Story About One Direction: 2013

piatok 11. októbra 2013

NOVÝ BLOG----> TU!!

piatok 26. júla 2013

Suммег -1.časť

Takže tu je prvá časť novej letnej poviedky :) Špeciálne pre vás :) Táto časť je zatiaľ iba taká úvodná,no v ďaľšej sa to už začne rozbiehať ;)
Dúfam,že sa vám to bude páčiť :)

Pam:
Otvorila som okno dokorán a nadýchla sa čerstvého vzduchu.Ocenila by som,keby Cathy prestala fajčiť v našej izbe!
,,Len pred týždňom sme sa sem prisťahovali a ty už si musela pošpiniť našu izbu cigaretovým dymom."zamrmlala som,do ruky som zobrala antiperspirant a nastriekala ním celú izbu.Cat začala šialene kašľať.
,,Šibe ti?!Prestaň s tým!"Prekrútila som očami a antiperspirant vrátila na poličku.
,,Vieš,že cigarety ti ničia zdravie."prižmúrila som oči a zvalila sa na postel.
,,Áno a podotýkam,je to moje zdravie,nie tvoje."vyplazila mi jazyk,potiahla si z marlborky a schválne na mňa vyfúkla dym.Znechutene som odvrátila hlavu a keď už som jej išla vyhodiť balíček cigariet von oknom,zdola sa ozval mamin hlas.Cat zahasila cigaretu o parapetu a vyhodila ju von oknom.
,,Choď ty,Pam.Ja sa ešte navoniam."vystrčila ma z izby.Mala som chuť rozbiť jej hlavu...
,,Ahoj mami."pousmiala som sa a zišla som po schodoch,rovno do kuchyne.
,,Čo si taká navoňaná?"zamračila sa a nadýchla sa vône antiperspirantu.
,,S Cat sme skúšali novú voňavku."zaklamala som a mame pomohla s taškami z nákupu.
,,Takže voňavka..."podozieravo si ma premerala.
,,Hmm...mňam zmrzlina!"zvolala som,keď som zbadala hnedú krabicu vytŕčať z jednej tašky,no dôvod mojej prehnanej reakcie na zmrzlinu bol ten,aby som sa nedostala do "cigaretového" problému.Za pár sekúnd sa spoza rohu vyrútil aj ocko,ktorého takmer nebolo vidieť cez veľké krabice,čo niesol na rukách.Nechápavo som pokrútila hlavou a zavolala na Cat,aby prišla dole.
,,Sadnite si,dievčatá."pokynul nám ocko,keď krabice položil na zem.S Cat sme si vymenili nechápavé pohľady a pomrvili sa na stoličkách.
×××
,,Nemôžem uveriť,že nás tí dvaja zradcovia posielajú do Grécka!Len pred nedávnom sme sa presťahovali do Londýna!Mne sa tu páči!Chcem tu zostať!"kopla som do môjho denníka,celá naštvaná.To sa o nás ani trocha neboja?!Máme 17 a oni nás posielajú k 20 ročnej sesternici?!Robia si srandu?!
,,Nemôžu nás donútiť ísť tam!Jane sme videli,keď mala naposledy 12!!!A čo tam akože máme robiť?!"Cat sa zamračila a z vrecka vytiahla krabičku cigariet.Ignorovala som pocit,že si ničí zdravie a oduto som si sadla na stoličku.A čo Luke?Len pred nedávnom som sa s ním zoznámila a keby nám do izby nevtrhla Cat,takmer sme sa pobozkali!Mám odísť na celé prázdniny a nechať ho inej?Tak to teda nie!V očiach ma od zúrivosti začali štípať slzy,a tak som rýchlo zaklipkala mihalnicami.Dobre,možno sa správam ako totálne decko,ale to aj som no nie?Zapálila som vonnú sviečku,aby prekryla cigaretový zápach a zo skrine vytiahla voľný sveter.Svoje dlhé špinavoblonďavé vlasy,som si zopla do copu a na nohy som si obula vansky.
,,Počkať-...Kam ideš?"ozvala sa Cat,keď odhodila ohorok s cigarety na ulicu.
,,Na nákupy...Nemám plavky a keď už musíme ísť,tak..."odpovedala som a zároveň som hľadala peňaženku,v ktorej bola ukrytá moja platobná karta.
,,Chceš ísť nakupovať BEZOmňa?!Asi ti šibe."Aj ona si obliekla sveter ako mám ja,ibaže inej farby a tie isté vansky.Vlasy si takisto zopla do vysokého copu a navliekla na seba obtiahnuté jeansy.Obe sme sa usmiali do zrkadla.Naozaj sme úplne rovnaké....teda aspoň vzhľadom.Povahovo vôbec nie.Zavrela som dvere na izbe a s dupotom sme zbehli schodami dole.
,,Kam ste sa vybrali,dvojičky?"vo dverách nás zastavila mama.
,,Na nákupy mami..."odpovedali sme naraz a vybehli z domu.Ako sme kráčali po preplnenej ulici,museli sme čeliť úsmievavým pohľadom,ktoré nás zasypávali z každej strany.Áno,áno...ľudia asi nikdy nevideli dve úplne rovnaké dievčatá,ktoré len ťažko rozlíši ich vlastná mama.Zvykli sme si.
,,Čo povieš na tieto plavky?"zastavila som pri výklade jedného obchodu.
,,Éé...Nie.Nie sú sexy."skritizovala ich Cat a pokračovala v chôdzi.
,,Nepotrebujem sexy plavky!"namietla som,no to už ma ťahala do veľkého obchodu s letnými šatami.Vedela som,že tentokrát mám ísť na nákupy sama!Z vešiaka uchmatla čierne minišaty a spýtavo sa na mňa pozrela.Usmiala som sa a ukázala jej oba palce nahor.Cat po mne hodila tirkysové šaty bez ramienok,ktoré by sa hodili k mojej opálenej pokožke.Zabudla som spomenúť,že sme ešte pred týždňom bývali v slnečnej Kalifornii a každé dva roky sa sťahujeme,keďže ocko sa musí prispôsobiť svôjmu šéfovi a riadi obchody takmer po celom svete!Cat a ja sa už viac nechceme sťahovať.V Londýne sa nám páči a vedela by som tu zostať žiť aj do konca životan.Teraz však ocko musí odísť na mesiac aj niečo do Írska a mama sa rozhodla ísť s ním.No a čo bude s nami?Poslali nás k sesternici,ktorú sme nevideli osem rokov!...Typické!Dokonca nám vybavili aj letenky,čo sa mi zdalo nemožné.
Takže zajtra-Smer Grécko. Super!

Prosím vyjadrite svoje pocity z prvej časti do komentára :) Chcem vedieť,či sa vám to páči zatiaľ :)
Dole potom popridávam aj obrázok Cathy a Pam :)

štvrtok 25. júla 2013

Som späť! :)

Ahojte hlásim sa po vééééééľmi dlhej dobe :)
Prečo?
Pretože sem chcem pridávať príbeh,ktorý ma dnes napadol :) Taký prázdninový...letný :)
Bude kvalitný...dúfam! :)
Čítali by ste ho? :)
Chcem to tu znovu rozbehnúť! :)
Poďte so mnou!
Možno že zajtra nový príbeh prvá časť? :)
Chcete? :)
Chýba mi to tu *_* :)

utorok 16. júla 2013

WHAT IS LOVE?

What is Love?
Chloe to v živote nikdy nemala ľahké...možno preto je taká,aká je.A aká vlastne je?Je to mrcha.Kedysi mala veľa priateľov,no ako to už zvykne bývať...Časy sa menia.Aj ona sa zmenila...Nie vždy bola k ostatným taká odmeraná...Môže za to jedna vec-smrť jej brata Jacka.Tvrdí,že ju nikto nezmení,že má svoje pravidlá a nemieni ich porušovať.Ale dokáže ju predsa len niekto zmeniť?

piatok 19. apríla 2013

Byť,či nebyť?-30.časť

Nájdete ju TU :) Tí,ktorí samozrejme chcú čítať ďalej :) Love Yaaaa :D

štvrtok 18. apríla 2013

Presvedčili ste ma....

Ahojte....tento blog "ruším"....teda...nechávam ho tak.Vďaka anonymke,ktorá mi tuu hateuje...Asi sa vám blog vážnne nepáči...škoda.Ale je mi to vlastne jedno.Ten kto číta BČN,zajtra je nová časť TU.Na tento blog už pridávať nebudem nič.Veď toto ste chceli,nie?Rozhodnite sa,ako chcete,Nikto vás do čítania BČN nenúti.A ja už určite nie....Teraz už nie......

pondelok 15. apríla 2013

What is Love?-Ukážka

Ahojte.Chcem,aby ste si všetci prečítali poviedku What is Love a pomaly sa preorientovali na nový blog.Rozhodla som sa,že tam bude pokračovať BČN,no budem to tam dávať od 1 časti a trochu to pozmením :) Nebojte sa,bude to ešte lepšie ako predtým ;) Tak ak chcete ďalej čítať BČN a novú,podľa niektorých ľudí aj kvalitnú poviedku,kliknite naň :) Link je tu: NOVÝ BLOG A ukážka prvej časti TU:

-What is Love?-1.kapitola

Svoje blond vlasy mala prehodené na jednu stranu a nenávistným pohľadom prebodávala každého v miestnosti.Nikto pre ňu nie je dosť dobrý.Odhryzla si z mrkvy,zatiaľ čo sa ostatní napchávali chutnými palacinkami,s tonou čokolády.Nechápala,ako to svinstvo ľudia môžu vložiť do úst.Čo nevedia,koľko to obsahuje kalórií?Pff...potom sa len sťažujú,že sú tuční....typické.Chloe Weynová nikdy nepoznala,čo je to láska.Mala frajerov,to áno...Problém bol v tom,že ich nikdy nemilovala...Vlastne ani oni ju.Iba ju využívali.Každý chce predsa chodiť s dievčaťom z bohatej rodiny...no nie?Aktuálne chodila s najpopulárnejším chalanom na škole-s Markom.Jeho oči,ktoré jej tak strašne pripomínali oči zlatého šteniatka,si obľúbila.Vlastne milovala aj jeho drzí,sexy úsmev.A jeho čierne vlasy...vždy ich mal rozcuchané,ako by práve vstal z postele.Bol zlatý,drzí a sexy zároveň.Nikdy to ale nepovedala nahlas...a tento chlapec si naivne myslel,že ho miluje.Kedysi aj ona bola populárna,no nikto ju nemal úprimne rád.Každý ju vykresloval,ako zlú blonďatú mrchu,s nenávistným pohľadom a s povrchným smiechom.Dokonca aj Sheilla a Zoey sa od nej časom odvrátili.Teraz sa smiali pri stole oproti.Bavia sa s Lucy,Suzanne a s Jeffom.Chloe si je istá,že Jeff je gay.Odtrhla od nich pohľad a zatvárila sa prekvapene.

,,Mark."povedala svojim opovrhujúcim hlasom,keď ho zbadala stáť rovno pred ňou.

,,Ahoj,zlato."hodil na ňu jeho typický drzí úsmev a vtisol jej bozk na pery.

,,Som rád,že si nám obsadila stôl."zasmial sa a sadol si vedľa nej.Bol si vedomý toho,že touto poznámkou ju možno rozhnevá.Stále si myslel,že keď sa hnevá,je šialene zlatá.Chloe zvraštila obočie,no na Markove prekvapenie,nepovedala nič,len sa od neho odtiahla viac.

,,No tak bejby...Nemyslel som to zle.Robil som si len srandu."pritiahol si ju viac k sebe a pobozkal ju na krk.

,,Choď do hája,Mark."odstrčila ho a do ruky uchopila mrkvu.Markovi prišla Chloe komická,a tak sa rozosmial jeho hlbokým hlasom.Prudko sa postavila a hodila po ňom nedojedenú mrkvu.Zo stoličky si zobrala svoju krémovú kabelku a odkráčala z jedálne.Cestou vrazila do dievčaťa,ktorému následne popadali všetky učebnice.

,,Dávaj pozor,do riti!"zvrieskla na ňu Chloe a pokračovala ďalej,až ku svojej skrinke.Rozzúrene ju otvorila a vysypala do nej obsah kabelky.Jediné pozitívum tohto dňa je,že zajtra je posledný školský deň.Potom prázdniny.Čo bude robiť cez prázdniny?Možno pôjde niekam ďaleko na dovolenku...sama.Rada by šla s rodičmi,no oni si ju nevšímajú.Dokonca jej pred rokom kúpili byt v centre Londýna,aby sa jej zbavili.Posielajú jej peniaze,takže sa na nich nemôže sťažovať.S povzdychom zabuchla skrinku.

,,Hej...Chloe!"nemusela sa ani otočiť,poznala Zoeyn hlas.Čo od nej chce?Predsa jej už raz vynadala...

,,Čo chceš,Zoey?"vyštekla Chloe,keď sa otočila.Zmenila sa.Oblieka sa ako oni...tí chudáci,s ktorými sedáva na obede.Preskenovala ju nenávistným pohľadom.Zoey cúvla.Vedela,že Chloe má zlú náladu a vedela aj to,že Chloe ju neznáša.Otočila sa jej chrbtom,keď ju najviac potrebovala.Chápala,že je na ňu naštvaná.

,,J-ja...mám tvoje šaty...nestihla som ti ich vrátiť."vlastne chcela povedať,že ju to mrzí,ale uvedomila si,že nemrzí.

,,Aha...Nechaj si ich."Chloe jej venovala sklamaný pohľad a prešla o pár metrov ďalej,keď ju Zoey zastavila vetou:,,Nie.Príď si po ne ku mne domov.Nechcem ich."Chloe jej chcela niečo odseknúť,keď v tom za Zoey zbadala Marka.Zhlboka sa nadýchla,aby im dvom nevyškriabala oči a nasadila svoj sarkastický úsmev.

,,Chloe.No tak,zlato."rukami sa oprel o skrinku,čím chrbtom ku skrinke pritlačil aj Chloe.Zoey niečo zamrmlala a otočila sa na odchod.Mark chcel Chloe pobozkať na pery,no keď sa k nej nahol,odvrátila tvár a sklopila zrak.

,,Iba som žartoval,Chloe."usmial sa na ňu a ponoril sa do úvah,aká je Chloe vlastne kočka.

,,Tak nabudúce nežartuj."odstrčila ho tak,aby mohla prejsť so vztýčenou hlavou.Mark nad ňou pretočil očami a následoval ju až k jej autu.Kabelku hodila na sedadlo spolujazdca a sadla si za volant.Mark stál opretý o kapotu jej čierneho kabrioletu.Nikdy by si nemyslel,že žene bude niekedy závidieť auto.

,,Ideš domov?"sladko sa na ňu usmial,čím ju aspoň trocha obmekčil.Stále nevedela pochopiť,ako to s ňou ešte Mark môže vydržať...Predsa splnila všetky pravidlá na to,aby sa jej nedostal do srdca.Je však blízko.Hoci si to neuvedomovala,začína ho mať rada.A to je podľa nej,zlé.

,,Kam asi."odsekla a naštartovala.

,,Nevezmeš ma zo sebou?"hodil na ňu oči malého štenaťa a oprel sa o jej dvere.Chcela mu povedať:Tak to ani náhodou.Alebo:Tak to si vyhoď z hlavy,môj zlatý...Namiesto toho otvorila dvere na strane spolujazdca a prehodila:,,Tak naskoč."Mark obehol auto a sadol si vedľa nej.Kabelku si položil na kolená.Chloe napadlo,že jej spomínal,že sa bojí kabeliek.Pousmiala sa a kabelku hodila do malého kufra.

,,Brrr...Díky,Chloe!Kabelky mi vždy prišli veľmi strašidelné."striaslo ho a Chloe sa veselo zasmiala.Uvolnila sa a znovu naštartovala.Vycúvala z parkoviska a nepovolenou rýchlosťou prechádzala pomedzi domy.Vietor jej rozstrapatil jej dlhé vlasy a ešte pridala na rýchlosti.

,,Wohoooo!"Mark dal ruky nad hlavu a užíval si jazdu.Chloe neochotne spomalila na dovolenú rýchlosť.Nechcela ich predsa zabiť.A tiež sa jej nechcelo zapodievať s policajtmi.

,,To bola bomba,zlato."mrkol na ňu Mark a položil si ruku na jej koleno.Automaticky mu ju odhodila a prekrútila očami.Mark sa zasmial a dal jej bozk na líce.

,,Neprotestuj,zlato."zašepkal jej do ucha a jazykom jej prešiel po krku.Chloe sa zasmiala a odvetila:

,,Mark,šoférujem."

,,Ale mne to nevadí."znovu na ňu mrkol a ruku si položil na jej stehno.Chloe vzdychla a bezmocne pokrútila hlavou.Mark svoju ruku posúval stále vyššie a vyššie.Chloe stočila volant do prava,nevšímajúc si jeho nadržané slová.Usmiala sa naňho a vzápätí si uvedomila,že ešte pri nikom sa necítila tak uvoľnene,ako pri Markovi.A tak isto vedela,že ich vzťah nepotrvá dlho.Za pár dní ho bude musieť ukončiť,aby sa nedozvedel,aká v skutočnosti je.Priateľská,citlivá a chápavá.Toto je len jej maska,za ktorú sa ukrýva.Aj jej mama bola vždy taká.Autom zastala na parkovisku,pred jej bytovkou a periférne zazrela Marka,ako si odopína pás.Vystúpila z auta a podišla ku kufru,odkiaľ vybrala kabelku.Zabuchla kufor,keď pocítila Markove ruky na jej bokoch.Hlavu pootočila tak,aby ho mohla pobozkať.Letmé bozky sa zmenili na vášnivé,keď už ju zovieral v tesnom objatí.Rukou jej zašiel pod tričko.Ustúpila od neho o dva kroky a kývla hlavou,aby šiel za ňou.Odomkla vchodové dvere a vybehla po schodoch na prvé poschodie.Následne odomkla byt a vošla dnu.Mark zabuchol dvere a oprel sa o ne chrbtom.Pozoroval každý jej pohyb.Tak strašne po nej túžil.Chloe vošla do kuchyne a do dvoch pohárov naliala vodu.Vrátila sa späť do chodby a jeden pohár podala Markovi.Prijal ponúkaný pohár a napil sa.

,,Dočerta!"skríkla Chloe,keď bola tak nemotorná,až sa obliala.Poloprázdny pohár položila na skrinku a zamierila do jej izby.Vyzliekla si tričko a prevesila ho cez studený radiátor.Načiahla sa po suché tričko,keď ju zo zadu objal Mark.Z Chloe vyšiel výkrik,pretože mal studené ruky.Mark ju nežne pobozkal na krk a rukou jej zašiel do legín.

,,Nie,zlato.Dnes nič nebude."Chloe napodobnila jeho tón hlasu,keď jej vraví:zlato, odtiahla sa od neho a natiahla na seba ružové tričko s okrúhlim výstrihom.Mark sa na ňu prosebne pozrel a začal dobiedzať.

,,To si povedala aj včera a aj tak bolo.Tak prečo nie aj dnes?"hodil na ňu jeho drzí úsmev a nebezpečne sa k nej blížil.Chloe pobavene zvrieskla a utiekla z izby.Mark ju začal naháňať po celom byte,až ju nakoniec chytil na balkóne a zovrel ju v náruči.Pozerali sa na západ slnka,keď sa jej Mark opýtal to,čo ešte nikto predtým.

Ak ste prečítali,vyjadrite prosím svôj názor do komentára TAM :) Budem veľmi rada za každý jeden komentár :)Možno sa vám to zdá divné,alebo nudné,ale môžem vám zaručiť,že nudné to nebude ani náhodou :) A ak sa vám to zapáčilo,na blogu nájdete pokračovanie :)

Fakt neviem,ako ďalej :(

Ahojte :( Ja...Ja neviem čo mám robiť...Vytvorila som ten nový blog,kde píšem poviedku What is Love? a strašne ma štve jedna vec:Na tomto blogu mám 300 zobrazení a keď pridám časť,tak tu mám 4 komentáre maximálne...A tam?20 zobrazení za deň,áno čítate dobre...20! a tam pridám časť a mám tam 3 komentáre!
Viky mi napísala,že je rada,že som založila nový blog,pretože je podľa nej lepší.Ja si to myslím tiež.Ale vy ste poniektorí taký leniví,kliknúť aj na odkaz toho blogu a prečítať jednu blbú časť -_- A ja by som tento blog aj zrušila,len ja chcem dokončiť BČN....Akurát ma napadlo,že by som si to dokončila v mobile,že by mala tá poviedka okolo 6o častí a potom by som to tam postupne uverejnila...či?Ja neviem!Ale vy nekomentujete,takže od vás asi radu nedostanem :( ...česť výnimkám! :) ...No nič....Idem kresliť...aspoň sa trochu odreagujem...
Čo sa týka BČN,neviem kedy bude ďaľšia časť...Možno večer...uvidím...Teraz ma však baví písať WHAT IS LOVE so....A pri BČN som sa zasekla a ani nemám chuť odseknúť sa.Do večera si rozmyslím,ako ďalej.
Ak chcete,aby som sa odsekla,okomentujte tento príspevok...ak nie,nechajte tak a choďte čítať iný príbeh...lepší.

streda 10. apríla 2013

Byť,či nebyť?-29.časť

Here is it :D Čítajte,komentujte a ten link na nový blog je TU :D ten predtým som sa pomýlila a vynechala písmenko :D

Postavila som sa a mierila na druhú stranu jazera.Vlastne sa zajtrajška neviem dočkať...

***

Ťuk-ťuk...ťuk-ťuk...Otvorila som oči.Chvíľu mi trvalo,kým som zistila,čo je to za zvuk.Zrak som zaostrila na okno,na ktoré občas narazilo pár malých kamienkov.Neochotne som sa vyhrabala zpod perín a podišla k zaprášenému oknu.Následne som ho otvorila a vyklonila sa z okna.Prekrútila som očami,keď som tam uvidela stáť Tommyho.

,,Hej,Emily!"zakričal,mávajúc rukami sem a tam.

,,Snáď nehorí."rukou som si pretrela oči a venovala mu nahnevaný výraz.

,,Poď von...prosím,iba na chvíľku.Chcem sa s tebou porozprávať."rukou si prehrabol vlasy a čakal,čo poviem.

,,Tak poď dnu."kývla som hlavou a zabuchla okno.Rýchlo som si vyzliekla pyžamo a navliekla na seba dlhé rifle a tričko.Vlasy som si stiahla do drdolu,keď som počula blížiace sa kroky k mojej izbe.Otvorila som dvere a silene sa usmiala na Tommyho.

,,Takže?Čo je také dôležité?"nadvyhla som obočie a mávnutím ruky ho pozvala dnu.Opatrne sa posadil na mojej posteli.

,,Chcem sa ti ospravedlniť."začal.

,,Ach,Tommy!Ani to neskúšaj...Prepáč,ale naozaj nemám nervy na takéto blbosti..."zohla som sa k taške a prehrabávala som sa všetkými vecami v nej.Vždy zabudnem,kam som si dala peňaženku...

,,Dobre.Tak poď s nami k jazeru."Povedal k jazeru?!Pff!Tak to ani náhodou...ešte aby som stretla Harryho pred ôsmou hodinou.Nechcela som však,aby to vyznelo,že som naňho urazená a preto s ním k tomu jazeru nepôjdem.

,,Prepáč,Tommy...Ja už niečo mám...Ale čo by si povedal na dnes večer o ôsmej?"zákerácky som sa usmiala.

,,Dobre,ale...prečo ten úsmev?"podozieravo nadvyhol obočie.Zasmiala som sa a mávla som rukou.Nechápavo pokrútil hlavou a zdvyhol sa z postele.

***

Stála som pri štadióne,kde by sa mala konať diskotéka.Bolo to naozaj veľa ľudí na to,aké je to malé mestečko.Tommy ma ťahal za ruku,cez dav ľudí,až ku kase.Z kabelky som vyhrabala peňaženku a kúpila si vstupenku.

,,Aha,tamto sú výborné miesta."zajásala som,keď som sbadala roh štadiónu,kde by ma Harry určite nezbadal.Moje plány však skazila Chloe,ktorá chcela byť stredobodom pozornosti za každú cenu.

,,Dôjdem nám po pitie."zahlásil Tommy a vybral sa k stánku s alkoholom.

,,Čo si taká nervózna?"Chloe ma šťuchla lakťom.Zaostrila na hnedovlasého chalana,okolo ktorého bol dav dievčat,zvodne sa usmiala a vybrala sa smerom k nemu.

,,Hej Chloe!Kam to ideš?!"rozbehla som sa za ňou a snažila sa ju zastaviť.

,,Idem na lov,Emily."zasmiala sa,keď sa k nej pripojila aj Jesy.Prekrútila som očami a zostala stáť so založenými rukami.Hádam nebudem doliezať za dákym idiotom číslo dva.

,,Pfff...baby."vzdychol Heath,keď sa s nechuťou prizeral na dav dievčat.

,,Kto to tam je?"skrivila som tvár.

,,Harry Styles...Je to obyčajný kurvičkár."povedal s nechuťou.Sklonila som hlavu a otočila som sa na odchod.

,,Hej!Kam ideš?"Heath ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe.

,,Najradšej by som šla domov."vzdychla som a pozrela som sa mu do očí.

,,Chceš mi povedať,že odídeš len kvôli nemu?"zvraštil tvár.Pozrela som sa smerom,kde sa nachádzal Harry,ktorý flirtoval s...Postavila som sa na špičky,aby som lepšie videla...flirtoval s Chloe!Na čo som sem vôbec prišla?Chcela som sa predsa zabaviť!

,,Heath?Poď tancovať."prekvapene sa na mňa pozrel.

,,Myslel som si,že si ešte pred piatimi minútami,chcela ísť domov."vyplazil mi jazyk,no ochotne na ťahal na štadiôn,kde zatiaľ nikto netancoval.DJ hral moju obľúbenú skladbu od Skrillexa.

,,Ideme ako prvý?"Heath neisto spomalil.

,,A prečo nie?"zasmiala som sa a konečne sa uvoľnila.Úplne som zabudla na Harryho a začala sa vlniť do rytmu.

Z Pohľadu Harryho:

Namotával som Chloe,keď sa všetci zadívali na parket,kds tancovali dvaja ľudia.

,,Fúha,Emily sa teda poriadne odviazala."Chloe sa zasmiala.Odstrčil som ju nabok a vybral som sa za Emily.Dnes bude moja.Iba moja...

No,nie je najdlhšia,ale som rada,že vôbec je :D Blog zatiaľ ostáva,len prosím KOMENTUJTE,pretože ak nie,okamžite ruším!!! Myslím to vážne!A tešte sa na ďaľšiu časť :3 môžem prezradiť,že bude veeeeľmi zaujímavá :D

Ak ste prečítali,okomentujte :)

I'm so Happy :')

Ahojte mačatá moje ;) V prvom rade-Ďakujem za včerajšie zpbrazenia blogu :) Ako som už spomínala,blog zatiaľ nezruším a budem sa snažiť častejšie dávať časti,ak VY budete komentovať a presvedčíte ma o tom,že to naozaj čítate!:) Uznajte...zaslúžim si to,nie?Takže dnes večer by som chcela pridať BČN aaaa... :D Ak chcete ten môj druhý blog tak TU ..ak prečítate,zanechajte po sebe komentár,prosím :3 Veeeľmi ma poteší :) Aaaaaaaaaa-dôvod môjho šťastia-Som prajatá na EVG!!! chápete?!Lebo ja nie :D Proste bilingváne ANGLICKÉ gymnázium :3 ALE! Idem sa tam iba zapísať.Nepôjdem tam,ak ma zoberú na moju vysnívanú školu- GAS <3 Nepoznám lepšiu školu v Bystrici :3 Len dúfam,že spravím príjmačky :D (budú ťažké ako prasa) :D

pondelok 8. apríla 2013

What is Love? & New Blog :)

Ahojte.Urobila som to!Založila som nový blog,s novou poviedkou a postupne ho rozbieham.Ak sa tá poviedka uchytí(NÁZOV POVIEDKY-WHAT IS LOVE?),budem písať už len tú a tento blog zruším.Ja som vás varovala...Ale vy ste moje slová nebrali vážne...nekomentovali ste a...mňa to potom nebaví písať.Keď si prečítam povzbudivé komentáre,tak sa vždy poteším.Lenže tých veľa nie je.Sledovanosť...áno,tá je veľká,ale mne to nestačí.Budem na tento blog pridávať poviedky aj naďalej (zatiaľ),ale prosím...zamyslite sa nad tým trochu...Viem,že veľa ľudí prestalo čítať tento blog a dokonca aj tí,ktorí tu so mnou boli od začiatku :( ...Asi som sklamala,takže prepáčte.Mňa to mrzí.

AK CHCETE LINK NA NOVÝ BLOG--->NAPÍŠTE MI TO SEM DO KOMENTU.JA VÁM HO POTOM UVEREJNÍM.

~What is Love?
Chcela som,aby táto poviedka bola iná,ako ostatné,takže by som o nej prezradila toto:

≡píše sa v takom štýle,ako kniha
≡hlavná postava - Chloe
≡Hlavná postava nie je milá,skromná,priateľská....Je to mrcha ;) Je povrchná,rozmaznaná a nevie,čo je to láska
≡Chloe chodí s chalanom menom Mark-najpopulárnejší chalan na škole
≡nikto okrem neho sa s ňou nebaví,pretože sa od nej všetci odvrátili
≡dokáže ju niekto zmeniť?Ak áno,kto?
≡Chcete sa dozvedieť viac?-Napíšte do komentára,že chcete LINK a ja vám ho dám ;)
:D sice neviem ako,Le Peťa alias verná čitateľka ho už našla :D Like a Boss ;)

sobota 6. apríla 2013

Is she her sister?-5.časť

Tak,dočkali ste sa.Síce ja tých piatich komentárov nie,ale čo už...zvykla som si...Len by ste sa mohli trochu nad sebou zamyslieť,keď chcete,aby som nezrušila blog a písala ďalej.Ja vidím,koľko krát na ten príspevok BČN kliknete a verte,že nto bolo cez 40!!! A sú tam dva komentáre.....Nekomám slov,normálne...Dosť ma to mrzí.Ak chcete komentujte,ak nechcete,tak nie....Aj tak s tým nič nenarobím.Len keď sem raz prídete a nič tu nenájdete,viete,prečo to bolo,však?

Ak prečítate,okomentujte!!!

,,Ako sa voláš?Je to trochu trápne,že neviem tvoje meno,ale veľmi vašu skupinu nesledujem...poznám iba Harryho...myslím meno,pretože výzorovo-"

,,Som Louis."zasmial sa,keď ma prerušil, ,,Priveľa rozprávaš.Oddýchni si."zapla som si pás.

,,Keď som nervózna,vždy veľa rozprávam."môj úsmev,nebol zďaleka taký šťastný,ako jeho.Bolo to niečo ako makeup na plač.Počkať-Kam ma to vlastne vezie?Pomrvila som sa na sedadle a neisto som sa na neho pozrela.

,,Neboj sa...Chcem ťa trochu rozveseliť a je mi jasné,že musíš byť aj hladná,takže žiadne námietky."sústredene hľadel na cestu pred ním.,,A uvoľni sa trochu...sedíš tu ako na ihlách."usmial sa.Dobre Eliss...uvoľni sa...pokús sa na Shaunee chvíľu nemyslieť.Aspoň na malú chvíľu.Pozorovala som budovy,ktoré sme každú chvíľu míňali.To že plačem,som si všimla až keď mi Louis podal vreckovku.Zrazu som si uvedomila,že okrem nej,nemám nikoho...a teraz už nemám ani ju.Komu sa môžem vyrozprávať?Komu?Nikto ma nebude počúvať.Nikoho nebude zaujímať môj žiaľ a všetci mi poradia jednu vec,ktorú nedokážem urobiť-zabudnúť,že nejaká Shaunee existovala.Nikdy na ňu nezabudnem...

,,Louis?"povedala som slabým hlasom, ,,Ako môžem ísť niekam v pyžame?"zúfalo som sa na neho pozrela.Zarazil sa,no po chvíli prehovoril.

,,Uh...No...Na to som nepomyslel...Vieš čo?Obleč si toto."načiahol sa k zadnému sedadlu a hodil po mne čierny kabát.

,,Nemôžem si-"môj protest bol prerušený ním.

,,Nie je môj.Je Harryho a určite mu nebude vadiť,keď si ho na chvíľu požičiaš."mrkol na mňa.Prevrátila som očami a neprítomne si ho navliekla.Ďakovala som bohu,že ako pyžamo nosím veľké tričko a nohavičky,pretože som si musela obliecť ešte niečo.V tomto prípade čierne legíny.S topánkami som to už veľmi nedomyslela...Ružové papuče...veľmi originálne!Louis mi otvoril dvere a pomohol vystúpiť...a to som si myslela,že gentlemani už vymreli.Chytil ma za ruku a vliekol za sebou.Pravá noha,ľavá noha,pravá,ľavá...Sústredila som sa na každý jeden krok.Nohy som mala ako zo železa,vôbec ma nechceli počúvať.Voľnou rukou som si zotrela posledné slzy a usadila sa za stolom,ku ktorému ma zaviedol Louis.Pri ďaľšom stole sedel blonďák,ktorý ma skenoval pohľadom.Rukou som si podoprela hlavu a bezducho sa zadívala do MENU.

,,Už...si si vybrala?"Louis odtrhol veľavravný pohľad od blonďáka a zamračil sa na mňa.

,,Uhm..ehm...no...už sa na tom pracuje."predstierala som,že sa zaujímam o výber jedla.Louis nadvyhol obočie.

,,Chceš mi povedať,že si jedlo vyberáš na strane s alkoholickými nápojmi?"Znudene som jedálny lístok zavrela a odhodila na druhú stranu stola.Keď sa na mňa spýtavo pozrel,povedala som.

,,Ja proste len nie som hladná!"rozhodila som rukami a preklínala sa za to,že som to povedala s takým tónom hlasu.Ale najviac som preklínala brucho,v ktorom mi zaškvŕkalo na celú reštauráciu.Fajn,Eliss...Teraz si to vychytala úplne najviac!

,,Vážne?Prečo ti potom škvŕka v bruchu?"ironicky sa usmial a povedal: ,,No tak...Niečo si vyber."

,,Dám si to,čo ty."vzdychla som a zavrela oči.Naozaj som bola veľmi unavená.,,Oh a Louis...Kto je ten chlapec,ktorý sem stále čumí?"ukázala som na blonďáka.

,,Oh...to je Niall.Predstavím ti ho."usmial sa na mňa a kývol na takzvaného Nialla.Ten sa okamžite postavil,prešiel vzdialenosť 5 metrov k nášmu stolu a sadol si vedľa Louisa.

,,Eliss,toto je Niall.Niall,to je Eliss...práve jej zomrela najlepšia priateľka."informoval ho.

,,To je mi ľúto."venoval mi dlhý pohľad a spýtal sa:,,Ako sa volala?"

,,Shaunee."usmiala som sa,keď som vyslovila jej meno,ktoré som jej vždy závidela.Shaunee...rodený rebel.Opätoval mi úsmev.

,,Naozaj veľmi pekné meno..."Louis sa pripojil do našej debaty,keď pred nás čašníčka položila jedlo.

,,Áno...ja...Poznala som ju iba tri roky,pretože predtým bývala v Írsku...myslím,že v Mullingare."na vidličku som si napichla kúsok kuracieho mäsa.Niall sa pomrvil na mieste a oprel sa o operadlo.Vidličku položil vedľa taniera a zamyslel sa.

,,Čo je Niall?Prečo neješ?"začudoval sa Louis.

,,N-nič...len...len mi to niečo...niečo vraví.Shaunee...."mrmlal si popod nos,no potom pokrútil hlavou,akoby sa tej myšlienky chcel zbaviť a pustil sa do jedla.

,,A ty,Eliss?Najedz sa."pobádal ma Louis,keď videl,že sa už iba bezducho hrabem v tanieri.

,,Už som ti vravela,že nie som hladná."vstala som od stola a mierila som k východu.Počula som za sebou zarachotiť stoličky a za chvíľu sa po mojom boku objavil Louis s Niallom.

,,Zaveziem ťa domov."Louis mi položil ruku na rameno,čím ma zastavil.Nesúhlasne som pokrútila hlavou.

,,Nie...pôjdem pešo.Chcem si prevetrať hlavu a prechádzka mi len pomôže."pokúsila som sa o úsmev.

,,Eliss...terat v noci je nebezpečné chodiť-"

,,Niall!Neboj sa.Nie som malé decko.Mám osemnásť."skočila som mu do reči a vyšla z reštaurácie.

,,Louis,ďakujem za všetko."pomalým krokom som sa pobrala preč.Vedela som,že mám na sebe Harryho kabát,ale...čo už.Harry má smolu.Kúpi si iný.Prechádzala som pomedzi domy,v ktorých bola tma.Všetci normálni ľudia už spia.To len ja tu revem a idem domov pešo.Ale...mám dôvod plakať.Nikto mi ju nevráti.Viem...Nikdy mi nepovedala pravdu o jej živote,ale nikdy som to od nej nevyžadovala.Myslela som si,že keď bude chcieť,povie mi to sama.Lenže to už nestihla...Zastala som pred tehlovou bytovkou a na tretí pokus sa trafila kľúčom do kľúčovej dierky.Vyšla som na prvé poschodie a odomkla som byt.Teraz sa mi zdal prázdnejší,ako inokedy.Nikto sem nechodil,okrem nej.Znovu som si uvedomila,ako strašne mi bude chýbať.Vyzliekla som si kabát a hodila ho na biely gauč,ku kope oblečenia.Mám tu bordel...Ale upratovať určite nebudem.Prešla som z malej chodbičky,rovno do spálne,kde som sa vyčerpávajúco hodila na postel.Hoci som bola unavená,dlho som nedokázala zaspať.Spomínala som na všetky zážitky s ňou a plakala.Vankúš bol zmáčaný,od sĺz,no to bol môj najmenší problém.Zistenie,že už nemám nikoho,bolo neznesiteľné.

štvrtok 4. apríla 2013

Byť,či nebyť?-28.časť

Konečne som sa odsekla :D Dnes tie prímačky.... :D No comment :D Polovicu som natipovala :D Ale to neva :D Teraz čítajt a na konci mám pre vás úlohu :D výherca má u mňa do konca týždna jednodielovku z Y/N :D

5 komentárov :)

,,Ahoj..."márne som sa pokúsila o úsmev.

,,Prepáč,že ti to hovorím,ale vyzeráš hrozne..."ukázal na moje určite červené oči a kruhy hneď pod nimi.

,,Ďakujem."ironicky som sa usmiala.

,,Stalo sa niečo?"Spýtala sa Jesy so zdvihnutým obočím.

,,Nie,všetko je tak,ako má byť."zaklamala som.Chloe sa stále obzerala a niekoho hľadala.

,,Chloe!"Jesy do nej drgla lakťom a dodala: ,,On sa už nevráti!"Chloe prikývla,akoby to od začiatku vedela.Nevráti sa...Ale kto?

Z HARRYHO POHĽADU:

Sedel som na brehu jazera,kde nebolo toľko ľudí.Bol som sám...Možno preto som sa cítil takto nanič.Mračil som sa na svôj odraz,ktorý sa vynímal na hľadine.Rukou som rozrazil vodu,aby môj odraz na chvíľu zmizol.Stále mi vŕtalo v hlave,čo mi Zayn tají.Vravel,že mi to nemôže povedať...Nebývalo to tak,že sme si vravievali všetko?Lenže veľa vecí už nie sú také,ako bývavali.Je to tým,že už nie sme tí 15 ročný zmätení chlapci,ktorí nevedia,čo vlastne chcú?Vyrástli sme,no ja aj tak stále neviem,kto som.Kto je ten cudzinec,ktorý nosí kučeravé vlasy a zelené oči?Prial som si,aby tu so mnou mohol byť Louis.Vždy mi vedel poradiť.Niečo mi vraví,že práve tu nájdem sám seba.Možno nájdem pokoj a samotu,ktorá mi chýbala.Všetko je možné.Oprel som sa o starú vŕbu a zatvoril oči.Kto vlastne som?

Z POHĽADU EMILY:

Konečne som sa nenápadne vytratila.Vážne som ich nechcela stretnúť a počúvať horlivú debatu,o nejakom chalanovi a o Tommym.Nezaujímalo ma,prečo sa správa tak,ako sa správa.Vlastne je mi celý Tommy ukradnutý.Teraz chcem len nájsť nejaké pokojné miesto,kde bude málo ľudí.Rozhliadla som sa po pláži a zaostrila na druhý breh jazera.Takmer prázdne...Výborne!Rýchlim krokom som sa vybrala po úzkom drevenom okraji jazera.Je to jazero,alebo nejaká hrádza?Zoskočila som z drevenej plochy a bosými nohami prešla po piesku.Chcela som si sadnúť k vode,aby mi obmývala členky.Potrebovala by som sa ale aj o niečo oprieť,aby sa mi sedelo pohodlnejšie....Vtedy som zbadala ideálne miesto-starú vŕbu.Posadila som sa do piesku a chrbtom sa oprela o strom.Vystrela som nohy a zavrela oči.Neposlušné vlasy,som si zastrčila za ucho a započúvala sa do okolitých zvukov.Občasný krik detí,šplechotanie vody,detský smiech...Tie zvuky boli naozaj ukľudnujúce...pohmkávanie...Dokonca sa mi zdalo,že je to celkom blízko.Obzrela som sa po okolí.Nebolo tu však ani človiečika no...No potom mi to došlo.Niekto sa opiera o druhú stranu stromu!Zhlboka som sa nadýchla a posúvala sa bližšie ku zdroju zvuku.Bol to chlapec.Sedel so sklonenou hlavou a-...Myknem sa a uvedomím si,že mám oči plné sĺz.Zdvyhol hlavu a usmial sa.

,,Emily!"Podišla som k nemu bližšie,čo spôsobilo,že moje srdce sa úplne rozbúšilo.

,,Ahoj...Harry."

,,Čo tu robíš,ženská?!Myslel som si,že už ťa nikdy neuvidím..."posmutnel.

,,Bývam tu u tety."zatvorila som oči a ani neviem prečo,rozplakala som sa.

,,Otvor oči,moja uplakaná."povedal chraplavým hlasom a potlapkal na zem,vedľa neho.Zotrela som si slzy a posadila sa vedľa neho.Čo tu vlastne robím?Nemala by som ho nenávidieť?Povzdychla som si a odsunula som sa trochu ďalej.Pousmial sa.

,,Stále neprístupná."odhalil svoje jamky na lícach.

,,Stále sukničkár."odvrkla som.

,,Ale no tak,Emily..."jednou rukou ma chytil okolo pliec.Automaticky som sa mu vytrhla a vstala zo zeme.Ak si myslí,že môže mať každú,tak je na veľkom omyle!

,,Už zase utekáš?"vzdychol.Zastavila som sa a otočila sa naňho.

,,Neutekám."pokrútila som hlavou.

,,Ty sa bojíš byť v mojej blízkosti?Myslíš si,že by si mi neodolala...čo?"spustil hlboký smiech.

,,Pcha...tak to určite."prebodávala som ho nepriateľským pohľadom.My sme nikdy neboli priatelia a nikdy nebudeme!

,,Tak to dokáž."uškrnul sa a vykročil ku mne.Ja som zase ustupovala.Naozaj neviem,čo mám od neho čakať...

,,Nemusím ti nič dokazovať."znova som ho prebodávala pohľadom.

,,Takže som mal pravdu...bojíš sa."hodil na mňa jeden zo svojich úchyláckych pohľadov.Pretočila som očami a prekrížila si ruky na prsiach.

,,Opakujem sa-Tak to určite!Ako ti to mám dokázať?!"zamračila som sa.Prišiel blízko ku mne a sklonil sa k mojim ústam.Bol tak strašne blízko,že som cítila ako dýcha.Od pier nás delilo len pár centimetrov,keď svoje pery presunul k môjmu uchu a zašepkal: ,,Zajtra o ôsmej,na diskotéke."rukou sa "nechtiac" obtrel o môj zadok a samozrejme sa nezabudol zasmiať,keď videl,ako sa topím v rozpakoch.No tak,Emily!Zobuď sa!Je to idiot!I-D-I-O-T!Keď som sa spamätala,Harry odchádzal.Schválne sa neobzrel,no mohla som si všimnúť,ako sa ešte stále uchechtáva.Znechutene som pokrútila hlavou.Fajn...Chcela som si utriediť myšlienky a ten idiot mi ich ešte viac domotal...Zrazu ma niečo napadlo.Usmiala som sa a sadla si pod strom.Fajn,chce ísť tancovať,budeme tancovať.Zlomyselne som sa zasmiala nad mojou vynaliezavosťou.Premietla som si môj plán.Zdá sa,že sa to Harrymu nebude ani trocha páčiť...Ale on ma chcel zviesť,tak nech sa páči!Zajtra má možnosť!Dokelu...nemám si čo obliecť!No nič...zajtra pôjdem na nákupy.Pozrela som sa na oblohu,kde kraľovala jedna hviezda.Stmieva sa...mala by som ísť,aby sa o mňa teta nebála..Postavila som sa a mierila na druhú stranu jazera.Vlastne sa zajtrajška neviem dočkať...

Muhahaaaaa :D keby ste vedeli,čo spraví Haroldovi :D Aaaach :D Už sa teším na písanie ďaľšieho dielu :-P Zajtra by som možno mohla pridať Is she her sister,ak chcete :) Tak ak ste prečítali,okomentujte,čo si myslíte,že spraví :D Myslím,že to nikto neuhádne :D a ten kto uhádne,má u mňa jednodielovku :D

HELP MEEE!

Bože,babyyy!Ja sa bojím...sedím tu v triede s neznämimi ľuďmi! :D Aspoň,že je tu wifi :/ Fuuu...takže za 20 minút sa mi začnú príjmačky .... držte mi palce :3 Večer hádam dám BČN :) Omg...ja idem pisať test z náboženstva a nič neviem :D Už len Boh mi pomôže :D

streda 3. apríla 2013

Hlásim sa do služby :D

Ahojte! :D
Dnes som chcela dať Byť,či nebyť,ale nemám to dopísané a....trochu som sa zasekla v jednej časti :D Teraz len budem dúfať,že neprehrám stávku a nebudem tancovať na námestí a spievať I Found You :D A ešte k monitoru.....................Ja som na seba taká hrdá a zároveń taká nasratá!! -_-
Matika-100%
Slovenčina-88%
CHÝBALI mi dve percentá do toho,aby ma zobrali bez prímačiek! -__________- Ja sa so mnou nebavím :D No nič....som proste krava,no..... :D
Stále mám chuť písať jednodielovky,príliž veľa nápadov,v tej mojej tekvici :D No nič....ja sa pokúsim do zajtra dačo napísať a.... :D Idem čítať príbeh,ktorý som objavila :3 Dokonalý je :3333 Pripomína mi to Dark :D aaach <3
Ako ste dopadli s monitorom vy?(Ak ste písali ) :D Nečakám,že mi odpíšete,ale tak ja sa často rozprávam sama so sebou... :D to nič... to je v pohode :D :D

Tak ja už idééém :D páááá :******

pondelok 1. apríla 2013

Beautiful rain-Jednodielovka :3

Jednodielovka more! :D :D Mala som chuť ju napísať :3 Byť,či nebyť zajtra nečakajte...stále rozmýšľam,ako to bude ďalej s týmto blogom.Musíte ma proste presvedčiť.Dnes som mala veľa zobrazení blogu,ale...Bude to tak aj zajtra?Takže...Byť,či nebyť?To je otázka.... :)

Ak prečítate,okomentujte please :)

Všetci už dávno odišli.Len ona stála so sklopenou hlavou,pri hrobe svojho otca.Bolo najlepšie počasie na smútok.Dážď jej pokojne dopadal na vlasy a vytváral mláčky na čiernej blúzke.Bola celá premočená a jej slzy sa zmiešali s kvapkami dažďa.Končekmi prstov prechádzala po studenom mramore a pohybmi opisovala meno,ktoré tam bolo vyryté.Kvety,ktoré držala v ruke,nedokázala položiť tam,kde by mali ležať.Na pleci pocítila niečiu ruku,no aj tak stála bez pohnutia a dívala sa na hrob otca.

,,Ak mi chceš zaželať úprimnú sústrasť-"po dlhej dobe prehovorila,no on jej skočil do reči.

,,Nie....Neprišiel som ťa ľutovať,ako všetci."chcel povedať,že on nikdy nebude ako ostatní,pretože jedine on ju dokázal tak veľmi milovať.Hlavu otočila tak,aby ho mohla periférne sledovať.Uvedomovala si,že ho má veľmi rada preto,ako dobre ju pozná.Nikto ju nikdy nepoznal,ako on.Bozkávali sa,držali sa za ruku,ale...chodili spolu?Milovali sa?Obaja sa cítili,ako na tenkom ľade.Jeho ruku presunul na vlasy a pomalými pohybmi kopíroval jeden prameň vlasov.Znovu si uvedomila,aká je rada,že ho má a pousmiala sa.Obaja mlčali,pretože ani jeden z nich netušil,čo by mal povedať.A vôbec...niekedy sú slová úplne zbytočné.Ona bola vždy mrcha.Nikoho si nepúšťala k telu a keď sa jej niekto dostal pod kožu hlbšie,ako by si želala,urobila to,čo vedela celý život najlepšie.Zaútočila.Preto ju väčšina ľudí volala ježibaba,alebo mrcha.On ale ako jediný vedel,že v skutočnosti je milá,priateľská a zraniteľná.Márne sa pred ním snažila skrývať svoje city a odháňať ho od seba tým,že sa chová,ako rozmaznané dievčatko.Kým tam stáli bez slova,každý rozmýšľal o niečom inom.On sa snažil zistiť,prečo sa bojí dať najavo svoje city a ona sa snažila príjsť na to,prečo ho ešte stále od seba neodohnala,ako ostatných chalanov,ktorí v nej videli iba krásne dievča,z bohatej rodiny,zato on ju videl presne takú,aká naozaj je.Zrazu si uvedomila,čo je to za pocit,ktorý nevie identifikovať.Milovala ho!Odskočila od neho dva metre a svoje vlasy si majetnícky schovala za chrbát.

,,Čo sa stalo?"šokovane na ňu pozeral,nevediac,čo má od nej čakať.

,,Milujem ťa!"vykríkla to,čo nemala v pláne vysloviť nahlas a hneď si pritiskla ruku na ústa,ako keby bola zaskočená tým,čo povedala.On sa na ňu usmial,svojím nádherným úsmevom.

,,Som rád,že si to povedala nahlas.Aj ja ťa milujem."urobil krok k nej a chcel ju uväzniť v jeho náruči.Ona o krok cúvla a vystrela pred seba ruku,aby mu dala na javo,aby už neurobil ani jeden krok.Vzdychol,no poslúchol ju a zostal stáť na mieste.

,,Čo to nechápeš?!Nemôžem ťa milovať!"skríkla,ako keby on urobil niečo zlé.Ale veď to ona sa doňho zamilovala!Je to jej vina!Po tvári sa jej kotúľali nové slzy.

,,Prosím...Neplač už....Ja-Ja odídem,ak ma už nechceš vidieť."Nemohla vedieť,akú bolesť mu spôsobovala.On zas nemohol vedieť,že pred ným ešte nikoho nemilovala a nevie,čo je to láska.Nechcela,aby odišiel,no musela mu spôsobiť nejako bolesť,pretože sa jej dostal nebezpečne hlboko pod kožu.Vie o nej až príliš veľa.Nedokázala si od neho udržať odstup.Vždy si myslela,že je v tomto silná.A až teraz jej došlo,že nikdy nebola.

,,Tak choď."vysloviť to,bolo to najťažšie,čo kedy urobila.Poslať preč chlapca,ktorému pred chvíľou povedala,že ho miluje.Zahryzla si do pery,aby si to nerozmyslela a nehodila sa mu do náruče.Zaskočilo ju,keď mu z oka vybehla slza.Hneď si ju však zotrel,ponížený,pretože chlapci neplačú.Pohŕdavo sa zasmiala.

,,Slzy sú prejavy slabosti,že?"robila to,čo vedela najlepšie.Zraňovala jeho city.Pozrel na ňu s ublíženým pohľadom.

,,Vieš o tom svoje,však?"vrátil jej to.Zostala zaskočená.Myslela si,že len ona vie byť mrcha,že ona je tá zlá.Zostala však silná,hrdo zdvyhla hlavu a odvetila:,,Áno.Slzy sú prejav slabosti,pretože ja som slabá."Pozoroval ju,ako si utiera mokrú tvár od dažďa a sĺz.Nevedel,čo jej má na to povedať...radšej sa otočil a odišiel...už navždy.A ju tam nechal stáť v zime a daždi.Nepociťovala však chlad...pociťovala bolesť.Bola to ešte stále tá Sarah,ktorá si myslela,že ona sa do Zayna nikdy nezamiluje?

Prečítali ste?------>OKOMENTUJTE PROSÍM :)

nedeľa 31. marca 2013

Stay strong a young dreamer-13.časť

Tu je po dlhej dobe ďaľšia časť :) Budem veriť,že nemáte na tento blog čas,keďže...no...Zase klesla sledovanosť :( Ja sa na to asi vy*ebem! Fakt to asi nemá cenu...ja neviem :/
Komentujte,prosím

,,Tak toto bol teda trapas...."Lula sa hodila na stoličku a spametávala sa z tohto zážitku.

,,Ale mal pravdu..."ukázal som na jej tričko a zasmial som sa.

,,Pfff....Chlapi...."ohrnula nos,no za chvíľku sa pridala k môjmu smiechu aj ona.

,,Tak pôjdeš?"spýtal som sa znova.

,,Ak stihnem."vyplazila mi jazyk a vyšla zo skladu.Tentokrát som ju nenásledoval.Oprel som sa o stoličku.Povedala,že to bol trapas.Pousmial som sa.Nie,bola zlatá.Milujem,keď sa červená.Je to zlaté.Vo vrecku mi zazvonil mobil.

,,Čo je Tania?"zodvyhol som.

,,Aj ja ťa zdravím.Tá pláž platí?"spýtala sa jej jemným hláskom.

,,Áno.Za päť minút som tam."

,,A Lula?Ona nepríde?"vzdychla.

,,Možno že hej...ak stihne."

,,Takže nepríde..."povedala sklamaným hlasom a zrušila hovor.Takže nepríde...Ale keby chcela,určite by si to zariadila tak,aby prišla.Poznám ju.Ona nechce prísť...a ja neviem prečo...

Z Lulinho pohľadu:

Kráčala som popri pláži.Teraz som sa nemusela už na nič hrať.Nemusela som sa hrať na tú usmievavú a bezstarostnú Lulu.Mohla som si zložiť tú masku.Topánky na podpätku som si vyzula a zobrala do ruky.Piesok sa mi prelínal medzi prstami na nohách a to ma spravilo aspoň trochu šťastou.Môžem chodiť...ešte stále som tomu nemohla uveriť.Môžem chodiť vďaka nim.Vďaka mojim priateľom.Do smrti im budem vďačná za to,čo sa stalo v oný deň.

Na tvári mi kraľoval úsmev.Sedela som v piesku,ktorý príjemne chladil,keďže slnko ešte poriadne nevyšlo.

,,Škoda,že s nami nemôžeš surfovať."vzdychla Tania,no keď si uvedomila silu svojich slov,ospravedlňujúco na mňa pozrela.Ja som sa však na ňu smutne usmiala.

,,To nevadí...Som rada,že tu môžem byť s vami."

,,Vravela si,že nikdy nebudeš chodiť..."pozrela na vozík,ktorý stál opodial, ,,Ale ako vieš,že je to pravda?"

,,Skúšala som to" snažila som sa prísť na presné číslo,koľko krát,no nakoniec som sa uspokojila s ,,veľa krát."Tania je typ človeka,ktorý sa nikdy nevzdáva.Postavila sa a zhlboka sa nadýchla.

,,Lula,čo máš vytetované na zápästiach?"
Automaticky som si ruky schovala za chrbát a povedala som:,,Nič dôležité..."

,,Blbosť!"premerala si ma prísnym pohľadom, ,,Stay strong a young dreamer...riad sa tým."

,,Ale ako?"hlesla som.Vystrela ku mne obe ruky a povedala: ,,Postav sa."Neveriacky som na ňu zažmurkala.

,,Veríš mi?"spýtala sa,so stále vystretými rukami ku mňe.

,,Verím."povedala som pevným hlasom a chytila som sa jej rúk.Usmiala sa cez slzy,ktoré jej maličkým prúdom stekali po tvári.Chcela som sa jej spýtať prečo plače,no ona ma predbehla.

,,Pripadám si,ako môj brat,keď ma učil plávať...on...on zomrel."

,,To je mi ľúto."zašepkala som a opatrne sa spýtala: ,,Naučil ťa to?"Prikývla a pevnejšie mi stisla ruky.

,,A ja ťa teraz naučím chodiť."zaprela sa a vytiahla ma na nohy.Držala ma tak pevne,ako by sa bála,že ak spadnem,viac sa nepostavím.Postupne povolovala stisk,až ma nakoniec pustila.Nohy sa mi trochu triasli,no dokázala som stáť bez toho,aby som spadla.

,,Teraz poď ku mne."urobila som jeden neistý krok k nej.Podlomili sa mi nohy a ja som sa zrútila na zem,ako domček z kariet.Sklonila som hlavu a začala sa smiať.

,,Prepáč,Lula...ja....nechcela som-"

,,Ďakujem!"usmiala som sa na ňu a keď som zbadala jej nechápavý pohľad,rozosmiala som sa ešte viac.Znova som sa postavila,rozpažila som ruky a na plné hrdlo som zvolala: ,,Konečne môžem znovu žiť!"

Teraz som ale išla domov,s popletenými myšlienkami.Harry...On sa vrátil.Teda...úprimne neviem,čo tu robí.A Matt....Čo sa to vlastne v tom sklade stalo?!Zbytočne som mu poplietla hlavu a...A potom prišiel Harry...Trapas,trapas,trapas!Harrymu však vôbec nevadilo,že ma videl polonahú.Ale verí mi,že si ho nepamätám?Pamätám si ho až príliž dobre a to ma pravdupovediac...desí.

Ak ste prečítali,okomentujte,prosím.

sobota 30. marca 2013

Is she her sister?-4.časť

Tu máte ďaľšiu časť :) Strašne ma baví písať tento príbeh :) Dúfam,že za to,čo sa tam stane ma nezabijete :D

Dáte 5 komentárov? :)

Už dávno som nespala.Len som nemala silu otvoriť oči a prebrať sa z tohto nevinného stavu.

,,Ach,bože...je to moja vina."nedokázala som priradiť ten hlas ku žiadnej osobe.

,,Myslíš,že sa ešte niekedy preberie?Stratila veľa krvi..."ten hlas...určite ho poznám...

,,Ona sa preberie!Je to všetko tvoja vina,Penny!"Ellis!To je Ellisin hlas!Chcela som zakričať jej meno na celú izbu,no moje telo mu to nedovolilo,a tak som bez pohnutia ležala ďalej.

,,Nie,Eliss!Nie je to nikoho vina.Ona ušla z domu."

,,Greg...."konečne som prehovorila,no nebola som si istá,či ma počuli,keďže som to povedala veľmi potichu.

,,Pšt!Počuli ste to?"ich hádku prerušil Gregov hlas.

,,Čo?Greg,mal by si si dať pauzu..."živo som si predstavila,ako Penny prekrútila očami.

,,Asi hej....poďme si dať kávu."zavelil,otvoril dvere a vyšiel z izby.

,,Počkajte ma tam...ja....ja vás dobehnem."Elissin hlas sa ozval blízko mňa.Keď sa zabuchli dvere,vedela som,že som tu s ňou ostala sama.

,,Shau...."z jej úst vykĺzol vzlyk.Chcela som jej odpovedať...chcela som to tak veľmi...ale nemohla som.

,,Shaunee.Ty nesmieš zomrieť.Nemôžeš ma tu nechať."na tvár mi dopadla jedna z jej sĺz.Cítila som,že slabnem.Že sa mi tažšie dýcha.Že sa postupne vytrácam...moje duša sa rozhodla odísť.Ale chcem naozaj zomrieť?Musím sa jej vzoprieť.Musím...musím prehovoriť.Za každú cenu!

,,Shaunee,pamätáš si,ako sme podpálili na chémii stôl?"zasmiala sa, ,,Vtedy nám fakt redlo.Alebo,ako sme sa smiali na...."zlomil sa jej hlas a strašne sa rozvlykala.

,,Shaunee...neodchádzaj."pootvorila som oči a uvidela ju klačať pri mojej posteli,ako sa díva na prístroj,na ktorý som zapojená,ako na ňom všetky čiary neochotne klesajú.

,,Pamätám-si-t-to...."zašepkala som a ťažké viečka som nehala na chvíľu pootvorené.

,,Shaunee!"usmiala sa a znovu sa rozplakala.

,,Eliss-nep-lač...."bolo veľmi ťažké povedať nejaké slovo.Rozvlykala sa ešte viac.Chcela som ju presvečiť,že budem v poriadku,no akonáhle som otvorila ústa,vyšiel z nich nezrozumiteľný šepot: ,,Mám-ť-rda.."povedala som to tak potichu,že to nemala šancu počuť.Stisla mi ruku a prisahala by som,že vyzerala ako kliešť.Chcela som sa zasmiať,no hneď som to oľutovala,keď mi celým telom prešla bolesť.Usmiala som sa na plačúcu Eliss,ktorá niečo ustavične šepkala a zavrela som oči.Postupne sa vytratil celý svet.Navždy...

Z pohľadu Eliss:

,,Shaunee...Nesmieš zaspať.Prosím...Nezavieraj oči.Za chvíľu príde tvoja mama a...a budeš sa s ňou rozprávať.No tak..."prehĺtala som slané slzy a plakala som tak ,ako ešte nikdy.Stískala som jej ruku a vravela jej povzbudivé veci,keď začal pípať prístroj,na ktorý bola napojená.

,,Nie,Shaunee!Nesmieš odísť!Mám iba teba..."posledné slová sa utopili v prívale sĺz.Keď som sa konečne spamätala,stlačila som červené tlačídko a do izby nabehli doktori.Jeden ma zobral na ruky,keďže som nebola schopná chodiť a odniesol ma z izby.Položil ma na stoličku a rozbehol sa naspäť ku Shaunee.Prosím...Nedovoľ,aby zomrela.Okrem nej nemám nikoho.Je ako moja sestra,ktorú som nikdy nemala.Tak prečo mi ju chceš zobrať?

,,Slečna!"vrátila som sa do reality,kde som sedela na starej stoličke pri doktorovi,ktorý mi mával rukou pred očami a pýtal sa ma či som v poriadku.

,,Shaunee!"vystrelila som zo stoličky a šprintovala k jej izbe.Nezaujímalo ma,že ten doktor na mňa kričí,nech zastanem.Potrebovala som vidieť Shaunee.Otvorila som dvere od jej izby a vbehla dnu.Nemohla som odtrhnúť oči od prístroja,ktorý bol od nej odpojený.Počkať-odpojený?!

,,Ste normálni?!Prečo ste ju odpojili od prístroja?!Čo neviete,že zomrie?"kričala som na nich.

,,Prosím,sadnite si,slečna.Shaunee sa rozhodla odísť.Rozhodla sa opustiť tento svet a začať nový život,tam hore."zastavilo sa mi srdce.Podlomili sa mi nohy a dopadla som na studenú dlážku.Nemohla zomrieť!Nie,nie,nie!Nemohla!Ona žije!Je...Je to nejaké blbé nedorozumenie,alebo žart.Fakt blbý žart.Určite je to iba zlý sen!No tak,Eliss!Prebuď sa!Shaunee zomrela.Moja Shaunee....Navždy bude moja.Neopustím ju.Ale ona opustila mňa.
Do izby vošla jej mama.Pohľadom skenovala celú izbu,až napokon povedala:

,,Kde je moja Shaunee?"až teraz som si uvedomila,že jej telo odniesli.Ani som jej nestihla povedať zbohom.Nestihla som nič.Nestihla som jej pomôcť zmeniť sa.Nestihla som sa jej so všetkým zdôveriť.Nestihla som ju zachrániť.

,,Nie...Nie!"kričala jej mama, ,,To nemôže byť pravda!Klamete!"hystericky sa rozplakala.Chcela by som veriť tomu,že to nie je pravda,ale nemohla som.Bola som pri nej,keď posledný raz vydýchla.Cítila som na srdci veľkú bolesť,ako keby mi z neho niekto kus odtrhol.Nechcela som tu viac byť.Vyšla som z izby,kde som uvidela jej záchrancu...Vlastne ju zachránil len pred smrťou vonku.Zomrela tu.

,,Prebrala sa?"uprel na mňa jeho šedé oči.

,,Áno.Ale potom...-"nedokázala som vysloviť to slovo.Zavrela som oči a o sekundu neskôr sa ocitla v jeho objatí.

,,Je mi to ľúto."zašepkal a odhrnul mi mokré vlasy od sĺz z tváre.Musím vyzerať hrozne...Stojím tu pred svetovou hviezdou v pyžame.Ale veď je to jedno...zaželá mi 'úprimnú' sústrasť a poberie sa preč.

,,Mala by si sa dať dokopy.Poď so mnou."zobral ma za ruku a ťahal za sebou ku výťahu.Otvoril mi dvere na ľavej strane spolujazdca a pomohol mi nastúpiť do jeho auta.Čo ak ma chce zabiť?Áno,Eliss....Určite netúži po ničom inom,ako cítiť pach tvojej krvi.

,,Ako sa voláš?Je to trochu trápne,že neviem tvoje meno,ale veľmi vašu skupinu nesledujem...poznám iba Harryho...myslím meno,pretože výzorovo-"

,,Som Louis."zasmial sa,keď ma prerušil, ,,Priveľa rozprávaš.Oddýchni si."zapla som si pás.

,,Keď som nervózna,vždy veľa rozprávam."môj úsmev,nebol zďaleka taký šťastný,ako jeho.Bolo to niečo ako makeup na plač.Počkať-Kam ma to vlastne vezie?

Tak?Páčilo sa vám to?Je asi jasné,že hlavnou postavou bude Eliss :) Okomentujte,ak ste prečitali :)

piatok 29. marca 2013

Byť,či nebyť?-27.časť

Ahojte :) Viem,je krátka :/ Ale ja mám také nervy zo zajtrajška-_- chápete?! Kamarátka ma ide predstaviť svojej partii a ja sa bojííím! :D Viem,nie som normálna :D Každopádne komentujte a držte mi palce :) Viaceré ste mi písali,kedy pridám ďaľšiu časť SSAYD-takže moja odpoveď--->pokúsim sa čo najskôr :)* A ďakujem za komentáre k minulej časti :)))

5 kometárov+ :) ,

,,Tam dakde je...Aha,asi je tam."Zayn skočil Liamovi do reči.

,,Oh,dobre ."usmiala som sa a pobrala som sa preč.Konečne!Harry odišiel!A ak mu Zayn nepovedal,že som tu,nevie o mne.To znamená,že...muhahaaaa!Vyšla som von a prechádzala som pomedzi domy.Napadlo ma,že keď prídem domov,zájdem k jazeru,trochu si utriediť myšlienky a začnem úplne nanovo.Usmiala som sa do slnka a pokračovala som v ceste.

,,Tak ako?"z dverí sa na mňa vyrútila teta.

,,Má...má sa dobre."sklopila som zrak a prešla som dnu.

,,Bol tu nejaký chlapec...zháňal ťa."usmiala sa a zamierila do kuchyne.

,,Tommy?"spýtala som sa so zdvyhnutým obočím a sadla som si za stôl.Teta predo mňa položila šalát,s kuracím mäsom.

,,Á,Tommy...Áno,myslím,že presne tak sa mi predstavil."prikývla.

,,Ale povec mi,Emily....ako je to s tebou a rodičmi?"jej optimistický úsmev sa razom vytratil.Prehltla som sústo a zamračila sa.

,,To už nie sú moji rodičia,ani náhodou."Teta mala čo robiť,aby od údivu nevykríkla a nepustila pohár z ruky,rovno na zem.

,,Ale Emily....Vždy to budú tvoji rodičia,na ktorých sa môžeš obrátiť."

,,Áno...vždy..."pretočila som očami a do úst som si vložila vidličku so šalátom.Táto téma je pre mňa už navždy ukončená.

,,Teta?Mohla by som ísť potom k jazeru?"spýtala som sa a príbor som položila na teraz už prázdny tanier.

,,Už som ti predsa vravela,že sa ma nemusíš pýtať."usmiala sa.

,,Uhm...Tak ja teda pôjdem.Ďakujem za obed."postavila som sa od stola a vybehla som hore schodmi,rovno do mojej izby.Zastala som pred zrkadlom.Zmenila som sa?Stala...som sa neprístupnou?To oni ma zmenili....Alebo skôr život.Život ma naučil,ako sa správne zachovať v danej situácii.Teda....ak nepočítam ten úlet,kde som bola pri tých bláznivých motorkároch a...-No...túto tému radšej uzavriem.Znovu som sa zamerala na odraz v zrkadle.Iba teraz som si všimla,aké veľké sú moje kruhy pod očami.Strapaté vlasy....čo sa to so mnou deje?S povzdychom som sa hodila na posteľ.Čo budem robiť ďalej?Tu ostať nemôžem...Ale domov sa nevrátim.A čo tanečná univerzita?Prijali ma...ale...pôjdem tam?Tanec bol môj sen.Ale...je ešte?Myslím,že sa pýtam na priveľa otázok,ktoré nemajú odpoveď.Zvonku som započula tlmené zvuky hudby.Zarazila som sa,no podišla som k oknu a otvorila ho.Svadba?Áno!Tam sú mladomanželia.Kráčajú po dedine,rovno do kostola.Pousmiala som sa a zavrela som okno.Do tašky som si nahádzala veci,ktoré budem na pláži potrebovať a vydala som sa na ďalekú cestu-do kúpeľne.Vlasy som si učesala do drdola a na oči si nakydala vode odolnú špirálu.Nasadila som si slnečné okuliare a vybehla som z domu.Viem,že peši mi to bude trvať dosť dlho,ale čo už...Aspoň sa poprechádzam.Už som bola takmer pri Tommyho dome,keď.....

,,Emily!"za mnou sa ozval jeho hlas.To posledné,čo som v tejto chvíli chcela,bolo stretnúť ho.

,,Ahoj,Tommy."pozdravila som ho bez zbytočných emócií a pokračovapa aom v ceste.

,,Emily!Počkaj..."jeho ruka mi pristála na ramene a trhla ma smerom k nemu.

,,Prepáč mi ten včerajšok...Choval som sa ako úplný idiot."chytil ma za ruku a dlho sa mi zadíval do očí.

,,Áno.Choval si sa ako idiot,ale to ti malo dôjsť už včera,keď si sa tak choval."odbila som ho,vytrhla sa mu a išla ďalej.Na chrbte som cítila jeho pohľad.Schválne som sa neotočila.Ešte aby sa mi priplietol do života 'milý' chalan a vôbec...nejaký chalan.Pffff...nepotrebujem ich!

*****

Breh jazera bol plný ľudí,či už ľudí z campu,či miestnych.Našla som si miesto pod stromom a pozorovala som nejakých teenagerov.Až keď mi zamávalo dievča s červenými vlasmi,spoznala som Chloe.Keď ju videli ostatný,ako mi máva,zbadali ma.Boli tam všetci,okrem Tommyho.Jesy sa netvárila veľmi nadšene,že ma vidí...čo som jej spravila?!

,,Ahoj,Emily."povedala Chloe,keď už zastala meter predo mnou.

,,Ahoj..."márne som sa pokúsila o úsmev.

,,Prepáč,že ti to hovorím,ale vyzeráš hrozne..."ukázal na moje určite červené oči a kruhy hneď pod nimi.

,,Ďakujem."ironicky som sa usmiala.

,,Stalo sa niečo?"Spýtala sa Jesy so zdvihnutým obočím.

,,Nie,všetko je tak,ako má byť."zaklamala som.

streda 27. marca 2013

If we could only have this life-Jednodielovka :)

Tramtadadááá! :DPrepáčte,že to tak trvalo,ale 2x som to prepisovala a stále si nie som istá,či je to dobré :D Samozrejme to končí mojim oblúbeným-záhadným koncom :D Tak,ak chcete,čítajte :D Neviem,či stihnem pridať BČN už dnes,hoci som to sľúbila ale večer idem vonku s kamoškami,sooo bude ako bude :D No,čítajte a komentuje;)

(Pohľad Beccinej starkej-dej sa odohráva v minulosti)

,,To nič,Becca..."utešovala som malú Beccu,ktorej po tvári stekali slzy.

,,Neboj sa,je to iba rozbité koleno.To sa zahojí."čupla som si tak,aby som jej videla priamo do očí.

,,Čo ak sa to nezahojí?"spýtala sa rozstraseným hlasom.

,,Zahojí,Becca...Všetky rany sa zahoja."usmiala som sa a uväznila ju v objatí.Rukou som jej jemne prechádzala po vlasoch,keď sa zrazu vytrhla a zatvárila sa zamyslene.

,,Ale maminka tvrdí niečo iné...Vravela mi,že zlomené srdce sa nezahojí nikdy."hoci bola len deväť ročné dievčatko,mala pravdu.Nadýchla som sa a chcela som jej na to niečo povedať,no prerušila ma osoba,ktorá sa zrazu zjavila za mojím chrbtom-Tess.

,,Mamiiii!"rozbehla sa ku nej s otvorenou náručou a zavesila sa na ňu,ako kliešť.

,,Och,Becca!"Tess sa zapotácala pod ťarchou jej dieťaťa a schuti sa zasmiala.

,,Chýbala si mi."povedala Tess a pritúlila sa bližšie k Becce.

,,Mami?"začala opatrne,no presne som vedela,aká otázka bude nasledovať potom.

,,Áno,anjelik?"Tess sa na ňu vrúcne usmiala.

,,Zahojí sa niekedy zlomené srdce?"

(Pohľad Beccy-prítomnosť)

Teraz som vedela odpoveď na tú otázku.Vedela som,že najlepší lekár na zlomené srdce nie je čas,pretože keď sa niečo zlomí,no napriek tomu sa to snažíte zlepiť späť,nakoniec aj tak zostane jazva.Jazva,ktorá sa už nedá odstrániť.Ako dlho som zavretá v izbe?Budú to už dva týždne...

,,Smiem vstúpiť?"spoza dverí vykukla Louisova hlava.Prikývpa som,no nevenovala som mu veľkú pozornosť.Hoci ma lákalo,pozrieť sa do jeho šibalských očí,zadívala som sa do zeme..ešte aby vedel,že som zase plakala,nie?

,,Becca...."vzdychol a prisadol si ku mne.Končekmi prstov sa jemne dotkol mojej brady a to ma donútilo pozrieť sa na neho.Očami mu preblesla bolesť,pri spomienke na oný deň.

,,Louis,ak tu chceš zostať,nevrav mi prosím,že to všetko nie je moja vina."z očí mi vytriskli nové slzy a v sebe som dusila vzlyky a výkriky od psychickej bolesti.

,,Ale to nie je tvoja vina."sklopil zrak.

,,Stratila som všetko...Teba a takisto aj Erin."chcela som zmiznúť a nikdy sa nevrátiť.

,,Vieš,že nech sa stane čokoľvek,budem tu pre teba.Nikdy ma nestratíš."jeho povzbudivé slová mi vôbec nepomáhali.Zliezla som z postele a schúlila som sa do klbka,do rohu izby.

,,Becca...."plakal.Nie kvôli tomu,čo ja.Plakal kvôli mne.Plakal pretože sa uhýbam jeho dotykom,jeho pohľadom...vyhýbam sa všetkému.

,,To nie je na svete nič,čo by ťa mohlo urobiť šťastnou?"chrbtom ruky si utrel neposlušné slzy,ktoré si našli cestu von.

,,Nie...to už na svete nie je."pokrútila som hlavou.

,,Erin by bola nešťastná,keby videla mamu plakať."

,,Ja predsa neplačem.Plačeš ty.Určite by k tebe prišla a začala ti spievať...Everything will be allright a plakala by tiež."pousmiala som sa.

,,If we could only have this life,for one more day...If we could only turn back time..."keď zaspieval,zatvorila som oči a znovu sa rozplakala.

,,Prečo mi to robíš,Louis?"

,,Pretože chcem,aby sa ti zahojilo zlomené srdce od žiaľu."

,,Aj tak zostane jazva..."vyhrnula som si tepláky a končekmi prstov,som prechádzala po jazve na kolene.

,,Všetky jazvy raz zmiznú..."usmial sa cez slzy.

,,Prečo sme sa rozišli?"hlesla som.

,,Pretože si to tak chcela."bezvládne rozhodil rukami,zliezol z postele a pritúlil sa ku mne.

,,Už nechcem."pritisla som sa k nemu bližšie a prisala sa mu na pery.Naše slzy sa spojili,presne tak,ako aj bolesť.

,,Bol si skvelým otcom."zašepkala som.Usmial sa na mňa a povedal.

,,Na čo práve myslíš?"

,,Že chcem zomrieť."

,,Opustila by si ma?"

,,Nie.Verila by som,že pôjdeš so mnou."

,,Chceš ju stretnúť?"

,,Áno."

,,Tak na čo ešte čakáme?"prudko sa postavil a ťahal ma za sebou,preč z izby.

,,Louis...Kam to ideme?"

,,Ideme za Erin."vybehol z domu,rovno na záhradu.Nadýchla som sa prekrásnej vôni,ktorá sa tu rozliehala.Kvety...Nikdy som si túto záhradu nevšimla do detailov...Nevšimla som si veľa vecí.Ani to,že mám takého neskutočne úžasného manžela.

***

,,Jeden,dva...."vlasy mi povievali v jemnom vánku,keď som stála na murovanom zábradlí,s rozpaženými rukami.Podo mnou sa rozprestierala búrlivá voda,ako keby čakala len na nás.

,,Počkaj!"prerušila som hluk vody a chytila Louisa za ruku.

,,Prečo skončiť niečo,čo sme ani poriadne nezačali?"ozvala som sa.

,,Čo tým myslíš?"Louis nepochopil moju otázku.

,,Myslím tým život."natočila som sa k nemu.Naklonil sa ku mne,aby ma pobozkal,keď sa mi šmikla noha a padala som z mosta.Nie!Takto som to predsa nechcela!Celým telom mi prebehla triaška,keď som vpadla do vody.Zadržala som dych a hoci nie som najlepší plavec,vyplávala som nad hladinu.Mávala som rukami,v snahe nepotopiť sa a pohľadom som hľadala Louisa.

,,Louis!"zakričala som na plné hrdlo.,,Lo-..."do úst sa mi nabrala voda,čo ma donútilo kašľať.Potom som prestala bojovať so studenou vodou a poddala som sa jej.Slobodná...taká slobodná...Viac som už nepotrebovala dýchať...Nepotrebovala som nič.

Tak,páčilo sa vám to? :) Nie som si istá :D

Just Dream-3.časť

Prepáčte,že je to takto okopírované,ale inak sa nedalo :D PS:Katy,len tak ďalej :) Veľmi sa mi to páči :3
,,To mě mrzí slečno," vypravil ze sebe lékař. Slyšela jsem, jak znovu zašustil jehoplášť, když se zvedal ze židle vedle mépostele. Z tónu, jakým řekl, že ho to mrzíbylo znát, že to myslí víc než upřímně.Jemně mi stiskl rameno a pak tiše vyšel zmístnosti ven. Zabořila jsem hlavu dopolštáře, na kterém byl po chvilce velkýmokrý kruh, jak látka sála mé slzy.Moje poslední přání před tím, než jsemusnula bylo, aby se Niall vrátil...Ráno jsem se probudila do tichapřerušovaného jen pravidelným pípánímtoho přístroje vedle postele. Opatrnějsem se protáhla, ale bolesti jsem sestejně nevyhla. S potěšením jsem alezjistila, že je o něco menší než včera.Jsem zvědavá, kdy mě pustí. Nejspíš se tuunudím k smrti.Za oknem byla krásně modrá obloha,slunce jasně svítilo. Zjistila jsem, že nanočním stolku stojí podnos se snídaní.Neměla jsem na jídlo ani pomyšlení. Cítilajsem se hrozně kvůli tomu včerejšku, ipřesto, že já jsem nebyla ta, kdo se tomudruhému hnusně vysmíval. Tolik jsemdoufala, že Niall přijde a krve by se vemně nedořezal, když se ozvalo tichézaklepání na dveře.Dveře se otevřely a v nich stály mé dvěkamarádky Jessika a Ashley. Byl s nimiBen- Jessičin kluk.,,Patty, zlatíčko... Je mi to tak líto," vrhlase mi Ashley kolem ramen takovou silou,až jsem sykla bolestí a ona se okamžitěodtáhla.,,Promiň," omluvila se a nešťastně se namě dívala.Přivítala jsem se i s Jessikou a Benem,ovšem raději jen slovně.,,Říkala jsi, že jdeš na záchod! Proč jsiutekla?" ptala se Ashley napůl smutně,napůl naštvaně.,,To neřeš... Omlouvám se," odbyla jsemji a natáhla se pro jablko, které leželo napodnosu se snídaní.Holky a Ben u mě byli asi hodinu, a pak seomluvili, že musí jít. Opět jsem v tépoloprázdné místnosti zůstala sama.Po nějaké chvíli se opět ozvalo klepání nadveře a já doufala, že tentokrát už to Niallbude. Jestli ne, fakt se naštvu.Do pokoje vstoupil doktor a nesl v rucenějakou obálku, díky které jsemzapomněla na to, že jsem chtěla býtnaštvaná a která upoutala moji pozornost.Byla jsem strašně zvědavá, co v ní je.,,Dobré ráno. Jak jste se vyspala?" zeptalse s milým úsměvem, který jsemopětovala a odpověděla: ,,Dobře, děkujuza optání. Ehm.. Pane doktore? Niall...Nebyl tady?" zeptala jsem se a paknetrpělivě čekala na odpověď.,,Ten chlapec, se kterým jste se včerapohádala?" ujistil se a když jsem přikývla,zakroutil hlavou.Zklamaně jsem si povzdychla a zavřelaoči.,,Určitě přijde, nebojte se. A tady vámněco nesu."Pomalu jsem otevřela oči. Podával mi tuobálku, kterou celou dobu držel v ruce.Mlčky jsem si ji od něj vzala a hned jiotevřela.,Patty, miláčku... Nemám slov na to, co seti stalo. Tolik jsem doufala,že se tě nikdy nic takového nebude týkat.Musím pracovat, otec je naslužební cestě. Brzy za tebou přijdu. Ať těnic nebolí a jsi brzo zdravá!Máma'Jiného by to možná potěšilo, mě ale ne.Už zase jsem měla slzy na krajíčku.Práce byla pro rodiče vždy tonejdůležitější. Přednější než já. Nikdy simezi prací nedokázali udělat chvilku času ina mě. Nebo možná nechtěli.Zmačkala jsem dopis a pohodila ho nanoční stolek.,,Další špatné zprávy? Vy to opravdunemáte jednoduché Patty. Už radějipůjdu," řekl doktor a soucitně se na měpřitom celou tu dobu díval. Na posledníchvíli jsem se vzpamatovala.,,Můžete se na chvilku posadit prosím?Musím s někým mluvit nebo se ze všehoúplně zblázním," poprosila jsem a vdoktorově tváři se objevil radostnýúsměv, že jsem se konečně rozhodlamluvit o svých trápeních.Začala jsem tím, jak na mě rodiče kašlou.Nechodili na besídky ve školce, později,když jsem začala hrát na klavír, nechodiliani na má vystoupení. Všechno kvůlipráci.Pokračovala jsem k Niallovi, ikdyž se mi oněm mluvilo jen velmi těžce. Vyprávělajsem mu o tom, jak jsme jako malí bylinejlepší kamarádi. O zvratu, ke kterémumezi námi došlo, když jsme začali choditdo školy.Vylíčila jsem mu další možné i nemožnéudálosti svého života, o kterých nemásmysl se zmiňovat. Celou dobu měpozorně poslouchal, občas nevěřícnězakroutil hlavou nebo prohodil: ,,To je milíto."Těď, když doktor věděl úplně všechno, užjsem s ním nemohla dál mluvit o něčemjiném.,,Můžete prosím odejít? Chci být sama,"řekla jsem a dívala se, jak mizí mezidveřmi.Otočila jsem se na druhý bok a zavřelaoči. Měla jsem pocit, že slyším nějakétiché cvaknutí, ale to už jsem skoro spala.Probudila jsem se asi o dvě hodinypozději, slunce už se pomalu sklánělo kzápadu a já se opatrně protáhla. Celý levýbok už jsem měla přeležený, tak jsem sezačala pomalu otáčet na druhý. Samýmúdivem mi spadla čelist, několikrát jsemzamrkala, abych se ujistila, že ještěnespím a opatrně se zvedla do sedu.Seděl tam. Opravdu tam seděl a díval sena mě tím svým pohledem. Jeho oči měhypnotizovaly a přitahovaly jako magnet.,,Ahoj Patty," pozdravil opatrně, vyděšenýz toho, jak budu reagovat.Neodpověděla jsem hned. Stále jsemtomu nemohla uvěřit. Když viděl, že senemám k odpovědi, pokračoval: ,,Přišeljsem se omluvit. Pošli mě do háje, dej mifacku, křič na mě, ale nakonec mi prosímodpusť. Nic mě nemrzí tolik, jako méchování. Byl jsem něco jako namyšlenýfrajírek a přitom jsem nikdy takový býtnechtěl," řekl a já se pořád dokolaztrácela v jeho očích.Lehla jsem si, zavřela oči a o všempřemýšlela. Mám mu odpustit nebo ne?Mám ho poslat do háje, tak, jak to říkal?Ublížil mi, to ano, ale já nechtěla býttaková, jako on. Do obličeje mi spadlpramínek vlasů, Niall ho chytil mezi prstya zahrnul zpátky za ucho. Pak se na mě sotazníky v očích podíval a zeptalse: ,,Budeš tak hodná a odpustíštakovému idiotovi, jako jsem já?"Pár vteřin jsem ještě přemýšlela, jakodpovím, pak jsem se zhluboka nadechla ařekla...