Is she her sister?-5.časť

Tak,dočkali ste sa.Síce ja tých piatich komentárov nie,ale čo už...zvykla som si...Len by ste sa mohli trochu nad sebou zamyslieť,keď chcete,aby som nezrušila blog a písala ďalej.Ja vidím,koľko krát na ten príspevok BČN kliknete a verte,že nto bolo cez 40!!! A sú tam dva komentáre.....Nekomám slov,normálne...Dosť ma to mrzí.Ak chcete komentujte,ak nechcete,tak nie....Aj tak s tým nič nenarobím.Len keď sem raz prídete a nič tu nenájdete,viete,prečo to bolo,však?

Ak prečítate,okomentujte!!!


,,Ako sa voláš?Je to trochu trápne,že neviem tvoje meno,ale veľmi vašu skupinu nesledujem...poznám iba Harryho...myslím meno,pretože výzorovo-"

,,Som Louis."zasmial sa,keď ma prerušil, ,,Priveľa rozprávaš.Oddýchni si."zapla som si pás.

,,Keď som nervózna,vždy veľa rozprávam."môj úsmev,nebol zďaleka taký šťastný,ako jeho.Bolo to niečo ako makeup na plač.Počkať-Kam ma to vlastne vezie?Pomrvila som sa na sedadle a neisto som sa na neho pozrela.

,,Neboj sa...Chcem ťa trochu rozveseliť a je mi jasné,že musíš byť aj hladná,takže žiadne námietky."sústredene hľadel na cestu pred ním.,,A uvoľni sa trochu...sedíš tu ako na ihlách."usmial sa.Dobre Eliss...uvoľni sa...pokús sa na Shaunee chvíľu nemyslieť.Aspoň na malú chvíľu.Pozorovala som budovy,ktoré sme každú chvíľu míňali.To že plačem,som si všimla až keď mi Louis podal vreckovku.Zrazu som si uvedomila,že okrem nej,nemám nikoho...a teraz už nemám ani ju.Komu sa môžem vyrozprávať?Komu?Nikto ma nebude počúvať.Nikoho nebude zaujímať môj žiaľ a všetci mi poradia jednu vec,ktorú nedokážem urobiť-zabudnúť,že nejaká Shaunee existovala.Nikdy na ňu nezabudnem...

,,Louis?"povedala som slabým hlasom, ,,Ako môžem ísť niekam v pyžame?"zúfalo som sa na neho pozrela.Zarazil sa,no po chvíli prehovoril.

,,Uh...No...Na to som nepomyslel...Vieš čo?Obleč si toto."načiahol sa k zadnému sedadlu a hodil po mne čierny kabát.

,,Nemôžem si-"môj protest bol prerušený ním.

,,Nie je môj.Je Harryho a určite mu nebude vadiť,keď si ho na chvíľu požičiaš."mrkol na mňa.Prevrátila som očami a neprítomne si ho navliekla.Ďakovala som bohu,že ako pyžamo nosím veľké tričko a nohavičky,pretože som si musela obliecť ešte niečo.V tomto prípade čierne legíny.S topánkami som to už veľmi nedomyslela...Ružové papuče...veľmi originálne!Louis mi otvoril dvere a pomohol vystúpiť...a to som si myslela,že gentlemani už vymreli.Chytil ma za ruku a vliekol za sebou.Pravá noha,ľavá noha,pravá,ľavá...Sústredila som sa na každý jeden krok.Nohy som mala ako zo železa,vôbec ma nechceli počúvať.Voľnou rukou som si zotrela posledné slzy a usadila sa za stolom,ku ktorému ma zaviedol Louis.Pri ďaľšom stole sedel blonďák,ktorý ma skenoval pohľadom.Rukou som si podoprela hlavu a bezducho sa zadívala do MENU.

,,Už...si si vybrala?"Louis odtrhol veľavravný pohľad od blonďáka a zamračil sa na mňa.

,,Uhm..ehm...no...už sa na tom pracuje."predstierala som,že sa zaujímam o výber jedla.Louis nadvyhol  obočie.

,,Chceš mi povedať,že si jedlo vyberáš na strane s alkoholickými nápojmi?"Znudene som jedálny lístok zavrela a odhodila na druhú stranu stola.Keď sa na mňa spýtavo pozrel,povedala som.

,,Ja proste len nie som hladná!"rozhodila som rukami a preklínala sa za to,že som to povedala s takým tónom hlasu.Ale najviac som preklínala brucho,v ktorom mi zaškvŕkalo na celú reštauráciu.Fajn,Eliss...Teraz si to vychytala úplne najviac!

,,Vážne?Prečo ti potom škvŕka v bruchu?"ironicky sa usmial a povedal: ,,No tak...Niečo si vyber."

,,Dám si to,čo ty."vzdychla som a zavrela oči.Naozaj som bola veľmi unavená.,,Oh a Louis...Kto je ten chlapec,ktorý sem stále čumí?"ukázala som na blonďáka.

,,Oh...to je Niall.Predstavím ti ho."usmial sa na mňa a kývol na takzvaného Nialla.Ten sa okamžite postavil,prešiel vzdialenosť 5 metrov k nášmu stolu a sadol si vedľa Louisa.

,,Eliss,toto je Niall.Niall,to je Eliss...práve jej zomrela najlepšia priateľka."informoval ho.

,,To je mi ľúto."venoval mi dlhý pohľad a spýtal sa:,,Ako sa volala?"

,,Shaunee."usmiala som sa,keď som vyslovila jej meno,ktoré som jej vždy závidela.Shaunee...rodený rebel.Opätoval mi úsmev.

,,Naozaj veľmi pekné meno..."Louis sa pripojil do našej debaty,keď pred nás čašníčka položila jedlo.

,,Áno...ja...Poznala som ju iba tri roky,pretože predtým bývala v Írsku...myslím,že v Mullingare."na vidličku som si napichla kúsok kuracieho mäsa.Niall sa pomrvil na mieste a oprel sa o operadlo.Vidličku položil vedľa taniera a zamyslel sa.

,,Čo je Niall?Prečo neješ?"začudoval sa Louis.

,,N-nič...len...len mi to niečo...niečo vraví.Shaunee...."mrmlal si popod nos,no potom pokrútil hlavou,akoby sa tej myšlienky chcel zbaviť a pustil sa do jedla.

,,A ty,Eliss?Najedz sa."pobádal ma Louis,keď videl,že sa už iba bezducho hrabem v tanieri.

,,Už som ti vravela,že nie som hladná."vstala som od stola a mierila som k východu.Počula som za sebou zarachotiť stoličky a za chvíľu sa po mojom boku objavil Louis s Niallom.

,,Zaveziem ťa domov."Louis mi položil ruku na rameno,čím ma zastavil.Nesúhlasne som pokrútila hlavou.

,,Nie...pôjdem pešo.Chcem si prevetrať hlavu a prechádzka mi len pomôže."pokúsila som sa o úsmev.

,,Eliss...terat v noci je nebezpečné chodiť-"

,,Niall!Neboj sa.Nie som malé decko.Mám osemnásť."skočila som mu do reči a vyšla z reštaurácie.

,,Louis,ďakujem za všetko."pomalým krokom som sa pobrala preč.Vedela som,že mám na sebe Harryho kabát,ale...čo už.Harry má smolu.Kúpi si iný.Prechádzala som pomedzi domy,v ktorých bola tma.Všetci normálni ľudia už spia.To len ja tu revem a idem domov pešo.Ale...mám dôvod plakať.Nikto mi ju nevráti.Viem...Nikdy mi nepovedala pravdu o jej živote,ale nikdy som to od nej nevyžadovala.Myslela som si,že keď bude chcieť,povie mi to sama.Lenže to už nestihla...Zastala som pred tehlovou bytovkou a na tretí pokus sa trafila kľúčom do kľúčovej dierky.Vyšla som na prvé poschodie a odomkla som byt.Teraz sa mi zdal prázdnejší,ako inokedy.Nikto sem nechodil,okrem nej.Znovu som si uvedomila,ako strašne mi bude chýbať.Vyzliekla som si kabát a hodila ho na biely gauč,ku kope oblečenia.Mám tu bordel...Ale upratovať určite nebudem.Prešla som z malej chodbičky,rovno do spálne,kde som sa vyčerpávajúco hodila na postel.Hoci som bola unavená,dlho som nedokázala zaspať.Spomínala som na všetky zážitky s ňou a plakala.Vankúš bol zmáčaný,od sĺz,no to bol môj najmenší problém.Zistenie,že už nemám nikoho,bolo neznesiteľné.