Byť,či nebyť?-2.časť

Ahojte :) Pridávam ďalšiu časť :) Najviac ma nasralo,keď sa mi to celé vymazalo a musela som to písať odznova :D :D

komentáre 3+

Ako sa časom ukázalo,mame vôbec nevadilo,že ju "otecko"podvádza s jej kaderníčkou a zároveň s jej najlepšou kamarátkou.Ona totižto chodí s doktorkom,takzvaným psychológom.Môjmu bratovi to očividne tiež nevadí.Je na intráku v inom meste.On sa nemusí rozhodovať,či chce bývať s hajzlom číslo jedna,alebo s hajzlom číslo dva.Nemusí nič.Á...takmer som zabudla.Moji podarený rodičia sa dohodli,že pôjdeme dnes na večeru všetci spolu a tým VŠETCI myslím,otcovu frajerku s otcom,maminho frajera s mamou a ja.Ó áno...na niečo som predsa len zabudla...mám teraz neoficiálnych nových súrodencov-osemročných spratkov,navyše sú to dvojičky.Tí tam ale našťastie nebudú.

 

Pri stole nás sedelo päť.Štyri hrdličky a mačka.Vyvalená,prskajúca,syčiaca.Takže ja.Sedeli sme bez slova.Všetci.Pretože všetkým to bolo trápne.Mame,fúzatému doktotovi,slečne Anne a môjmu otcovi.Možno sa všetci hambili.Predo mnou.Otcov nápad,predviesť dcéruške aj takúto rodinnú situáciu,ako je rozvod,ktorý sa dá riešiť rozmune,nevyšiel.

 

,,Čo si dáš,Emily?"

 

,,Nič."predsedím pomedzi zuby.Otec na sebe nedá poznať zlosť.Vytočila som ho už doma,keď som sa neobliekla slušne na večeru.

 

,,Čo tak grilované kuracie stehienka?"skúša to.Slečna Anne radosťou zapiští:

,,Skvelý nápad,Ian!"Musím uznať,že Anne je pekná.Koľko môže mať rokov?25?Otec na nej môže oči nechať.

 

,,Trebárs."pritaká mama.

 

,,Ako hlavný chod skúsime kura na ananáse."prehlási.

 

,,Nejem ananás."znechutene odvrátim od neho pohľad.

 

,,Myslel som si,že ananás máš rada."

 

,,Zo srdca ho nenávidím!!!"dala som si záležať na tóne môjho hlasu.Všetci pochopili,čo som tým chcela povedať.Mama zavŕtala pohľad do zeme,slečna Anne na mňa vyvalila oči a doktorko v sebe dusil smiech.Otec sa prekoná a skúsi to po dobrom:,,Tak čo teda chceš?"

 

,,Od teba už nechcem nič!"založila som si ruky na prsiach.

 

,,Emily!"okríkla ma mama.

 

,,Ani od teba nič nechcem!"

 

,,Máte vybrané?"do rozhovoru sa vložil nič netušiaci čašník.

 

,,Pre všetkých kura na ananáse,viedenskú kávu a ako zákusok čokoládovú tortu."zvýraznil slovo VŠETKÝCH.

 

,,Oslavujeme niečo?"zastala som pohľadom na flaši šampanskom.

 

,,Vieš Emily..."

 

,,Som jedno veľké ucho."

 

,,Nemôžeš byť aspoň raz vážna?!"

 

,,Áno otecko môj."

 

A prestaň šaškovať dokelu!"

 

,,Emily...Sme všetci dospelí,rozumný ľudia.Sme priatelia,budeme sa navštevovať a nebudeme sa ťahať o deti."

 

,,Sme jedna veeeeľká rodina."poznamenala som a doktor si musel zakrývať ústa rukou,aby nevybuchol do hlasného smiechu.

 

,,Prestaň!"

 

,,Dospelí ľudia,možno.Aj keď slečna Anne to len tak-tak stihla.A rozumný?Myslíš tým inteligentní?Múdri?"musela som sa ovládať,aby som nevybuchla do hlasného smiechu.

 

,,Presne tak."

 

Asi pred dvoma mesiacmi si mame vykrikoval,aká je sprostá,pretože nemá ani len dokončenú strednú.Hambil si sa s ňou ísť na silvestrovský večierok!Ale slečna Anne je niečo iné!Je iba hlúpa ale krásna!"

 

,,Emily!"ohriakla ma mama.

 

,,Človek bez vzdelania,je mŕtvy človek!Týmto si sa riadil!Sú to tvoje slová!Aspoň ti tuto slečna môže rozčesávať kudrlinky!"

 

,,Prestaň,lebo ti jednu-"

 

,,Prosím,nech sa páči.Poslúž si.Možno sa ti uľavý.Ale o týraní detí ti povie tuto doktorko."

 

,,Povecte jej niečo,lebo sa neudržím."

 

,,Takže...je vzdelanie dôležité?"provokujem.

 

,,Vlastne áno...ale nie v živote dvoch ľudí,ktorí sa majú radi."

 

,,Takže stačí byť sprostá,ale krásna?"Neodpovedal.

 

,,Môžem to odniesť?"spýtal sa ma čašník.

 

,,Kľudne...nebudem to jesť."odsunula som nedotknutý tanier od seba čo najďalej.

 

,,Emily!"

 

,,Všetci vieme,že sa toto dievča volá Emily.Nemusíš to stále opakovať."doktor jemne odfajčil môjho otca.

 

,,Jedz!"neodnesený tanier prisunul bližšie ku mne.Vyzerá to naozaj lákavo.Svoj tanier však odsuniem naspäť a poviem:,,Už som predsa vravela,že to jesť nebudem!"

 

,,Vieš koľko to stojí penazí?!"

 

,,Anne by za to mohla mať novú blúzočku,čo?"

 

,,Emi..."pohľadom pozrie na doktora a moje meno nedokončí.

 

,,Aby som sa vrátil k pôvodnej veci,pre ktorú sme tu...Môžeš si vybrať,s kým budeš bývať.So mnou a s Anne,alebo s doktorom,tvojou mamou a s dvojčatami?Nebudeme ťa nútiť.Môžeš si vybrať."Mám si vybrať?!Z čoho,keď je jedna ponuka horšia ako druhá?!Dojde mi,že ten rozvod myslia smrteľne vážne.

 

,,Tiež to môžme urobiť tak,že mesiac budeš u nás a mesiac pri mame."Mať dva domovi a pritom žiadny?!

 

,,A aby sme ti to uľahčili,na jednu dovolenku pôjdeš so mmou a s Anne a na druhú s mamou a doktorom,aby si nás lepšie spoznala a tak sa môžeš ľahšie rozhodnúť."

 

,,Ja vás poznám."zašepkala som.Už nemám silu bojovať.

,,Teraz už vás poznám a je mi z vás všetkých nanič.Hlavne z teba,oci."

 

,,No tak to asi...."vyletí od stola tak naštvane,div nezhodí všetko zo stola.

 

,,Tak mi sa snažíme a slečna sa hrá na urazenú!"

 

,,Je to pre ňu ťažké."zastane sa mama.

 

,,Emily napi sa...bude ti lepšie."prehovorí doktor.

 

,,Nechcem!"odseknem,vstanem a plačlivým hlasom poviem:,,Idem zvracať!"Som pre nich nič!Nezáleží im na mne...Obydvaja sa modlia,aby som nešla bývať práve ku nim!Vyšla som na chodbu,kde sa musím ma chvíľu oprieť o stenu.Keď sa vspamätám,nezamierim na záchod,ale k východu.Kus cesty utekám,potom sa preveziem metrom.Vtrhnem do bytu a do malej tašky nahádžem pár vecí,ktoré mi ako prvé padnú pod ruku.Cez slzy nevidím,navlečiem na seba teplejšie veci a utečiem z domu.Po Bradforde sa nechcem schovávať,a tak si to namierim na vlakovú stanicu a nastúpim na prvý vlak,čo uvidím.

 

 

Nemôžem zaspať...možno je to tým,že som spala vo vlaku.