Jednodielovka-You promised

*Táto jednodieľovka je....ja neviem...zvláštna?Nie som si istá,či sa vám bude páčiť,lebo...je to proste divné :D Ale ak sa vám bude páčiť,zanechajte komentár...a ak nie,aj tak zanechajte komentár :D nebojte sa...na kritiku som si už zvykla :/ Za chvíľu pridám aj byť,či nebyť a lásku v letnom tábore,keďže šesť komentov ste dali,ale aj tak mi prídu tie komenty podozrivé :D*




Sedím v izbe a pozerám do prázdna.Čo iné by som mala robiť?Tričko,ktoré bolo hodené na zemi vedľa mňa,zoberiem do ruky.Na čo sú mi drahé handry,keď ich aj tak nenosím?Možno by som ich nosila,kebyže niekam chodím...ale jediné čo robím celé dni-sedím na zemi,opretá o stenu a nadávam na svôj život.Takto to ďalej nejde!Postavila som sa a vošla som do kúpeľne.Rukami sa opriem o zrkadlo a pozerám sa na svôj odraz.Som obyčajné dievča,ktoré nemá rodičov...Vlastne mám,ale radšej hovorím,že nemám...nikdy o mňa neprejavili záujem.Snažili si ma kupovať drahými darčekmi,ale mňa si nekúpia!Radšej som sa pozrela späť do zrkadla.Moje oči...modré,plné smútku.Moje pery...plné,natreté červeným rúžom a kútiky spadnuté nadol.Môj nos...ten bol úplne obyčajný.A vlasy?Prirodzená farba bola blond.Ale teraz žiaria červenou.....Toto nie som ja.Ale áno si!Už si!Za to všetko môže iba on!Zničil ma....Je zo mňa troska.Z očí sa mi pustili slzy.Pustila som sa umyvadla a celou silou som rukou tresla do zrkadla.Rozletelo sa na márne kúsky.Niektoré úlomky skla zostali zapichnuté v mojej ruke.Na podlahu kvapkala krv a to ma tak neskutočne fascinovalo.Chcem trpieť...všetko je to moja vina.Môžem si za to sama.Sadla som si na zem.Dívala som sa do prázdna,no v mojej hlave sa odohrával príbeh.Áno...spočiatku to bol príbeh-rozprávka.... ,,Sľúb mi,že ma nikdy neopustíš." ,,Sľubujem."zovrel ma v jeho náruči a pokračovali sme v spievaní rôznych pesničiek.Musí si predsa jednu vybrať,keď zajtra ide na kasting do X-faktoru.Priala som mu to.Stať sa spevákom,bolo vždy jeho snom. ,,Čo keby si zaspieval túto?"navrhla som mu a začala som brnkať melódiu na gitare.Usmial sa a začal spievať. *** ,,Čo ak to skazím?"triasli sa mu ruky a nervózne prestupoval z nohy na nohu. ,,Ticho Tomlinson!Uvidíš,postúpiš."ešte raz som ho objala,keď zavolali jeho meno.Nervózne som zaťala päste a pozerala som sa na obrazovku,v zákulisí. ,,Ako sa voláš?"spýtal sa ho jeden z porotcov. ,,Louis Tomlinson."usmial sa tým úsmevom,pri ktorom sa mi podlamovali kolená. ,,Máš priateľku?"usmiala sa na neho jedna porotkyňa. ,,Vlastne....nie."usmial sa a pozrel sa na miesto,kde som ešte pred dvoma sekundami stála.Prečo to povedal?!Prečo im klamal?Zo stojana som si zobrala svoju gitaru a utrela som si slzy.Vybehla som zo zákulisia do veľkej haly a rovno von.Mala som chuť roztrieskať gitaru na márne kúsky,ale neurobila som to.Radšej som nasrúpila na metro a viezla sa domov.Ležala som bezducho na posteli a pozerala sa do stropu,keď sa ozvalo jemné zaklopanie na dvere.Automaticky som sa zdcyhla a išla som otvoriť.Vo dverách stál on.Neusmieval sa ako vždy,keď sme sa stretli jeho tvár bola vážna.Bola som ochotná odpustiť mu. ,,Ja....prepáč...mrzí ma to."pohľad zavŕtal do zeme. ,,To je všetko?Žiadne vysvetlenie?"zašepkala som. ,,Nie...ja...nedokážem ti to vysvetliť...neviem,prečo som to povedal." ,,Aha...."z môjho hlasu nebolo možné vyčítať nejakú emóciu. ,,Chceš vedieť,ako som dopadol?"opatrne sa ma spýtal a čakal na moju odpoveď. ,,Nie."povedala som chladne a zabuchla som mu pred nosom. Možno Louis nebola moja životná láska...možno...Ale čo ak áno?Necítim nič,len prázdnotu.A možno ešte smútok.Gitara je zapadnutá prachom a ja nerobím nič iné,len sedím v izbe a hľadím do prázdna.Opustil ma...Porušil sľub,ktorý mi dal.Nemám sa komu vyrozprávať...nikto,koho by zaujímal môj príbeh,tu nie je.Sharlott,moja starká,sestra...Vlastne tu sestra ani nikdy nebola.Nepoznala som ju.Je mrtva už veľa rokov...Nepoznala som ju,no aj tak jej to túžim porozprávať...počuť jrj hlas....Nič z toho nemôžem mať.Bolesť mi prešla celým telom,keď som si vytiahla úlomok zrkadla z dlane a krv sa mi pustila väčším prúdom.Okolo mňa bolo veľa črepov.Jeden som si zobrala do ruky a začala som ním prechádzať po mojich predlaktiach,po nohách....Potom som do ruky zobrala veľký úlomok,v ktorom som videla odraz mojej tváre.Znova som sa zamýšľala nad mojou "krásou".Zbohom pekná tvár.Ostrým kúskom dom si prešla po tvári.Slzy sa miešali z krvou,ktorá vytekala z čerstvých rezov.Črepom som prešla až ku krku,ruku som presunula k zápästiu. ,,Život je to čo máme,nie to čo chceme.Ale ja už predsa nemám vôbec nič."zašepkala som a sklom som si zarezala hlboko pod kožu.Prepáč mi to Daisy....pohľadila som si brucho,v ktorom bilo druhé srdce.Svet sa začal postupne strácať a ja som sa po veľmi dlhej dobe,znovu usmiala.