


OU YEAAAAAH!KTO MÁ DNES NARODENINY?NAJLEPŠÍ ČLOVEK NA SVETE PREDSA :D TAKŽE JA :D ÁNO,DNES SOM NARCIS!MÁM PREDSA NARODENINY NIE? :D MÔŽEM SI TO DOVOLIŤ :P AKO POVEDALA MAŤA:PARTY HARD :D ÁNO,ÁNO...KONEČNE MÁM 15 A UŽ NEMUSÍM NA OMEGLE KAŽDÉMU KLAMAŤ S MOJÍM VEKOM :D SO GOOOOD :D A ÁNO,SKORO SOM ZABUDLA :D JEDNODIALOVKU SOM VÁM NAPÍSALA,KEĎŽE VÁM NEMÔŽEM POSLAŤ TORTU POŠTOU :D SOM PROSTE DOKONALÁ,JA VIEM ;) NO DOBRE...DOSŤ BOLO S NARCISENÍM :D DÚFAM,ŽE SA VÁM BUDE PÁČIŤ A AK PREČÍTATE,ZANECHAJTE KOMENT :D POVECME ŽE....NARODENINOVÝ DARČEK PRE MŇA? :D SO...LETS GO CRAZY,CRAZY,CRAZY TILL WE SEE THE SUN..........A...SORRY ZA TEN KONIEC S VEĽKÝM OTÁZNIKOM :D ALE,BUDE TO POVIEDKA,KU KTOREJ SI MÔŽTE DOMYSLIEŤ TAKÝ KONIEC,AKÝ LEN BUDETE CHCIEŤ :-* MILUJEM VÁS A VEĽMI SI VÁS VÁŽIM :) PATRÍ VÁM JEDNO VEĽKÉ-ĎAKUJEM :-*


,,Ahojte.Volám sa Zoey,mám 17 a mám problém s-"zastavila som sa uprostred vety.Pripadám si tu ako v blázinci.Načo je vlastne tento krúžok?Áno,viem.Každý sa má podeliť o svôj problém a...

,,Pokračuj,Zoey."jediná dospelá osoba,ktorá tu sedela,sa na mňa povzbudivo usmiala.

,,Dobre.Neviem sa vyrovnať so smrťou mojej najlepšej kamarátky."rýchlo som zamrkala,aby som nedala najavo moju slabosť.

,,Ako dlho je už...preč?"súcitne sa na mňa pozrelo jedno dievča.

,,Mesiac."vzdychla som.

,,Vieš,Zoey...myslím,že by si priala vidieť ťa šťastnú...Nevzdať sa."ozval sa chlapec,ktorého som si predtým nevšimla.Nespomínam si,či už rozprával o svojom probléme.

,,To sa vraví ľahko."odvrkla som a prudko som sa postavila zo stoličky.Nebudem tu viac strácať čas.Aj tak sú tieto posedenia na nič.A...musím ísť na jedno stretnutie s kamarátom.Vyšla som z budovy a mierila na detské ihrisko.Už zdialky som rozoznala jeho dokonalý úsmev,ako z reklami na zubnú pastu a pretočila som očami,keď na mňa zvodne žmurkol a zahryzol si do peri.

,,Harry,ty raz pretiahneš aj vlastnú babku."zasmiala som sa.

,,Áno.Do zbierky sexy žien mi chýba už len ona a ty."postavil sa z hojdačky a objal ma.

,,Tak čo potrebuješ,Harry?"

,,Prečo si myslíš,že niečo potrebujem?Nemôžem sa len tak stretnúť s kamarátkou?"šibalsky sa usmial.

,,Dobre.Tak inak.Ako ti môžem pomôcť?"

,,Prečo ma vždy odhalíš,Zo?"

,,Nevolaj ma Zo a už sa vykecni,Harold."

,,Dobre.Potrebujem tvoju pomoc."

,,Nemohol by si to trocha skonkretizovať?"Nesúhlasne pokrútil hlavou a ťahal ma za ruku nevedno kam.Za dve minúty sme stáli pred vysokou budovou.Privolali sme si výťah a stlačili číslo-5.Bez slova sme prišli do miestnosti plnej zrkadiel+ bonus-štyria chalani,alias svetové hviezdy.Chcela som sa zvrtnúť a zamieriť na ústup,no narazila som do Harryho hrude,ktorý mi zastal cestu.

,,Harry,nechcem tu byť.Vieš,že..."potláčala som slzy.

,,Viem,Zo.A je najvyšší čas zabudnúť a ísť ďalej."

,,Ale ja nechcem ísť ďalej.Nie bez nej,Harry."Utrel mi slzu,ktorá sa mi kotúľala po tvári.Pevne som ho stisla v objatí a tvár som si zaborila do jeho hrudi.Prečo mi to robí?Prečo ma mučí?Prečo mi pripomína najhoršie spomienky z minulého mesiaca?

,,Zo,pozri sa na mňa."Chcela som,no nedokázala som otvoriť oči a zdvyhnúť hlavu.

,,Zo,počuješ ma?"Harryho hlas prehlušil niečí smiech.Vtedy som sa od neho odtrhla a spozorovala som blonďáka,ako tancuje pred zrkadlom a jeho kamaráti sa na ňom smejú.Keby len vedel,že...

,,Zo."počula som za sebou ustarostený hlas Harryho.

,,Som v pohode,Harry."upokojila som ho a na vyčarovala som na tvári silený úsmev.

,,Prečo si ma sem zavolal?Povedal si,že potrebuješ moju pomoc."

,,Áno...vlastne potrebujeme choreografiu."odmlčal sa,pozrel sa na tancujúceho Nialla a dodal:,,Nutne ju potrebujeme."

,,Nie."povedala som rázne.,,Nebudem tancovať."stále som nesúhlasne vrtela hlavou.Zastavili ma až Harryho ruky.

,,Nemusíš....môžeš sedieť na stoličke a budeš nám diktovať pohyby a....a tak."

,,Dobre."prešla som diagonálne cez tanečné štúdio a usadila som sa na drevenej stoličke.

,,Na akú pesničku by to malo byť?"spýtala som sa a v hlave sa mi rodili nápady.

,,Kiss you."odpovedal čiernovlasý chalan.Myslím,že sa volá Zayn.

,,Dobre....ehmm...postavte sa do radu a začnite robiť pohyby rukami.Všetci poslúchli môj príkaz a začali rozhadzovať rukami.Ach bože,nie!Robia to zle,zle,zle!Vyletela som zo stoločky a pustila som pesničku odznova.

,,Takto."ukázala som na seba a začala som sa pohybovať do rytmu hudby.Videla som v zrkadle Harryho úsmev.Opätovala som mu ho a vymyslela som ďaľší krok.Zrazu som zastala a oprela som sa o tyč pri zrkadle.(tá tyč,ktorá sa využíva pri balete.Niečo mi vraví,že sa to volá madlo,ale nie som si istá :D ) Hľadela som na svoj odraz v zrkadle a vybavila som si spomienku z minulého mesiaca.

,,Zostanem tu navždy s tebou,dobre?"Horlivo som prikyvovala a prehĺtala slané slzy.

,,Teraz zavriem oči a budem spať.A ty,Zo mi sľúb,že sa cez moju smrť prenesieš a budeš šťastná.Rozumieš,Zo?Šťastná."šepkala a usmievala sa cez slzy.Vedela som,že už jej veľa času nezostáva,pretože bola celý život chorá.Sedela som tam na zemi,v baletných cvičkách a zvierala som jej bezvládne telo v náručí.Šepkala som jej,že bude všetko v poriadku,hoci som vedela,že nebude a že ma navždy opustí.

,,Si v pohode,Zo?"na rameno mi dopadla Harryho ruka.

,,Áno.Ja len....Spomenula som si na Sel."

,,Čo ti povedala,keď si ju držala v náručí?"

,,Že...Že mám byť šťastná."

,,Tak prečo plačeš?"Harry ma uväznil v objatí a kýval sa so mnou z boka na bok.Utešoval ma ako malé dievčatko,pred svojou prvou jazdou na bicykli a šepkal tie isté nezmyselné slová,ako ja vtedy Sel.

,,Všetko bude dobré..."


TAK? :D MILUJEM ZÁHADÉ KONCE :D

Ešte aj darček som si vyrobila :D :D Viem,som úžasná :D :D 

pondelok 25. februára 2013

Stay strong a young dreamer-9.časť


NEVIEM,ČI TO EŠTE NIEKTO ČÍTA,ALE AK HEJ,TU JE ĎAĽŠIA ČASŤ :D K POVIEDKE BYŤ ČI NEBYŤ-VIEM,ŽE STE S TOU CHRISTINE ZMÄTENÍ,ALE TAK SOM TO PRESNE CHCELA :D DOBRE...VYSVETLÍM VÁM TO :-P PROSTE BY TÁ ČASŤ BOLA NUDNÁ,TAK SOM TAM DALA CHRISTINE...EŠTE SA ROZHODUJEM,ČI TO BUDE DUCH,KTORÝ SA BUDE S EMILY ROZPRÁVAŤ,ALE TO BY BOLO FAKT DIVNÉ :D BERTE TO TAK,ŽE BOLA EŠTE TROCHA SFAJČENÁ OK? :D

3 KOMENTY+

,,Čože?"ozvala sa mama,ktorá nebola v obraze.Harry to uhral nejakými kecami a porom sa za ním zabuchli dvere.

,,Veľmi milý chlapec."usmiala sa mama.

,,Áno.Veľmi milý."zopakovala som a pobrala som sa do izby.Znechutene som sa pozrela na papier zapísaný príkladmi z matiky.Spoľahla som sa na to,že ich vyrátam zajtra a teraz si pôjdem lahnúť.

***

Zobudila som sa na svetlo prenikajúce cez škáru na žalúziách.Z kuchyne som počula známi hlas.

,,...bola veľmi nahnevaná?"

,,Nie,doviezol ju nejaký chlapec."odpovedala mama.

,,Viete teta...ja...sľúbila som,že sa budem o Lulu starať,lenže...proste to nezvládam."Posadila som sa na posteľ.Vedela som,že by som ich nemala počúvať,ale...

,,To je v poriadku,Meg.Nemusíš sa viac s Lulou stretávať,ak nechceš.Chápem ťa...len som si myslela,že Lula má aspoň jednu vernú priateľku.Teraz už choď.Lula sa každú chvíľu zobudí."To že plačem,som si uvedomila až keď som zbadala svôj odraz v zrkadle.Vlastne...aj ja ju chápem.Má svôj vlastný život a ja jej v ňom nebudem ďalej prekážať.Obliekla som si obyčajné tepláky a rozťahané tričko.Vlasy som si zopla do drdolu a zamierila som do kuchyne.Meg tam už nebola.

,,Lula...Prečo sa neupravíš?"mama predo mňa položila tanier s praženicou.

,,A načo?"pohľad som zavŕtala do okna.Meg akurát prechádzala cez prechod,keď sa pozrela do okna.Stretli sa nám pohľady.Usmiala sa a ja som znechutene odvrátila tvár od okna.Zradkyňa!

,,Lula?"z mojich myšlienok ma vytrhol otcov hlas.

,,Áno?"

,,Chceli by sme ti niečo...ehm...povedať."Zvážnela som.

,,Hovor."lyžičku som položila na tanier a pozorne som sa na nich zadívali.

,,Ponúkli mi lepšie pracovné miesto v...inom...štáte."prehovoril otec.

,,Kde?"podozrievavo som sa na nich zadívala.

,,V Austrálii."nasucho som prehltla.

,,Sťahujeme sa?"

,,Mohla by si zostať bývať pri starkej,ak tam nechceš ísť.Do ničoho ťa nebudeme nútiť."

,,Kľudne...Nič ma tu nedrží."zvýraznila som slovo nič a nabrala som si jedlo na lyžičku.

,,Kedy sa sťahujeme?"

,,O týždeň...Viem,je to skoro,ale...-"

,,To je dobré.Ako som už povedala,NIČ ma tu nedrží."ukončila som túto debatu.,,Ak dovolíte,idem si robiť úlohu,lebo tá stará ježibaba ma vlastnoručne zaškrtí."

,,Lula,nemusíš ju robiť.Ona...ona už nepríde."

,,Ako to?"

,,Urob si voľno."usmial sa otec.

,,Dobre."mykla som plecom a odtlačila som sa do izby.Oprela som sa o parapetu a pozorovala som ľudí.Dievča,ktoré plače na zemi,starenku,ktorá chová holuby a-počkať!Dievča?!Ale veď to je Meg!Pichlo ma pri srdci.Prehodila som na seba bundu a už som sa viezla výťahom.Pomaly som otvorila vchodové dvere.Nepôjdem za ňou...Alebo áno?Nie!Je to zradkyňa!Prechádzala som okolo nej,keď v tom zdvyhla hlavu a nám sa stretli pohľady.

,,Ahoj,Lula."usmiala sa.Ona hrá,že sa nič nestalo?!

,,Blicuješ?"povedala som posmešným tónom.

,,Áno.Teda nie!Neviem!"Prekrútila som očami a začala som sa tlačiť ďalej.

,,Počkaj,pomôžem ti."vstala a chytila sa rúčiek na vozíčku.

,,Pusti ma!"zavrčala som.

,,Nerozumieš?!Pusti ma ty krava!"

,,Fajn!"naklonila vozík a moje telo dopadlo na zasneženú zem.

,,Myslíš si,že sa ti budú všetci hádzať pod nohy?!Že sa na teba budú všetci súcitne pozerať?!Mýliš sa!Vieš čo si spôsobila?Spôsobila si smrť Luka!Zomrel kvôli tebe!Keby si ho na ten posratý koncert nevolala,nič by sa nestalo!Tvoje retardované nohy sú mi ukradnuté!Doteraz som mala ešte trpezlivosť,ale už to proste nezvládam!"

,,Tak to vidím."povedala som posmešne.Čakala že sa rozplačem,ako úbohé dievčatko?Moja odpoveď ju vyviedla z miery.

,,Milovala som ho.Ale on mňa nie!A vieš prečo?Pretože on miloval pani dokonalú!Miloval ťa a ty si jeho city ignorovala!"Môj vozík odhodila do snehu.

,,Vážne?Nikdy mi to nepov-"

,,Nemusel nič hovoriť!Každý to videl!Ako sa na teba pozerá,ako splní každé tvoje želanie a...a ty si ho zabila!"Poriadne do mňa kopla a odkráčala preč.

,,Mala pravdu,Luke...Je to všetko moja vina."zašepkala som a rozplakala som sa.Slzy mi tiekli po celej tvári.Miloval ma a ja som bola taká slepá!Zostala som ležať na zemi.Snehové vločky dopadali na moje telo a ja som ich pozorovala.Milujem sneh.Slobodné,tancujúce vločky.V Austrálii mi budú chýbať....vlastne mi bude chýbať iba sneh,môj najlepší priateľ.Vždy verný a slobodný...

nedeľa 24. februára 2013

Láska v letním táboře-6.časť


Ak prečítate--->koment!


Otevřela jsem oči. Bílo…..obklopovaly mě jen bílé stěny. Netušila jsem kde jsem možná jsem doma a stěhujeme se, napadlo mě. Ne tohle není doma a v tu chvíli mě to trklo jsem v nemocnici. Prudce jsem se zvedla ale do hlavy a levé ruku mi vystřelovala prudká bolest. Třeba už se nikdy nebudu moct pohnout, napadlo mě, ale hned jsem tu myšlenku zavrhla a otočila hlavu na druhou stranu. O okraj mé nemocniční postele se opírala Louisova hlava. Spal. Nechtěla jsem ho budit, vypadal tak nevinně, Začala jsem přemýšlet co se asi stalo.
Z přemýšlení mě vytrhlo tiché zaklepání na dveře. „Dále“ zavolala jsem a do dveří nakoukla sestra „Jak se cítíte slečno Wellsová?“ zeptala se a pak jí pohled sklouzl na Louise „Máte štěstí, že máte takového přítele, byl tu s vámi celou noc a usnul až když se dozvěděl, že jste v pořádku. Večer už by jste mohla jít domů, není to nic vážného. Ale teď si ještě odpočiňte, abychom vás mohli opravdu pustit.“ Sestřička mi dala instrukce a odešla z pokoje. Posunula jsem se na posteli a v tu ranu byl Louis vzhůru. Hlava mu vystřelila nahoru rychlostí světla „Co se děje?“ Nic jen jsem se chtěla posunout pohladila jsem ho po hlavě. Bylo na něm vidět, že se uklidnil a začal se mě vyptávat jak mi je.
„Promiň Lou, ale co se vlastně stalo?“ skočila jsem mu do řeči po dlouhém seznamu otázek který ještě zdaleka nekončil, stále jsem nechápala proč ležím v nemocnici. „Takže ty si nic nepamatuješ?“ v jeho hlase jsem slyšela něco nezvyklého, ale nedokázala jsem přijít na to co to je, možná strach, nevím. „No….já nevím jak ti to mám říct….“ začal Louis nejistě „Prostě mi to řekni, já to zvládnu, slibuju“ odpověděla jsem mu, ale už jsem si nebyla tak jistá, že to chci vědět. „No…Jake se… pokusil se tě znásilnit.“ Nevěřícně jsem na Louise vyvalila oči, pomalu jsem si začala vybavovat celou předešlou noc. „Víš Loui asi bych ti měla něco říct“ nedokázala jsem mu to tajit. „Víš já….já jsem s Jakem chodila.“ až teď ke mně zvedl hlavu a zadíval se mi do očí. Až po dlouhých minutách z něj konečně vypadlo: „Proč jsi mi to neřekla?“  „Já nevím Louisi, nevím asi jsem se bála abys nebyl naštvaný.“ „Jo, takže ty ses mě bála? Jaka si se taky takhle bála, nebo co?“ Věděla jsem že asi bude naštvaný, ale nečekala jsem že takhle, takže jsem jen sklopila oči a civěla do nemocniční peřiny. „Louis za chvíli vstal a s prásknutím dveří odešel“
Zabořila jsem hlavu do polštáře a rozbrečela jsem se. V tu chvíli vtrhla do pokoje sestra. „Jste v pořádku?“ Pokusila jsem se o úsměv, ale zřejmě nebyl vůbec účinný „Nechám vás tu o samotě, ale kdyby jste cokoli potřebovala, stačí jen zazvonit.“ ve dveřích se,ale ještě zastavila: „Předpokládám, že tu budete chtít ještě pár dní zůstat?“ přikývla jsem a jakmile se ze ní zabouchly dveře znovu jsem se zabořila do polštáře a začala na novo.

Byť,či nebyť?-19.časť


MOŽNO STE NEPOCHOPILI,KEĎ PÍŠEM NAPR.:,,......bla bla bla"povie a výjde z izby :D PÍŠEM TO PROSTE TAKTO,LEBO SA MI TO PÁČI :D NEVIEM,AKO VÁM,ALE MNE SA TO TAM HODÍ :D ALE AK TOMU NECHÁPETE,KĽUDNE TO MÔŽEM PÍSAŤ AJ NORMÁLNE :D NEVIEM,SOM ZMÄTENÁ! :DTAKŽE TÁTO ČASŤ BUDE PÍSANÁ NORMÁLNE,ABY STE CHÁPALI,OK? :D TÁTO ČASŤ JE EŠTE TAKÁ NUDNEJŠIA,ALE V OBCHODE NIEKOHO ZAUJÍMAVEHO STRETNE ;)
4 KOMENTY+


,,Vyzeráš úplne,ako Kim,keď mala 17.Ako keby si jej z oka vypadla."
Pokrčila som ramenami,keď teta odišla,postavila som sa pred zrkadlo so starým sčerneným j...ak aj ona vypadala takto vygrcane,uonďane a celkovo...hrozne?Nie.Určite nie.Moja mama je úplne iná...Vážne sa mi podobala,keď bola mladá?A aká bola?Sprostá ako ja?Tiež sa rada predvádzala?Smutne sa usmejem.Je mi jedno aká bola predtým,teraz sa ukázala.Nenávidím ju,rovnako ako otca a aj keď je teta...ehm...povedzme,divná,domov sa nikdy nevrátim.Žiadny domov nemám,tak čo?!Tie dve rozdelené domácnosti nemôžem počítať,ako domov.
Hodím sa na postel a v minúte zaspím.

Zobudila som sa večer.Tipujem tak šesť hodín.V prvej chvíli neviem kde som,vydesene vyskočím z postele.Pristúpim k oknu a pozerám sa na malú dedinku.Ukludňuje ma to.Niečo sa mi snívalo,no nemôžem si spomenúť,čo.Zohnla som sa ku taške a skúmam,koľko vecí mi v nej po tej búrlivej noci ostalo.Asi som musela vytratiť väčšinu vecí.Taška je totižto takmer prázdna.Našťastie v nej objavím krátke riflové šortky ,fialové tielko a posledné čisté nohavičky.Uterák nemám....dúfam,že mi nejaký teta požičia.Kúpelňu som objavila po krátkom pátraní hneď oproti mojej izbe.Zamkla som  sa v nej a naložila sa do vane.Dhrnem sa mydlom,ako posadnutá,v snahe zmyť zo seba všetku špinu posledných dní.Opláchla som sa vodou a vyliezla z vane.Aká je to úľava,obliecť sa do čistého!Prečešem si mokré vlasy a s čistým pocitom vojdem s tichým zaklopaním do tetinej izby.Nič.Je prázdna.Otočím sa a mierim do kuchyne.Teta tam sedí za dreveným stolom úplne sama.Na očiach má tmavé okuliare,čo ma trochu znervózňuje,pretože nevidím,čo si myslí.Je prestreté pre dve osoby.Dôjde mi,že čaká na mňa.

,,Zaspala som."ospravedlnila som sa za svoje meškanie na večeru.

,,Som zvyknutá jesť už o piatej,ale to nevadí.Určite si hladná...Najec sa.
Sedíme každá pri opačnom konci stola.Tým lepšie pre mňa!Na tanieri nájdem zmes všetkého možného.Paradajka,vajce natvrdo,trojuholník syra,maslo,chlieb...V hrnčeku uprostred stola je čaj.Teta mi naznačila,aby som si ho zobrala a tak sa načiahnem a uchopím hrnček.Jeme bez jediného slova.Teta stále mlčí a pre čierne okuliare nepoznám,či sa na mňa díva,alebo nie.

Ležím na posteli oblečená do pyžama a prevalujem sa z boka na bok.Nemôžem zaspať.Neviem,či je to tým,že som pred hodinou vstala,alebo vo mne ešte doznieva včerajšia trauma z cigariet.Po tichej večeri sme si s tetou povedali akurát tak:Dobrú noc!Asi je fakt trochu na hlavu,ako vravela mama,keď som sa na ňu pýtala.Vstanem a otvorím okno.Vykloním sa.Záhrada podo mnou vyzerá ako neprebádaný prales.Dívam sa sa do tmy dole,aj na oblohu posiatu hviezdami.Byť,či nebyť?Sú určité okamihy,keď je na svete krásne...
Nechám okno pootvorené,hodím sa na postel a so zavretými očami si predstavujem seba,ako mamu v mojom veku.Ubehlo presne 22 rokov,čo sem chodila na prázdniny.Na čo asi pred spaním myslela?O čom snívala?Človek o svojich rodičoch nevie vlastne dokopy nič.Do smrti ju nechcem vidieť,nenávidím ju!Za tú zradu a za toho idiota doktora,za jej túžbu zostať stále mladá,udržovať si dobrú postavu.Jedenkrát do týždňa návšteva kaderníctva,dvakrát u kozmetičky,trikrát masáže,päťkrát fitko...A všetko k ničomu!Dosiahla akurát to,že nemusela byť doma so svojou dcérou,otcovi dohodila svoju kaderníčku a postarala sa o rozpad našej rodiny.Začnem vnímať okolité zvukySnažím sa prísť na to,odkiaľ prichádzajú.Vŕzganie dreva...to budú asi červotoči,alebo niečo podobné.V dedovom byte tiež jeden žil.V tom počujem niečo,pri čom sa mi naježia chlpy po celom tele.Prisahala by som,že za mojimi dverami niekto prešiel!Posadím sa.Srdce mi bije ako splašené.Kroky by ma nikdy nevydesili...lenže to by som musela byť doma a nie v tomto starom dome,kde bývam len ja a teta a keby to chodila ona,rozoznala by som zvuky dopadajúcej barle na zem.Keď sa trochu ukludním,pristúpim ku dverám a priložím na ne ucho.Za mojimi dverami je dokonalé ticho.Začína mi šibať,alebo čo?!Emily,si fakt blbá.Nebojím sa.A dokážem si to.Pôjdem sa pozrieť za dvere.Roztrasenou rukou stisknem kľučku a otvorím dvere.Nič okrem tmy tu teda nevidím.Otočím sa v úmysle ísť späť do izby,keď začujem šepot.Prudko otočím hlavou.Emily,mala by si sa ísť liečiť!Úplne ti hrabe!

,,Ahoj.Som Christine"dievča,ktoré sa opiera o dvere hneď vedľa mojich sa na mňa udmialo a vykúzlilo dokonalú otočku.

,,Ahoj...Ja...Myslela som si,že tu nikto okrem tety nebýva."vykoktala som a o krok som cúvla dozadu.

,,Nemusíš sa ma báť.Neboj sa,nehryziem.Bývam tu,v tejto izbe.Ak chceš,prídi ma zajtra poctiť tvojou návštevou."zašepkala.

,,Prečo si nebola na večeri?"prišlo mi to divné.

,,Nebola som hladná.Idem sa kúpať k jazeru.Nechceš ísť so mnou?"

,,Teraz?Sú asi tak dve hodiny ráno!"

,,To je na tom najlepšie.Kúpať sa v tme...sama."znovu sa usmiala a otvorila dvere od svojej izby.

,,Nie-ja pôjdem radšej spať."cúvla som naspäť do izby a zabuchla som za sebou dvere.Toto bolo čo?!

***

Ráno som sa zobudila nezvyčajne skoro.Prezliekla som sa do tých vecí,čo som mala včera večer a vyšla som z izby.Pohľad mi padol na vedľajšiu izbu.Otvorila som ju.Bola to skoro taká istá izba,ako tá moja,až ma to,že závesy boli zatiahnuté.Christine sa asi ešte nevrátila z jazera.Veselo som zišla dole schodmi.V kuchyni ma už čakala teta,ktorá sedela pri stole a trpezlivo ma vyčkávala.

,,Dáš si so mnou čaj,Emily?"Čaj naleje do dvoch šálok a na stôl položí tanier s keksíkmi.Obzerám sa po kuchyni.Je tu príjemná atmosféra...iná,ako včera.Neskutočne sa mi páči tento starodávny nábytok a...

,,Zaujíma ťa architektúra?"spýtala sa,ako keby mi čítala myšlienky.

,,Nie...len obdivujem krásne veci."

,,Máš rada umenie?"

,,No,ja skôr...milujem pódium."

,,Vážne?"prekvapene zamrkala viečkami.

,,Chcela som ísť študovať na konzervatórium,ale-"

,,Ako Kim!"vykríkla.Žeby poznala mamin dievčenský sen?

,,Lenže ona zostala len pri chcení,zato mňa prijali."

,,Kim sa to teda nepodarilo."skonštatovala.

,,Pff...Neurobila ani maturitu na blbom gympli."ofrkla som posmešne.

,,Nedostala sa na gymnázium?"teta sa zatvárila veľmi prekvapene.

,,Dostale,lenže v sedemnástich otehotnela a kým sa doma stihla priznať,bolo na potrat neskoro."

,,Vydávala sa taká mladá..."povedala naivne.

Vôbec nie.Nevydala sa.Keď sa to on dozvedel,vykašlal sa na ňu.Vychovávala ho sama.Vydala sa až o päť rokov neskôr,za môjho otca."

,,Chudinka."

,,Nemala byť blbá.Jej chyba."

,,Áno...A-ako sa má...čo robí?"

,,Predavačku v supermarkete.Hviezdna kariéra."

,,Je...aspoň...šťastná?"spýtala sa s nádejou v očiach.

,,Áno...je."pichlo ma pri srdci.

,,Prečo ťa sem poslala?"preskenovala ma pohľadom,ako keby som mala byť nejaká špiónka.

,,Neposlala.Prišla som sama."

,,Ďakujem ti,Emily."usmiala sa na mňa.Konečne sa usmiala.

,,Ďakujem za čaj."prerušila som ticho.

,,Nie je začo.Nezobrala si si žiadny keksík...Nemohla som ti ponúknuť nič lepšie,už včera malo prísť dievča od susedov a nakúpiť mi.Neviem,čo sa mohlo stať,keď neprišla."

,,Potrebuješ,aby ti niekto nakúpil?Pôjdem."usmiala som sa.

,,Vážne?Veľmi by mi to pomohlo,Emily.Nechcem ťa ale s ničím obťažovať...máš predsa prázdniny."

,,No...to dievča asi tiež..."

,,Ale jej za to platím."usmiala sa.

,,Nevadí.Pôjdem tam rada."

,,Výborne.Napíšem ti zoznam,čo treba kúpiť.Bude toho trochu viac."

TO S TOU CHRISTINE,BERTE TAK,ŽE MALA IBA VIDINY  :D EŠTE ÚČINKY Z TEJ TRÁVY,ČO JEJ DAL JACK :D OK? ŽIADNY DUCH,ALEBO DAČO TAKÉ :D FUUUU...DIVNÁ ČASŤ,TOTO :D





K poviedkam :)

Ahojte :) Píšem,ohľadom poviedok. BČN-Ďaľšiu časť by som mala pridať dnes večer,takže očakávajte :D Nebojte sa,nebude taká nudná ako minulá ;) A vôbec mi nevadí,že je k nej 1 komentár :) Zato som ani nedávala podmienku.lebo bola neskutočne nudná :D FILW-Asi by sa patrilo pridať dnes časť,no neviem,či to stihnem :) ale očakávajte ju :) SSAYD-Má zmysel to ešte vôbec písať?Vyjadrite proím svôj názor,pretože neviem,či sa vám tá poviedka páči.A nebojte sa,nenahnevám sa,ak poviete,že ju mám zrušiť :) Sama si ňou nie som istá :)

sobota 23. februára 2013

Kresby :)

Vravela som vám,že rada kreslím,tak tu sú nejaké kresby :)



Byť,či nebyť?-18.časť


Takže :D Rozplívam sa tu nad Niallom v sprche,ako retard,ale to bokom.....Včera?Najdokonalejší deň!!!!!!Áchhhhhh :3 ja nedýcham :3 Na schodoch sedel nádherný černoch,ktorý mal jednoducho SWAG.....no a ja som za ním šla,že či mi nedá podpis :D :D (bol to totálny trapas,pretože som k nemu prišla s perom v ruke a s lístkom od autobusu a povedala som:please?)A on sa na mňa usmial a podpísal sa :D Vedľa neho sedel kamoš(ďaľší sexy černoch ) a začal sa smiať a dačo mlel po anglicky...teda...dačo.Rozumela som mu všetko,ale nepamätám si to! :D Len to,že povedal,že prečo za ním chodia pekné baby :D :D A ten černoch sa ma potom spýtal:Do you live in Banská Bystrica? A ja že: Yes a on:Where is KFC?
A ja som sa začala smiať a povedala som:In shoping ceter :D 
No...proste trapas! :D Nevadí....
K časti:Je nudná,ale nič ma nenapadalo :/ Ďakujem za komentáre k minulej časti :) Strašne ste ma potešili :3 Dúfam,že to tak bude aj pre tento krát :) 
Prepáčte,že je o ničom ://///




Maidston ma prekvapí svojou veľkosťou.Čakala som dieru.Prašná cestička ma zavedie do malej dedinky.Nakuknem do susedných uličiek.Čísla na domoch sú usporiadané do nejakého nepochopiteľného spôsobuNezostáva mi nič iné,ako prejsť celú obec a hľadať na dome číslo 30.Zhlboka sa nadýchnem a vykročím ku dverám.Čo ak už zomrela?Predsa....keby tadeto niekto chodil,nerástla by tu metrová pŕhlava.Vystúpim po troch schodíkoch ku dverám a stlačím zvonček,ktorý sa nachádza hneď vedľa vyblednutej menovky-Kate Watson..Nastražím uši.Absolútne ticho.Dom stojí blízko centra.Idiotský zvonček!Určite nefunguje!Načiahnem ruku,v úmysle zazvoniť ešte raz,keď sa dvere nečakane otvoria.Stojí v nich útla starenka so šedivými vlasmi,v bielych šatách a s pomocnou palicou v ruke.Viem,že je to moja teta.Vlastne prateta-dedova sestra.Videla som ju raz v živote,na dedovom pohrebe a cez slzy,ktoré som vtedy ronila,som si ju veľmi nevšimla.

,,Kim..."povie prekvapene.

,,Dobrý deň,ja....Ja som Emily.Kim je moja matka."

,,Áno,prepáč.Neuvedomila som si,koľko prešlo rokov odvtedy,čo sem jazdila Kim na prázdniny."
Tak toto je pre mňa novinka!Mama sem chodila na prázdniny?Nikdy to nespomenula.O tete sa u nás doma nerozprávalo.Dokonca som ani nevedela,že nejaká teta existuje!Len po pohrebe sa o nej mama zmienila a to asi takým spôsobom,že je to divná stará starena.Stojíme tam asi minútu a civíme na seba.Po chvíli sa spametá a pozve ma dnu.Pfuu...už som sa bála,že mi zabuchne dvere pred nosom.Kráčam za ňou cez dlhú chodbu,kde nepreniká ani jeden slnečný lúč.Je tu celkom chladno,až mi naskočia zimomriavky.Teta sa pohybuje pomaly a kríva na pravú nohu.Dovedie ma do veľkej izby,s veľkými oknami,zatiahnutými červenými závesmi,ktoré vytvárajú divné prítmie.Ako v horore!

,,Sadni si,Emily."ukáže na hnedé kožené kreslo,kde sa posadím,zatiaľ čo ona zostane stáť,čo ma znervózni.

,,Moje oči...neznesiem ostré svetlo."
Chápavo prikývnem.Tak preto tie závesy!

,,Prišla si."
Neviem,čo jej mám na to povedať,preto radšej mlčím.Ajtak...na dôvod návštevy sa nepýtala.

,,Môžeš spať na poschodí."

,,Áno,ďakujem.Rada by som tu zostala.....na nejaký čas(navždy).Ak môžem,teta."
Mlčky prikývne.Márne hľadám na jej tvári čo len náznak úsmevu.Uchopí svoju barlu,pozve ma pohybom ruky na chodbu a vedie ma tmavou chodbou k vŕzgajúcim schodom.

,,Toto je Kimina prázdninová izba...teda vlastne,bola.Je tu veľa prachu a pavučín..."

,,Nevadí."ujistím ju.Som nadšená z tejto malej svetlej izby.Keď neskôr otvorím okno,bude to tu dokonalé.Zrkadlo,postel,písací stôl,stolička a skriňa s kvietkovaným vzorom.Nič viac.

,,Plachtu a obliečky ti položím dole na schody."oznámi mi a zadíva sa na mňa.

,,Vyzeráš úplne,ako Kim,keď mala 17.Ako keby si jej z oka vypadla."
Pokrčím ramenami,keď teta odišla,postavím sa pred zrkadlo so starým sčerneným rámom.No...ak aj ona vypadala takto vygrcane,uonďane a celkovo...hrozne?Nie.Určite nie.


K tejto časti úplne odveci,ale ja ho proste MILUJEM! :D


streda 20. februára 2013

Chvíľkový smútok :) :/

Sklamanie.Neznášam ten pocit.Mala som niečo urobiť lepšie?Alebo som urobila niečo zle?Potom nasledujú výčitky.A potom taký ten pocit,ktorý vás ťaží na srdci a...vlastne máte potom zlú náladu.A to je zlé!Neznášam,keď si od niečoho veľa sľubujem.Keď si myslím,že to výjde.A naozaj si to myslím!Túžite po tom momente,keď sa všetko obráti na dobré.Túžite po pocite šťastia...aspoň na chvíľu.Každý zažil nesplnené sľuby,sklamania,či pocit krivdy.Smútok.Niekedy nie je zlé byť smutný.Utriediť si všetko v hlave,byť chvíľu sám.Ja osobne,keď som smutná,konám nerozvážne a....trocha trucovito.Vždy urobím,alebo poviem niečo,čo neskôr ľutujem.A ďalej,nenávidený pocit číslo tri-Nenásytnosť.Možno sa pýtate?Ako to myslí?Nechápem...Ako je už známe-človek sa učí na vlastných chybách.Vysvetlím to,na mne. Jedno dievča(JA) si čítalo poviedku.Mala veľa nápadov,ktoré sa jej zdali byť celkom dobré.Mala nápady na príbehy.Žiaľ na také,ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú.Napadlo jej,že si založí blog.Ale nevedela,či je to dobrý nápad a...ani ako začať.Napísala prvú časť I Want.Celkom tragickú,hoci....teraz jej to pripadá,ako totálna blbosť a keby ona natrafila na nejaký podobný príbeh,zdvyhla by obočie a nechápavo by zavrtela hlavou.Kto to môže čítať? Ale...vrátme sa k téme.Takže,to dievča založilo blog.Ako ho má zviditeľniť?Má poprosiť o pomoc stránky na Fb,hoci vie,že jej odpíšu dvaja ľudia z desiatich?To dievča malo/má sebavedomnie na bode mrazu.Je škaredá,nešikovná a nikdy nebola v ničom najlepšia...Vlastne bola.Kreslenie.Áno,v ZUŠke bola najlepšia v kreslení.Asi preto,že ju to bavilo.Nešlo jej to na nervy,ako tanečná,kde sa už osem rokov vrtela pred zrkadlom,do rytmu rôznych skladieb.Tanec jej bol cudzí.Milovala ceruzky a vždy chcela na narodeniny sadu obyčajných ceruziek.To dievča vyhralo okolo 10 diplomov za dva roky.Jeden bol výnimočný.Bol z Japonska a musela si poň ísť až do Bratislavy,na ministerstvo zahraničných vecí.Ale keď sa jej dvaja najlepší priatelia prihlásili na výtvarnú tiež,nikdy nedokončila kresbu,pretože to nestihla.A prečo?Pretože sa smiala,zabávala a rozprávala s jej najlepšími kamarátmi.Všetci boli super partia.Učiteľka si uvedomovala,že to dievča poľavilo a už viac nedostalo diplom.Nemala ho za čo dostať,keď nemala nič dokreslené.Nevadilo jej to.Aj tak všetky diplomy a obrázky boli hodené v skrini a zapadnuté prachom.Netúžila po diplomoch,po uznaní poroty,či priateľov.Túžila,aby jej kresby pochválila mama.Chodila jej ukazovať,čo nakreslila a vždy sa jej spýtala'pekné?'Mama pokrútila kladne hlavou,hoci sa na to ani nepozrela a robila si ďalej svoju prácu.Dievča často smutne odišlo do izby a kresbu hodilo do koša.Jedného dňa dievča prehlásilo,že na tanečnú viac nepôjde.Mama ju prehovárala,nech si to rozmyslí a nikdy nepochopila,že tanec jej ničím neimponuje.Tancovala v štátnej opere,kde si ľudia museli kúpiť lístok,aby ju mohli vidieť,no ona vedela,že tam nepatrí.Prečo tam vlastne chodila?Odpoveď poznala.Chodila tam preto,lebo iba tam sa mohla stretávať s jej najlepšou kamarátkou.Bolo pre ňu ťažké,povedať učiteľke,že končí,zobrať si cvičky a najlepšej kamarátke o tom nepovedať.Áno.Nepovedala jej to.Nemala dostatok odvahy...ako vždy.To dievča neskôr prestalo chodiť aj na výtvadnú.Teraz viem,že som urobila chybu.Veľkú.Ale...myslím,že som chcela hovoriť o niečom inom,ako o mojom živote.Chcela som hovoriť o tomto blogu,o sklamaní,ale...vlastne som prišla na to,že by to bolo aj tak zbytočné.Nebudem hovoriť prečo.Možno by vás to......Ale....to je jedno.STFPZL!!!Tak,žašifrovala som to!Teraz sa nemusím báť,že si vás pohnevám :) Ja-vlastne som vám chcela povedať,že si vás vážim a že ďakujem za každé kliknutie na môj blog :) A ďakujem za vaše komentáre,ktoré ma nakopnú na ďaľšiu časť.Nebudem prosiť o to,aby ste komentovali.Už nie.V živote som sa naprosila dosť.Ja len ďakujem tým,ktorí to robia dobrovoľne aj bez toho,aby som dávala podmienky :) Verím,že sa k nim pridáš aj ty,ktorá toto práve dočítala a možno si vstúpila do svedomia.Možno mi chceš teraz urobiť radosť,vyčariť úsmev na perách osobe,ktorú poznáš tak maximálne z Denníka Bláznivého Sopľa ;) Tak?Ako sa rozhodneš?

Byť,či nebyť?-17.časť


ÁNO,JE KRÁTKA.ŽIAĽ,NEMÁM MOTIVÁCIU.CHCETE ČASTI,ALE MYSLÍTE SI,ŽE MA. TO BAVÍ PÍSAŤ,KEĎ NEVIDÍM ODOZVU?NIE,NEBAVÍ.VIETE,MÁM TAKÝ ZVYK,ŽE KEĎ PÍŠEM ČASŤ,TAK SI VŽDY PREČÍTAM KOMENTÁRE.LENŽE V POSLEDNEJ DOBE NEMÁM AKÉ ČÍTAŤ.A AJTAK...VŠETKO SA KAZÍ :( PRIŠLO TO LEN TAK,ZO DŇA NA DEŇ.PFF....O 150 ZOBRAZENÍ UŽ MÔŽEM ASI LEN SNÍVAŤ,VŠAK? :/ HMM....5 KOMENTÁROV + ...INAK ĎAĽŠIA NEBUDE.FAKT,UŽ MA TO NEBAVÍ STÁLE ŽOBRAŤ O KOMENTY.NECHÁPEM,ČI JE TAKÉ ŤAŽKÉ NAPÍSAŤ PÁR SLOV.A JA MÁM AKOŽE PÍSAŤ ZA STRANU....ŽEBY NEFÉR?TROCHU...**********

BTW- Vik :D :D :D ďakujem za komentár!!! :D :D vďaka tebe je tu časť :) :D a komentuj ! :D

,,Chcem,chcem...."

,,Čo chceš?"

,,Chcem iba teba,Harry."usmiala som sa a pobozkala som ho na ústa.

,,A ešte chcem spať."Je mi zle.Horí mi celé telo a okolitý svet je hore nohami.Už viac nevládzem držať oči otvorené a tak ich spokojne zavriem.Pocítim,ako moje telo dopadlo na studené dlaždičky a vzďaľujúce sa kroky.Počujem hlasné pískanieMárne sa obzerám,odkiaľ ten zvuk prichádza.Je mi strašne,strašne,strašne zle.Tak zle,že sa to nedá ani opísať.Chcem kričať o pomoc,lenže z vyschnutých pier nevýjde ani hlások.Veď umieram!!!Určite umieram!Toto sa nedá prežiť...aúúú...Ja nechcem,ešte nechcem umrieť.Preboha,pomôžte mi niekto,to je koniec!

Zvraciam.Od tej doby,čo som sa zobudila na špinavých dlaždiciach,skrútená okolo záchodovej misy po niekoľkých hodinách ťažkého spánku,v ktorom ma prenasledovali tie najhoršie nočné mory,zvraciam už asi po šiestykrát...cca.Keď vypijem asi liter odpornej vody,bohvie,či sa dá vôbec piť,druhý si nalejem rovno na hlavu a na trasúcich sa nohách,sa vypotácam pred krčmu.Mám zimnicu,vypadám hrozne,stále som zelená a fialové kruhy pod očami(príliš nápadné) musia každého okoloidúceho odpudzovať.Ústa a jazyk mám opuchnuté a žalúdok dokonale prázdny.Smrdím na kilometer ďaleko.Hnusím sa sama sebe.Fyzicky,aj psychycky.Panebože,ako som mohla byť tak sprostá?!Dôjde mi,že ma tak nezničili dva poháre ginu,toniku,alebo vodky,ale cigarety.Neboli hocijaké,veď mi to Jack vravel asi desať krát.'Je sfajčená'povedal ten chalan.Akým sajrajtom som preboha dopovala moje telo?Nikdy v živote som neskúšala drogy.Niekedy pred našou školou postával zvláštny chalan,ktorý ponúkal deťom cukríky.Ale,boli sme na to od učiteľov predom pripravení.A tento zážitok mi bude stačiť do konca života!Pokiaľ ho teda prežijem,o čom pochybujem,pretože sa cítim hrozne.Fuj!!!Možno mám teplotu,pália ma oči až tak,že mi z nich vytekajú slzy.Takto sa dať dobrovolne dole,to snáď nie je pravda!Ale ja za to predsa nemôžem,to Jack ma donútil!Ale...možno nezomriem.Vlastne za to môžem ja a nie Jack,ten gauner,ktorý sa povaluje aj s ostatnými pred krčmou.Nebudím ho,skôr si dám pozor,aby si nikto môjho odchodu nevšimol.

***

Začína jedno z Augustových,slnečných rán.Vtáky si veselo štebocú a ja si ešte stále vyčítam,ako som mohla byť tak sprostá.Tak strašne sprostá!!!Nie len s Jackom,ale celkovo....Hmm...a to ma doma považovali za rozumnú.Hlavne dedko.Hodím sa na lavičku a čakám na príchod vlaku.Zavrem oči a dokonale si predstavujem vôňu starého bytu v Bradforde.Takisto sa mi vybaví aj vôňa jeho fajky.Mal ich strašnd veľa,stále ich oprašoval a čistil.Bol to jeho koníček,radosť.Chodila som k nemu strašne rada.Vedela som,že kedykoľvek k nemu prídem,bude sa so mnou ochotne rozprávať.O všetkom.Vždy ma vedel vypočuť a poradiť mi.Keď som nemala náladu rozprávať ja,hovoril on.Vedel toho veľmi veľa.Jedného času som uvažovala o tom,že sa k nemu prisťahujem.Nebavilo ma vracať sa do prázdneho bytu.Ale nič z toho nebolo.Kvôli babke,ktorá bola úplne iná,ako on a nechápala som,ako to,že žijú toľko rokov spolu.Od jeho smrti som jeho byt navštívila dvakrát.Zo zdvorilosti.Na Vianoce a na babkine narodeniny.Dedko ma mal rád.Vedela som to,hoci to nikdy nepovedal nahlas.Lenže dedko už nie je.A s ním som stratila aj domov.Keby si ma tak teraz videl,dedo.Nechápal by si,čo sa to s tvojim rozumným dievčatkom stalo.Ja to tiež nechápem.A hambím sa.Tak veľmi.Veľa k tomu nechýbalo a vyspala by som sa z chalanom,ktorého vôbec nepoznám,nemám ho rada a nič by som si z toho nepamätala.Nastúlim do vlaku.

Maidston ma prekvapí svojou veľkosťou.Čakala som dieru.Prašná cestička ma zavedie do malej dedinky.Nakuknem do susedných uličiek.Čísla na domoch sú usporiadané do nejakého nepochopiteľného spôsobuNezostáva mi nič iné,ako prejsť celú obec a hľadať na dome číslo 30.

utorok 19. februára 2013

Môj tip :)

Sú tu aj nejaké bbelieberky? :) Ak áno,tu je story o justinovi :) začína nezvyčajne,čo ma zaujalo :) Určite si prečítajte :3 TU JE NAJLEPŠIA POVIEDKA O JUSTINOVI :3

Fall in love with...-3.časť


LULA :)
TAK SA MI ZDÁ ,ŽE TÁTO ČASŤ JE...EHM...NUDNÁ?KAŽDOPÁDNE FIČÍM NA PÍSANÍ POVIEDKY BYŤ,ČI NEBYŤ :D STRAŠNE MA TO BAVÍ.A....JA EŠTE VÔBEC NEVIEM,AKO SA BUDE VYVÝJAŤ TÁTO POVIEDKA...ASI TO NEHÁM NA.....OSUD? :D A MÁM V PLÁNE ZAČAŤ DNES PÍSAŤ 5DIELOVKU :) VŠETKO MÁM UŽ DÔKLADNE PREMYSLENÉ.NO A....ZAJTRA ŠKOLA :( PFFF :D EŠTE SA VÁS SPÝTAM-NEPOZNÁTE NEJAKÉ DOBRÉ BLOGY?MYSLÍM TAKÉ,AKO DENNÍK :) STRAŠNE MA TO BAVÍ ČÍTAŤ  :) TO MI PRIPOMENULO.....NEVIEM,KEDY BUDE ĎAĽŠIA ČASŤ DENNÍK BLÁZNIVÉHO SOPĽA...ASI UŽ NEBUDE,KEĎ TO VLASTNE ANI NEČÍTATE...NEVADÍ.NIE SOM NAHNEVANÁ,ANI NIČ PODOBNÉ :) VLASTNE SA VÁM DIVÍM,ŽE SA VÁM TO CHCELO ČÍTAŤ :D A....YEAH,MÁM V PLÁNE TENTO BLOG NEJAKO VIAC ZVIDITEĽNIŤ,PRETOŽE TÁ SLEDOVANOSŤ FAKT POKLESLA A JA CHCEM,ABY BOLA VYŠŠIA :) TAK AK BY SA VÁM CHCELO A BOLI BY STE PONIEKTORÉ OCHOTNÉ,POMOHLI BY STE MI HO NIEKDE ZDIEĽAŤ,ALEBO TAK? :) VIEM,ŽE TO ASI NUROBÍTE(VŠAK NAČO...ŽE?)ALE AJ TAK :) AK BY STE TO NÁÁÁHODOU MALI V PLÁNE,SOM OCHOTNÁ OPLATIŤ VÁM TO V JEDNODIELOVKE S VAŠIM MENOM :D NO NIČ.ČÍTAJTE A ZANECHAJTE VEĽA KOMENTÁROV :D DÁME SI AJ PODMIENKU?.......4 KOMENTÁRE :-* :D 


****************

Aj keď som veľmi chcela,nemohla som slzám prikázať,aby prestali tiecť.Tašku som si prehodila cez rameno a čakala som na najbližší autobus s rozhodnutím,že na tréning sa už nikdy nevrátim.Na zastávke som čakala dlho a aj žiadny nešiel.Rozčúlene som kopla do smetného koša,ktorý sa na to vysypal.Vidím to tak,že domov budem musieť ísť pešo.Prechádzala som námestím,no v hlave som bola niekde úplne inde.Najradšej by som sa vypla,ako stroj,ktorému dojdú baterky.Zastaviť všetky myšlienky,všetky pohyby...Proste vypnúť.

,,Damn!"Myšlienkami som sa vrátila do reality,kde práve nejaký chalan, obliaty horúcou čokoládou,nadával na moju adresu.Vlastne som toho chalana poznala.Spieva v skupine.V rebríčkoch-číslo 1....Ďaľšia namyslená hviezda na obzore?Ach bože...

,,Dávaj pozor!Au...Práve som sa obaril horúcou čokoládou!Nabudúce sa dívaj,čo robíš!"

,,Prepáč."povedala som previnilo a zadívala som sa do zeme.

,,Pozri sa čo si spôsobila.Mám celú-"zasekol sa v strede vety a konečne sa na mňa pozrel.Už som si začínala myslieť,že som neviditeľná.

,,T-to nič.Je-Je to iba čokoláda..."mierne sa zakoktal a čokoládu nechal čokoládou.

,,Prepáč...Ja-nechcela som."

,,V pohode...V pohode..."
ED :)
Otvorila som bočné vrecko na taške a vybrala som z neho peňaženku.Do ruky som mu podala 5£.

,,Tu máš.Kúp si novú..."

,,Ale za to by mi vyšli aj dve."šibalsky sa usmial.

,,Tak si kúp dve."pokrčila som plecami.

,,Ale sám dve čokolády nevypijem."

,,Tak pozvi nejakého priateľa..."nechcelo sa mi s ním viac diskutovať o horúcej čokoláde.Chcela som ísť domov,ľahnúť si do postele a tri dni z nej nevstať.

,,Dobre.Pozývam ťa na horúcu čokoládu.A slovo: nie,nie je odpoveď."

,,A čo tak,možno inokedy?"usmiala som sa.

,,Ale to nie je odpoveď."

,,Myslím,že áno.Prepáč,ale ponáhlam sa domov."Klamárka!No a čo?Vážne sa mi nechce vysedávať pri hrnčeku horúcej čokolády.

,,Dobre.Tak inokedy?"usmial sa.
Prikývla som.

,,Šípková ruženka!Čo si zaspala v strede námestia?"bavil sa (asi) jeho kamarát.Chalan,ktorý stál pri mne,sa rozosmial a zakričal,že už ide.

,,Maj sa,Ruženka."zasmiala som sa.

,,Len tak medzi mami...Ja nie som Ruženka,ale Bad Boy."žmurkol na mňa,otočil sa a uháňal za svojím kamarátom.
Bad Boy...Tréning...Tréner.Rozplakala som sa.No tak slzy,prestaňte!Nerev,Sophie!Zostanú ti červené fľaky na tvári!Mysli na niečo pekné!Fajn...Takže,lopta sa dotýka obruče,chvíľu sa potočí v oblúku a až potom spadne cez sieťku,ktorá spôsobí môj obľúbený zvuk-zvuk víťazstva a potom ma tréner potľapká po pleci a......(A chce ťa znásilniť na druhý deň v šatni!)Vždy mi vravieval,že som v basketbale dobrá...ale myslel to úprimne?Nehovoril to pretože ma chcel získať?Zahryznem si do spodnej pery a potlačím vzlyk.Najradšej by som sa rozkričala na celé námestie.Z pleca som zhodila tašku,no vzápätí som si ju prehodila znova cez plece.Nie,zmena plánu.Budem bojovať!Ukážem tomu starcovi!Bojovne som si napravila tašku a rozutekala som sa domov.Schody som vybehla po dvoch a odomkla som dvere.Vyzula som sa a z tašky som vybrala veci,ktoré potom poputujú do práčky.Halovky(basketbalové topánky) som vyhodila na balkón a zamierila som do kuchyne.Zamiesila som cesto na pečené buchty a zapla som televízor.Automaticky som na ovladači stlačila čislo 32-MTV.Hýbala som telom do rytmu hudby a na plech som kládla buchty plnené lekvárom.Počula som pípnuť môj mobil.Dokelu!Vždy ho niekam zastrčím a potom neviem kde je!Prehľadala som celú tašku.Nič...tam nebol.Kde môže byť?Predsa som si ho dávala do tašky.Ale to pípnutie bolo hlasné takže...Takže ho máš vo vrecku,ty krava!Zanadávala som na svoju hlúposť a otvorila som ikonku-Správy.

-Cítim lákavú vôňu z tvojho bytu :3 Nepozveš ma na obed?Víno mám nachystané :).Ed-
Zablokovala som mobil a vyšla som na balkón.Preliezla som balkónové zábradlie a zaklopkala som mu na sklenené dvere.

,,Ahoj."uveznil ma v jeho objatí.

,,Myslíš si,že tie buchty zjem sama?"zasmiala som sa.

,,Buchty?To je čo?"Jááj...jasné.Zabudla som,že nevie,že Slovensko existuje a buchty nikdy v živote nejedol.Vlastne....ani ja by som nevedela,kde sa Slovensko nachádza.Nie,nebývala som tam.Ale moja babička áno.Rozhodne som lepšie jedlo nikdy nejedla!

,,Špecialita.Tak poď,bude ti to chutiť."zobral si zo mňa príklad a preliezol cez zábradlie.Potkla som sa o halovky,pohodené na balkóne a vrazila som do Eda.Len na malú chvíľku som zacítila jeho príťažlivú vôňu,kým som sa zase neodtiahla a zahanbene nepovedala-,,Prepáč."



LULA :)







Ahojte :D Ja len aby ste vedeli,prečo ešte nie je časť.Kliknite na BČN-16.časť,pozorne si prečítajte,akú som dala podmienku a zistíte :-* Toď vše :D:D Takže,čakaaaaaam

pondelok 18. februára 2013

Byť,či nebyť?-16.časť


Dneska...27 zobrazení blogu?Vážne?!Skoro mi oči vypadli z jamiek!Ako...som zvyknutá na minimálne 150 a dnes že:27?!!!! Prosím,povecte mi,že vás môj blog neprestal baviť ;( Ale ďakujem aspoň za tie 4 komenty :) Som rada aj za maličkosti...

BTW...mohla som sa ja dneska tak rozrevať,keď som si písala s jedným austrálčanom,ktorý mi rozprával svôj srdcervúci príbeh? On sa  ma spýtal,prečo sa stále usmievam :/ 
A ja som mu napísala: Now,Im crying ... 
a ON: no,no,no....You can´t,please :( Keep smile.(I crying too)
 TOTÁLNE ho oddnes milujem :) A dohodli sme sa,že príde ku mne domov a z chladničky mi podá džús,lebo som taká lenivá dôjsť si poň sama :D :D Nevadííííí :D :D 

A ešte jedna vec: 

Včera prý zemřela další Directionerka. Šikanovali ji jenom kvůli tomu, že je Directionerka. 
Spáchala sebevraždu..:'(♥
R.I.P. Danielle ..
**


A ešte jedna vec,------>Dole máte obrázky postáv :D Trocha oneskorene,ale predsa :)

5 komentárov + -Ak dáte do zajtra,pridám ďaľšiu  :)

***

Pod prilbou sa skrýva potetovaný pankáč...nie je na zahodenie.Či má dobré srdce,neviem(starká ma vždy kŕmila takýmito múdrosťami,že si musím vyberať priateľov podľa srdca),ale každopádne má plnú peňaženku a nadupanú motorku.

,,Vyber si,čo chceš."ponúkol mi Jack galangne,v zafajčenej krčme,v Hampton Court.Nie je to ďaleko od Londýna...V spoločnosti divokých motorkárov,som jediné dievča.Svojim spôsobom mi ich pozornosť pôsobí radosť,no na druhú stranu...Nechce sa mi veriť,že by to všetko bolo zadarmo!

,,Toto kolo platím ja."
Nakoniec som si vybrala z jedálneho lístka,ktorý medzičasom priniesla čašníčka,palacinky.Nezostaneme však len pri jedle.Na našom stole tečie prúdom gin s tonicom a vodka.

,,Už nechcem,vďaka."bránim sa ďaľšiemu poháru.

,,Mala si len jednu.Predsa ma nechceš uraziť..."hneval sa Jack.

,,To nie,ale...Jack,sľúbil si mi,že ma odvezieš do Maidstonu."

,,Odveziem."potvrdil svôj sľub.

,,Takto,hej?Neudržíš sa na nohách,nie to ešte na motorke!"

,,A kto tu vraví o dnešku?Zajtra je času dosť,nie?Napi sa,no tak...No vidíš,že to ide,keď sa chce."Spokojne sa zosunul na stoličku a nohy v kanadách hodil priamo na stôl,medzi prázdne taniere.Z vrecka vytiahne cigaretu.

,,Zapál si so mnou,Amanda."

,,Emily."opravím ho a dodám,,A nefajčím,díky."

,,Nevrav mi,že si to nikdy neskúšala?"neverí mi.Skúšala.S Lindou sme si spoločne kúpili krabičku cigariet,usadili sa ako dámy v našej obyvačke a zapálili si.Najprv sme si pripadali ako dospelí,síce sme si takmer vykašľali pľúca.Pri tretej cigarete nám už šlo aj šlukovanie.Ale potom nastal zvrat.Bolenie hlavy,točenie hlavy,zvracanie...Obe sme prisahali,že cigarety už nikdy!
Jack ma prestal núkať,zapálil si sám,objal ma okolo ramien a pritiahol si ma bližšie k sebe.

,,Čo by si povedala,keby sme si to rozdali niekde na nezvyčajnom mieste?"pri jeho návrhu mi skončí dúšok vodky v dýchacej trubici a ja mám čo robiť,aby som sa nezadusila.

,,Robila si to niekedy na motorke?Je to super...Vôňa benzínu a kože."voľnú ruku mi položí na prsia.Odtiahnem mu ju.

,,Daj si pohov,dobre?Nemám záujem."

,,Potrebujem ženskú,tri dni som si poriadne neza-"

,,To je tvôj problém.Mňa sa netýka."preruším ho.

,,Nechápem ťa.Veď TO je jediná poriadna vec,kvôli ktorej človek žije."zoznámil ma so svojou filozofiou.

,,Inak to stojí za hovno."Toto ma celkom zaujme.

,,Myslíš,že iný cieľ nie je tak dôležitý?"

,,Pcha...Cieľ?Čo je to za blbosť?Mám byť ako môj foter a žiť len pre prácu?Hah...nikdy!"

,,Možno ho to baví...Možno chce niečo v živote dokázať."

,,Hovno dokázať!Je posadnutý prácou."

,,No,asi je fajn byť v balíku,nie?"

,,Hej,užívať si ho.Zarábanie je strata času."mávne rukou.

,,Bez práce nie sú koláče."usmejem sa.

,,Žijem preto,aby som si užil."oboznámi ma s pravidlom číslo 1.

,,Život je príliš krátky na to,aby som ho premárnil prácou.Zapál si,Amanda a uvidíš."

,,Emily.Som E-M-I-L-Y.A prikrášlovanie cigaretou nie je to pravé."

,,Ale to nie je obyčajná cigareta.Ochutnaj a uvidíš."usmeje sa.Márne hľadám na cigaretách názov,či výrobcu.

,,Vypadá to,ako keby si si ich po večeroch balil sám."Jackov zvonivý smiech sa rozlieha po celej krčme.Pokrúti hlavou nad mojou hlúposťou a sám mi jednu zapáli.

,,Daj si!Potom budeš mať na moje cigarety iný názor.Ako vravím,keby som nemal toto a TOTO,"ruku mi strčí do zadných vreciek a užíva si obchytkávanie,kým mu ruky neodstrčím.,,...Tak by som si hodil slučku okolo krku."

,,Premýšľal si niekedy o samovražde?"zaujímam sa.

,,Veľakrát."prikývne.,,Foter je úplný kretén,stále ma nútil do učenia,chcel aby som vyštudoval,lenže ja som mu na to sral.Vyrazili ma aj zo školy...No tak,potiahni si už."Ach...no,jedno potiahnutie ma nezabije.Opatrne do seba vtiahnem dym z cigarety.Chutí divne a keď sa mi dostane do pľúc,je to ako keby som dostala päsťou.Ale keď dym vyfúknem,cítim sa podozrivo ľahká.Rozhodnem sa potiahnuť si druhýkrát.A potom tretíkrát,štvrtý...

,,Je to dobré,však?"Jack ma zaujato pozoruje.Áno,je!Nevrátim mu ju.Vychutnávam si každé potiahnutie.

,,Je to dáko silné."poviem.

,,Vravím,kvalita."usmeje sa,pritiahne si ma k sebe ešte bližšie a pobozká ma na pery.Nebránim sa.Kdeže.Jack sa bozkáva oproti Harrymu úplne inak,drsne.Okamžite mám plné ústa jeho jazyka.Nevadí mi to,práve naopak!Až po chvíli si všimnem jeho putovné ruky v mojom výstrihu.No a čo?Baví ma to.

,,No?"zaujíma sa Jack a vypadá spokojne.

,,Paráda."uistím ho.,,Dáš mi ešte jednu?"nahodím psie oči.

,,Veď len teraz si dofajčila prvú."brzdí ma.Škaredo sa na neho pozriem a jeho ruku,ktorá sa nachádza na mojom zadku,odstrčím.

,,Dobre.Ale vyspíš sa so mnou."

,,Určite!"vysmejem sa mu a chcem uhnúť jeho dotyku.Neodhadnem však vzdialenosť a s rachotom dopadnem na dlážku.Chalani sú mŕtvy od smiechu a hosti pohoršení mojim správaním.Kašlem na nich!Cítim sa fantasticky.Nohy a ruky mám úplne ľahké a zemská príťažlivosť zrazu prestala existovať.Poletujem medzi chalanmi ako vánok a provokujem ich.Ešte nikdy som si nepripadala taká vtipná,žiadostivá,veselá a krásna.

,,Dáš mi druhú?Prosím."Jack sa zasmeje a ochotne mi ju zapáli.Keď sa pre ňu načiahnem,cigaretu vyzdvyhne nad hlavu.

,,Čo za to,Amanda?"

,,Čo len budeš chcieť."sľúbim mu a naozaj je mi jedno,či si to s ním rozdám na motorke,ako má chlapec v pláne.Z druhej cigarety vyfajčím polku a mám dosť.Začína sa mi krútiť hlava a mám problém s rovnováhou.

,,Tá má dosť."počujem jedného z Jackových kamarátov.

,,Nemal si jej to dávať,je sfajčená."ozve sa ďaľší.Jack sa rozosmeje a zdvihne ma zo zeme.Oprel ma o stenu a dúfal,že vydržím stáť aspoň kým zaplatí čašníčke.Nohy ma však nepočúvali a ja padám na zem.

,,Zlato,vstávaj."Jack ma zobere na ruky a peňaženku si zastrčí do zadného vrecka.

,,Harry?Je mi zle."neviem,čo hovorím,jazyk sa mi pletie.

,,Ona už aj zabudla,ako sa volám."baví sa s kamarátmi.

,,Je mi naozaj zle.Moja hlava.Zomieram?"

,,Nie,nezomieraš,kráska.Ale vieš,čo si mi sľúbila?"

,,Čo?Harry,prestaň.Nie je čas na žarty.Musím,musím..."

,,Pšššt."

,,Harry?Naozaj ťa priťahujem?"hlava mi padla na jeho plecia.

,,Bejby,neviem,o čom točíš.Ale,áno,si sexi."na perách cítim jeho pery.

,,Nemáš vodu?Som smädná."

,,Keď prídeme na hotel,dám ti toľko vody,koľko si zažiadaš.Ale teraz by si mohla spolupracovať a postaviť sa."

,,Nemôžem.Točí sa mi hlava a moje telo nespolupracuje."zatvárajú sa mi oči a vdychujem jeho vôňu.

,,Prečo máš na kľúčnej kosti prevrátenú osmičku?"skúmam jeho tetovanie.

,,Vlastne-"

,,Bola unavená,tak si ľahla?Aj ja chcem spať.Heeeej osmička!Prebuď sa."

,,Amanda!Nekrič na celú krčmu."rozosmial sa.

,,Chcem,chcem...."

,,Čo chceš?"

,,Chcem iba teba,Harry."usmiala som sa a pobozkala som ho na ústa.

,,A ešte chcem spať."Je mi zle.Horí mi celé telo a okolitý svet je hore nohami.Už viac nevládzem držať oči otvorené a tak ich spokojne zavriem.

***

FÚÚ....TAK?ČO MYSLÍTE?ČO BUDE ĎALEJ?UROBÍ JACK NIEČO EMILY?A ČO BUDE ROBIŤ HARRY?TO SA DOZVIETE V ĎAĽŠEJ ČASTI :* 5 KOMENTÁROV +
Emily :)

Emily :)

Heaven :)

Zfajčená Emily :D :D 


Jack :)

Nezáleží na tom,ako je život ťažký,NIKDY nestrácaj nádej-Zayn Malik
Fanynky sa ma často pýtajú,či si ich vezmem.Budem mať naozaj veľa manželiek,pretože im nedokážem povedať nie...-Niall Horan
Život ubieha rýchlo,užívajte si ho.-Louis Tomlinson
Mali by ste ma brať,preto aký som :) -Harry Styles
Sny sú ako hviezdy...Nemôžeš sa ich dotknúť,ale keď ich budeš následovať,ovplyvní tvôj osud-Liam Payne