Byť,či nebyť?-6.časť

*********V prvom rade,mi prepáčte za neprehladnosť,ale písala som to na mobile cez občiansku :D Niečo vymyslela aj kamarárka :D a tú básničku som si musela vygoogliť a preložiť!Takže pozor na vec :D Poprosím si 5 komentárov a ak ich dáte do zajtra večera,pridám I Want :-P Nedali ste ani štyri komentáre,ale aj tak.....Sklamali ste ma,ale čo s tým narobím? Nič... Prajem vám pekné čítanie....


,,Potom nás pozveš na zmrzku."zasmiala som sa. ,,Okamžite sa zaraď do zástupu!"kričala takmer histericky. ,,Bingo,pani učiteľka."vysvetloval s úsmevom na tvári z menšieho zástupu.,,V hre je 200 000£!" ,,Ja ti dám dvesto tisíc libier,že ti príde zle!" Mark samozrejme kľudne počkal,kým príjde na rad a potom sa vrátil ku nám do zástupu,víťazne mávajúc tiketom.,,Je výherný!" ,,Mohol by si nás zobrať minimálne na Floridu."usúdila Linda. ,,A na Miami beach..."snívam s Lindou. ,,A do kasína a nočného baru..." ,,Určite by sme to tam odpálili."zavrtela som bokmi. ,,Tiež si myslím."Mark sa lišiacky usmeje,obe nás preskenuje pohľadom a dodá:,,Ale s vašimi postavičkami,dámy,to vidím tak na kariéru....upratovačky.Linda by mohla umývať riad a Emily čistiť topánky."zasmiala sa a mrkol na nás. ,,Idiot!Na ňho!"Spolužiaka od istej smrti zachráni triedna,keď sa jej podarilo konečne napočítať 30 detí a napchá nas do metra,kde nie je toľko miesta,aby sme mohli toho opovážlivca vytrestať.Ešte pred hvezdárňou mu naznačujeme jemným gestom,že to má u nás. ,,Asi mu bude na vysokej chýbať."prehlási Linda smutným hlasom,pri pohľade na nervnú učiteľku. ,,Pozorne počúvajte výklad.Bude určite zaujímavý...Stephanová!Zajtra ťa z toho vyskúšam!Nebavte sa medzi sebou!A zodvihni ten papierik,čo si odhodila na zem!Mark!Okamžite si daj dole z uší tie gigantické slúchadlá!Chováte sa ako v maštali a potom sa divíte,že namiesto Londýna,idete do hviezdárne!Chris!Čo ti to trčí z vrecka?!Mačka?!Ty so sebou trepeš živú mačku?!" ,,Mŕtve by sa doma asi nebálo."usúdi Chris.Nepridám da k smiechu ostatným,iba pokrčím ramenami a povzbudím Lindu: ,,Pozri...myslím,že na každej škole nájdeš podobnú učiteľku,či to bude zdravotka,alebo konzervatórium." ,,Určite nie...Tam sa s nami učitelia hrajkať nebudú.Od tej našej starej šišky,je to vlastne milé a obetavé." ,,Taylorová!Nesmej sa ako opica,ideme!"napomenie ju učiteľka. ,,Je vyložene....sladká."smejem sa spolu s Lindou. ,,Milujem ju."zazubí sa Linda a ukáže na obrovskú budovu: ,,To zase bude nuda!"Vo veľkej sieni nás privítal akýsi muž s briadkou a mečivým hláskom oznámil,že nám pustí film-základné informácie o vesmíre.No nám dievčatám,zažiarili oči,keď sa po jeho boku objavil mladý asistent,ktorý bol na prvý pohľad....jebač. ,,Je jedlý."zhodnotila som vysokého chalana,s čiernymi vlasmi,s modrými očami a tunelom v uchu.Modrá košeľa mu nenormálne sekla. ,,Emily,urob niečo."šťuchala do mňa Linda....aby si nás všimol,samozrejme.Mám to urobiť ja-kto iný,ak nie triedny šašo?Nemôžem ju sklamať,pretože táto rola,mi jednoducho sedí.Postavím sa,slušne sa ukloním a spustím:

***

,,Ach,pane,dovol mi,nehodnej, poodhrnúť rúšku noci a dozvedieť sa z pláne nebeskej kolko sily,koľko moci, koľko šťastia,koľko lásky -hlavne lásky... Prečítaj mi,čo vo hviezdach je písané čo splní sa a čo nie, možno hneď zajtra ráno čo ma čaká a neminie. Koľko moci,koľko sily,koľko lásky,koľko viery- hlavne viery... V teba,pane,a moju maličkosť."

***

Ľudia z triedy ma poznajú,na perách sa im pohráva úsmev,chalan z hviezdárne je zaskočený,prekvapene civí,lenže triedna je pohoršená: ,,Watsonová!Čo to má-"Tajtrlík s briadkou sa usmeje a nadšeným hlasom prehlási: ,,Márne som hľadal,čím navodiť tú správnu atmosféru,ale vaša spolužiačka to urobila za mňa.Myslím,že k takémuto úvodu,nemám čo dodať.Zaslúži si potlesk!"Sadnem si za mohutného aplauzu,na kreslo vedľa Lindy a rukou príjmam pochvali,na moju adresu.Predvádzam sa(a predvádzam sa strašne rada),ale nedá mi,aby som sa očkom nepozrela dozadu. ,,Bodovala si."prizná Linda pobavene. ,,Ja viem."Prehlásim neskromne.Kedykoľvek sa pozriem na krásneho chalana,načapem ho,ako sa na mňa pozerá.Ku koncu filmu,mi dokonca venuje pár úsmevov.Pri odchode z hviezdárne mi dokonca zakýva! ,,Vieš...nebude mi chýbať len tá stará sova,ale predovšetkým ty.Škoda že neznášaš krv....mohli sme ísť na zdravotnú spolu."povzdychla Linda.Pohľadím ju po chrbte.Profesia zdravotnej sestry ma nikdy neľákala...Dávno som si vysnila svôj sen a odmalička si za ním idem.Na druhú stranu,pretrhnúť puto,ktoré nás s Lindou viaže už od škôlky,je...drsné. ,,Aj keď budeme každá na inej škole,kamarátkami zostaneme navždy"ujistím ju a znie to skoro ako prísaha. ,,Ako dospelé?Ako rodičia svojich detí?" ,,Prečo tak málo?Aj ako osemdesiat ročné stareny,Linda!" ,,Určite!"opätuje mi úsmev a pokračuje v ceste.

 **********

 ,,Tebe sa to povie.Ty si zvyknutá."vzdychne Linda.,,Mne bude bohato stačiť moderný tanec.Uvidíš,že to pekne poserem.A čo tvoji rodičia,Emily?Prídu sa pozrieť na školské vystúpenie?"Vychlascem zbytok džúsu a poviem: ,,Nie,ocino ide v piatok na nejakú služobnú cestu a mama bude až do ôsmej v práci." ,,Možno by si mohli zobrať na jeden deň voľno..."Linda navrhne riešenie,no ja pohŕdavo odfrknem. ,,Pre tak bezvýznamnú vec,ako je vystúpenie ich dcérušky?Nerob si zbytočné ilúzie.Pozri....rodkáči neboli ani na majstrákoch,kde som vyhrala prvé miesto.Bol tam len môj brat."vzdychla som. ,,Máš výhodu,že sa o teba vaši veľmi nezaujímajú."Závidí mi,no nevie,ako by som si raz,aspoň jediný raz priala,aby im na mne záležalo.V našej rodine sa nikdy nič nerobilo spoločne...Žiadne výlety,prechádzky,nákupy,zážitky...Na dovolenke sme boli raz v živote,len my štyria! ,,Teraz si z toho len výhodu urobím"povedala som mierne podráždene. ,,Emily....Ja...neviem,či ti to mám povedať,ale..." ,,Hm?" ,,Nemá tvoja mama priateľa?"Vyvalím na ňu oči a pobavene sa rozosmejem. ,,Mama?!Samozrejme nie!Ako si na to prišla?" ,,V sobotu večer ma otec poslal do kaviarne po koláč a tvoja mama tam sedela s jedným fúzatým chlapíkom."Lovím v pamäti.V sobotu šla do fitka a vrátila sa až okolo polnoci,pravda,vraj sa zdržala s "dievčatami". ,,Možno to bol nejaký príbuzný."Linda pokrčila plecami a sŕkala džús. ,,Nekoktaj."zasmejem sa.,,Neboj sa,všetko je určite v poriadku.Zrejme to bol jej kolega.Nedívaj sa tak,naši sú už zase,ako dve hrdličky."Linda sa na mňa usmiala.Na druhom poschodí sa rozletí okno,objaví sa v ňom riaditeľova hlava a spustí,cez celé ihrisko.,,Watsonová!" ,,Neurobila som to!"zdvihla som sa z trávnika. ,,Čože?!Čo si neurobila?Práve volal doktor z hviezdárne,vraj si si tam zabudla kľúče." ,,Ja?" ,,Si Watsonová!Alebo nie?! ,,Padaj si pre ne a poďakuj za ich láskavosť!"potom zabuchol okno. ,,Skočíš tam so mnou?Aj tak to bude dáka somarina"prosebne sa pozriem na Lindu. ,,Nemôžem.Musím ísť domov."Vzdychnem....Som zvedavá,načo ma tam volajú,ale kľúče som určite nestrarila!

Tak čo?Páčilo sa vám to? :) Ja mám túto poviedku radšej,ako I Want,hoci...vy asi nie :/ No nevadí...nabudúce bude I Want.Ešte vám poviem,čo bude v nasledujúcej časti tejto poviedky.
Emily sa vráti mysľou do súčastnosti a pochopí,aká krutá je realita.Postupne sa pokúsi zabudnúť na minulosť.Do jej života sa pripletú chalani z 1D a taktiež,jej práca nebude práve taká,ako by si predstavovala :/ 
Tešíte sa na ďalšiu časť? :D JA áno! Baví ma písať túto poviedku,naozaj veľmi! :)