Byť,či nebyť?-3.časť

***Tu je sľúbená časť :D Dúfam,že sa vám bude páčiť a za moju snahu si prosím 5 komentárov ;) ak nie,viete čo sa stane :'(.*** 

Pár sekúnd mi trvalo,kým som sa zobudila z "mikrospánku",do ktorého som upadla.Zrýchlil sa mi tep.Nezobudila som sa samovoľne.Zobudili ma kroky,ktoré sa stále približovali.Kto to dokelu je?Je jedna hodina ráno a žiadny vlak teraz nejde!Tak kto je to?

,,Sedíš tu ako pes pri búde."skonštatuje blonďák s gitarou.Pfú...vydýchnem si.Sú to len tí piati trapáci. ,,Stále vravím,že ženy a psy sa majú držať doma."baví sa chalan s lišiackym úsmevom,zatiaľ čo kučeravý príde až ku mne a spýta sa chrapľavým hlasom:

,,Nevydesili sme ťa?Lepšie miesto na nocľah sme na tejto stanici nenašli,takže ak nás pustíš na lavičku,pobudneme."

,,A ak nie,aj tak pobudneme."smeje sa blonďák a rozprestiera deku na lavičku,rovno pri tej mojej ...dáky drzí nie?!Lavičky sú len tri a z toho jednu považujem za svoj majetok,takže pŕŕŕ!Preženú sa okolo lavičiek ako výchor. Lavičku totižto získa ten,ktorý si na ňu rýchlejšie sadne.A samozrejme,že nikto nechce spať na zemi.

 ,,Máte smolu!Haha!"Jednu lavičku obsadil hnedovlasý,pokojný chalan,ktorý sa teraz vysmieval kučeravému,blonďákovi a chalanovi s lišiackym úsmevom.Na druhej lavičke už bol rozvalený čiernovlasý.

,,Alebo skôr šťastie....ako sa to vezme."zasmial sa čiernovlasý na druhej lavičke.

 ,,Kráska,nechceš si ľahnúť radšej ku mne?Nie?Z teba dostať slovo je asi nemožné...No,pokecali sme si,tak dobrú."dokončil svoj monológ chlapec s lišiackym úsmevom.Na tvári sa mi vyčaril úsmev,ktorý som zamaskovala pozeraním sa do zeme.Kučeravý sa pousmeje.

 ,,A čo tak prespať tu?Budem ti spievať do uška."blonďák sa zvodne usmeje a potlapká miesto hneď pri svojej gitare.Odmietavo pokrútim hlavou a zase musím potláčať úsmev.Kučeravý ktorý sedel pri mne sa taktiež znova usmeje.Chvíľu sedíme mlčky,nehodlám sa tejto lavičky rozhodne vzdať!

,,Nechceš môj spacák?Je celkom kosa."ponúkne nečakane.Záporne zavrtím hlavou. ,,Odkiaľ si prišla?"spýta sa blonďák a zabalí sa do spacáku.Je mi ľúto,že budú spať na tvrdej zemi.Mlčky ukážem rukou smerom,ktorým je tuším Bradford alias zničený domov.

 ,,Sprichst du deutch?"Kučeravý rozmotá zrolovaný spacák,premeria si ma a s povzdychom si ustelie na zemi.Než sa zazipsuje,naznačí gestom pozvanie do svojho spacáka.

,,Vážne si nechceš ľahnúť ku mne?Dvom by nám bolo krásne teplučko."žmurkol na mňa kučeravý.Hodím na ňho poker face a schúlim sa do klbka,aby mi nebola taká zima.Cítim sa oveľa bezpečnejšie..Dokonca až tak,aby som si na pár hodín pospala.

 ***

 Zobudím sa na príchod prvého vlaku.Som tak dolámaná a ospalá,že ho nechám s kľudným srdcom odísť.V noci som musela asi tvrdo zaspať,pretože si nevzpomínam,kedy na mňa niekto prehodil blonďákovu mikinu.Rukou som si prehrabla čierne dlhé vlasy a vyhrabala som sa z lavičky.Mikinu som vrátila spiacemu majiteľovi a pobrala som sa do mesta.Rozmýšľala som,kde sa pôjdem naraňajkovať.Vybrala som si malú kaviareň,no za to plnú.Objednala som si kávu a malý,čokoládový zákusok.Pomaly som pila,keď som zbadala dnešné noviny.Šokovane som otvorila ústa.Čo robí ten kučeravý na hlavnej strane?!Chcela som si prečítať,čo tam bolo o ňom napísané,no ujko,ktorý noviny vlastnil na mňa upieral zabijácky pohľad.A čo!Aj tak ich viac neuvidím...Odkrajovala som si z koláča a tajne som túžila,aby sa všetci piati objavili vo dverách tejto kaviarničky.Boli milí a preto som ich chcela ešte posledný krát vidieť.Zaplatila som za raňajky a vyšla som z kaviarne.Bezcieľne som blúdila ulicami Londýna.Potrebovala som sa niekde usadiť...kdekoľvek!Pozrela som sa na hodiny.Už mi ušlo minimálne päť vlakov.Rozhodla som sa vrátiť sa na stanicu a opustiť toto mesto.Pohľad mi padol na vchodové dvere od malej,starodávnej no zato peknej bytovky.Prišla som bližšie,aby som si mohla prečítať papierik,prilepený na dverách. -Prenajmem dvojizbový byt.Cena dohodou.- Do telefónu som naťukala číslo,ktoré bolo napísané pod ponukou.Prečo by som sa nemohla usadiť práve tu?Je to veľké mesto...rodičia ma tu nenájdu.Vytočila som číslo a čakala som,kým mi to niekto nezdvyhne.

‘Dobrý deň...možno by som mala záujem o váš byt...je ešte voľný?‘spýtala som sa čo najmilšie,ako som vedela.

‘Už tam býva jedno dievča,ale ak sa dohodnete,môžete tam bývať spolu.‘v telefóne sa ozval príjemný,energický hlas.

‘Aké drahé by bolo nájomné?‘spýtala som sa a čakala som na jej odpoveď.

‘Ak by ste boli dve tak...hmm....285£.‘dobre som vedela,že toľko peňazí nemám.

 ‘Aha...toľko penazí nemám.‘povedala som smutným tónom a chystala som sa zrušiť hovor.

‘Nemala by si záujem robiť u mňa v bare?‘povedala láskavým tónom a zdalo sa mi,že jej záleží,aby som mala strechu nad hlavou.Už teraz som si ju obľúbila.

‘A čo presne...by som tam robila?‘nesmelo som sa spýtala,pretože som si nebola istá,či sa chcem polonahá zmietať okolo tyče...Chodila som na moderné tance,ale TOTO by bolo príliž.

 ‘Čo tak roznášať pitie?‘

‘Jasné!Beriem to!‘nadšene som vykríkla.

 ‘Fajn....tak...nadiktujem ti adresu baru a Heaven odkáž,že má novú spolubývajúcu.Je to byt na druhom.‘počkala som,kým mi nadiktovala adresu,dohodla sa so mnou,kedy tam mám byť,poďakovala som jej a zložila som.Naradostene som otvorila vchodové dvere a schody som vyvehla po dvoch.Zastala som pred dverami a rozmýšľala som,ako jej poviem,že sa k nej idem práve privtrieť.Opatrne som zaklopala na dvere,ktoré sa o chvíľu rozleteli.Stálo predo mnou dievča s červenými vlasmi a zelenými očami.Bola odo mňa trochu vyššia.Kľúčnu kosť jej zdobilo tetovanie-original-veľmi originálne!Bola oblečená v obtiahnutých krátkych lesklých kraťasoch a tričko,taktiež z lesklej látky,bolo obtiahnuté a dlhé po pupok.Obuté mala topánky na vysokom opätku.

 ,,Poznáme sa?"premerala si ma od hlavy po päty.

 ,,No...ja-ja...vlastne...som tvoja nová spolubývajúca."povedala som nesmelo a čakala som na to,ako zareaguje.Zdvyhla jedno obočie a............

Tak čo...páči sa vám to?Prosím,píšte do komentu svôj názor,lebo potom nevie,či je to dobré... :)