Byť,či nebyť?-10.časť

Ahojkyyyy :D Ako som si všimla,pobavila vás nová story-denník bláznivého sopľa :D A ja som si myslela,že to ani neprečítate,keďže je to také dlhé :D Ale ďakujem :)Určite budú aj ďalšie kapitoly,len sa mi musí dačo záživné stať :D Ja viem...povedala som,že vás nebudem nútiť do komentovania.Ale keď mne tak strašne chýbajú vaše názory a ........ :( Prosím,prosím,prosím dajte k tejto časti 5 komentárov a ja vás bude uctievať...Možno vám rozpoviem môj životný príbeh,pretože....Nie len Heaven a Emily ho mali ťažký.V mojom živote sa stalo veľa smutných vecí a ja sa snažím s nimi žiť.Týka sa to aj mojej sestry ktorá....ach :( ťažko sa mi o tom rozpráva... prepáčte :( Idem si utrieť slzu,ktorá mi teraz vypadla z oka.*neklamem* Tak...ja vám to kľudne napíšem,ako druhú kapitolu do Denníka bláznivého sopľa,ak chcete.Pozbieram sily.Prosím...dajte 5 komentárov.Nenútim vás,ja vás prosím.



,,Dobre...zlož sa v mojej izbe."usmiala sa a pomohla mi zobrať tých pár vecí a gitaru...

,,Ak si dobre pamätám,nemala si gitaru."udivene zobrala gitaru do ruky a začala hrať rôzne melódie.

,,Ty vieš hrať na gitaru?"vyvalila som na ňu oči a zaujato som pozorovala jej hru na ňu.

,,Haha!Viem aj spievať."zasmiala sa a spustila I miss you,od Avril.Počúvala som s otvorenými ústami.Keď prestala spievať,gitaru položila vedľa postele a vzdychla.

,,Toto mi chýbalo....Prestala som spievať,keď som-"zasekla sa v strede vety a sklonila hlavu.

,,Keď si čo?"spýtam sa s nepredstieraným záujmom.

,,Nič.Nechaj to tak."zahryzla si do pery a keď videla,že som videla jej utrápený výraz,silene sa usmiala.Zdvyhla sa z postele a odišla do kuchyne...teda myslím...S povzdychom vstanem a rozzipsujem tašku.Vyberem z nej pokrčené tri tričká,riflové kraťasy,jedny šaty a pyžamo...samozrejme ešte spodné prádlo a jedny topánky na podpätku.Nič viac som tu nemala.Poskladám ich a hodím do skrine.Fajn...vybalené by som aj mala a teraz čo?Pozriem sa na displej mobilu.Zaujímalo ma,koľko je hodín,ale keď som odblokovala mobil a zbadala na tapete mojich usmievavých spolužiakov,zmenila som plány a vytočila som Lindine číslo.

,,Emily!Zošalela si?Nič mi nepovieš a len tak si zdrhneš?Bez rozlúčky?"jej roztrasený hlas sa zmenil na plač.

,,Prepáč,Lin...Ale nič iné mi nezostávalo.Sú to zradcovia!"

,,Viem,Emily...ale pred problémami neutečieš.BTW...bol tu tvôj brat."

,,Vážne?Čo chcel?"povedala som posmešným hlasom.

,,Hľadal ťa....Myslel si,že si mŕtva,že sa ti niečo stalo."Tak toto ma teda rozosmialo.Začala som sa smiať.

,,Hľadá ma,až keď sa mi niečo stane?Teda...nič sa mi nestalo,ale myslel si to...Ozve sa iba vtedy?Ak sa u teba ešte zastaví,povec mu,že už viac nie je môj brat."povedala som chladným hlasom.

,,Emily!Nemôže za to,že študuje v Londýne!V Bradforde nemal toľko možností na štúdium,tak ho prosím pochop."

,,Vždy som vedela,že ho miluješ..."

,,Čože?!Nie!Emily,tebe totálne preskočilo!"rozkričala sa.Mala som pravdu.Viem to!Miluje ho.Za mojím chrbtom sa ozvalo klopkanie.

,,Počuj...Lin.Zavolám ti zajtra,keď sa trocha upokojíš.Maj sa."

,,Čo?Ty by si sa mala upokojiť a-"píííp...Zrušila som ju.-Klop-Klop-

,,Čo chceš Harry?"vedela som,že celú dobu počúval môj rozhovor s Lindou.Predsa len...steny sú tenké.

,,Poď na chvíľu ku mne."spoza steny sa ozval jeho chrapľavý hlas.Idem?Nie.Nemala by som.Pôjdem len odniesť gitaru.

,,Ale len na chvíľu."skloním hlavu a stále rozmýšľam,či tam mám ísť.

,,Čakám ťa."dokonale som si predstavila,ako žmurkol.Postavím sa z postele,zoberem gitaru a prejdem do kuchyne.Tam vidím Heaven,ako sedí pri stole a nepríčetne pozerá von oknom.Zožiera ma zvedavosť.Prečo je teraz tu,keď mi minule povedala,že si nevie predstaviť nič také dôležité,čo by ju donútilo odísť z domu.Tak prečo je tu?Prečo?

,,Ehm...Heaven?Idem odniesť k Harrymu tú gitaru."ukážem na gitaru,ktorú držím v pravej ruke.Heaven súhlasne pokýve hlavou a znova sa zadíva do okna.Vyjdem z bytu a opatrne zaklopkám na Harryho dvere.Behom pár sekúnd mi otvorí Harry iba v boxerkách.

,,Vitaj Emily."usmeje sa a naznačí,aby som vošla ďalej.

,,Obleč sa Harry."zamračím sa.

,,Rozrušuje ťa to?"nasadil svôj sexi hlas a pritlačil ma o stenu.Hlavou sa priblížil k môjmu krku,až som cítila jeho teplý dych.

,,Ha-Harry!"odstrčila som ho odo mňa čo najďalej.Hlboko sa zasmial a prehrabol si vlasy.O čo mu ide?!Gitaru opriem rozzúrene o stenu a kráčam ku dverám.

,,No tak Emily!Čo je s tebou?Nechceš si trochu užiť?"stále sa smial.

,,Idiot!Nie som ľahký tovar,ako si si myľne mysleľ!"výjdem na chodbu no za zápästie ma zsrapí jedna z jeho silných rúk.

,,No tak prepáč..."

,,Prepáč?Myslel si si,že som nejaká ľahká kurva Harry?Ak áno,prečo si sa vôbec unúval nastúpiť do toho auta?!Asi sme si to tam mohli rozdať všetci spoločne!"kričím.

,,To by nebol zlý nápad."preskenoval ma pohľadom.Znechutene som vzdychla,vytrhla som sa mu a vbehla do bytu.Tresla som dverami a oprela sa o ne.Myslela som si,že je iný...Párkrát som sa nadýchla a vošla som do kuchyne.

,,Heaven!"rozbehla som sak oknu,na ktorom sedela a hompáľala nohami.

,,Neušla som od rodiny,ako si si myslela,Emily."slzy jej stekali po tvári prúdom a v očiach mala veľkú bolesť.

,,Heaven.Z-l-e-z z toho okna."pocedala som traslavým hlasom.Moju otázka ignorovala a pokračovala v rozprávaníV ruke zvierala fotku.

,,Milovala som rodičov a..."teraz dostala záchvat plaču.

,,Nemusíš mi to hovoriť."zatriasla som hlavou a zadržiavala som slzy.Heaven.Myslela som si,že je tvrdá a nezlomná.Že ušla od rodiny tak,ako aj ja.Dievča s nečitateľnou tvárov...

,,Dopoviem ti to.Milovala som rodičov a malú Jade.Žili sme v malej dedinke.Spievali sme si a hrali na gitare country pesničky.Mali sme psa Barnyho."pozrela do zeme a zhlboka sa nadýchla.,,Mala som zomrieť namiesto nich...Išli sme na výlet do Londýna.Londýn...veľké mesto.Jade sa tešila,nikdy v tomto meste nebola.Mala len sedem.Nezažila nič.Išli sme metrom.Zastavila som sa pri novinovim stánku a chcela som si kúpiť zopár časopisov na cestu.Povedala som im,že ich dobehnem.To metro som nestihla.Vybuchla tam bomba."hlas sa jej zlomil a hlavu si zaborila do dlaní.

,,Heaven.Mrzí ma,čo sa stalo tvojej rodine.Ale ty si aspoň nejakú mala...myslím,že im na tebe záležalo.No na mne nezáležalo nikomu.Rodičia sa rozviedli a..."videla som,že ju môj príbeh zaujal.Otočila sa ku mne a zliezla z okna.Šla ma objať.Dievča,ktoré poznám ani nie deň.To nezlomné dievča.Nie.Nebola nezlomná.Jej srdce bolo zlomené na tisíc kúskov.


Tak?Páčilo sa vám to?Aj keď sa to pravdepodobne nedozviem,budem aspoň dúfať,že áno...A čakám na komentáre....ak dáke budú.