Beautiful rain-Jednodielovka :3

Jednodielovka more! :D :D Mala som chuť ju napísať :3 Byť,či nebyť zajtra nečakajte...stále rozmýšľam,ako to bude ďalej s týmto blogom.Musíte ma proste presvedčiť.Dnes som mala veľa zobrazení blogu,ale...Bude to tak aj zajtra?Takže...Byť,či nebyť?To je otázka.... :)

Ak prečítate,okomentujte please :)



Všetci už dávno odišli.Len ona stála so sklopenou hlavou,pri hrobe svojho otca.Bolo najlepšie počasie na smútok.Dážď jej pokojne dopadal na vlasy a vytváral mláčky na čiernej blúzke.Bola celá premočená a jej slzy sa zmiešali s kvapkami dažďa.Končekmi prstov  prechádzala po studenom mramore a pohybmi opisovala meno,ktoré tam bolo vyryté.Kvety,ktoré držala v ruke,nedokázala položiť tam,kde by mali ležať.Na pleci pocítila niečiu ruku,no aj tak stála bez pohnutia a dívala sa na hrob otca.

,,Ak mi chceš zaželať úprimnú sústrasť-"po dlhej dobe prehovorila,no on jej skočil do reči.

,,Nie....Neprišiel som ťa ľutovať,ako všetci."chcel povedať,že on nikdy nebude ako ostatní,pretože jedine on ju dokázal tak veľmi milovať.Hlavu otočila tak,aby ho mohla periférne sledovať.Uvedomovala si,že ho má veľmi rada preto,ako dobre ju pozná.Nikto ju nikdy nepoznal,ako on.Bozkávali sa,držali sa za ruku,ale...chodili spolu?Milovali sa?Obaja sa cítili,ako na tenkom ľade.Jeho ruku presunul na vlasy a pomalými pohybmi kopíroval jeden prameň vlasov.Znovu si uvedomila,aká je rada,že ho má a pousmiala sa.Obaja mlčali,pretože ani jeden z nich netušil,čo by mal povedať.A vôbec...niekedy sú slová úplne zbytočné.Ona bola vždy mrcha.Nikoho si nepúšťala k telu a keď sa jej niekto dostal pod kožu hlbšie,ako by si želala,urobila to,čo vedela celý život najlepšie.Zaútočila.Preto ju väčšina ľudí volala ježibaba,alebo mrcha.On ale ako jediný vedel,že v skutočnosti je milá,priateľská a zraniteľná.Márne sa pred ním snažila skrývať svoje city a odháňať ho od seba tým,že sa chová,ako rozmaznané dievčatko.Kým tam stáli bez slova,každý rozmýšľal o niečom inom.On sa snažil zistiť,prečo sa bojí dať najavo svoje city a ona sa snažila príjsť  na to,prečo ho ešte stále od seba neodohnala,ako ostatných chalanov,ktorí v nej videli iba krásne dievča,z bohatej rodiny,zato on ju videl presne takú,aká naozaj je.Zrazu si uvedomila,čo je to za pocit,ktorý nevie identifikovať.Milovala ho!Odskočila od neho dva metre a svoje vlasy si majetnícky schovala za chrbát.

,,Čo sa stalo?"šokovane na ňu pozeral,nevediac,čo má od nej čakať.

,,Milujem ťa!"vykríkla to,čo nemala v pláne vysloviť nahlas a hneď si pritiskla ruku na ústa,ako keby bola zaskočená tým,čo povedala.On sa na ňu usmial,svojím nádherným úsmevom.

,,Som rád,že si to povedala nahlas.Aj ja ťa milujem."urobil krok k nej a chcel ju uväzniť v jeho náruči.Ona o krok cúvla a vystrela pred seba ruku,aby mu dala na javo,aby už neurobil ani jeden krok.Vzdychol,no poslúchol ju a zostal stáť na mieste.

,,Čo to nechápeš?!Nemôžem ťa milovať!"skríkla,ako keby on urobil  niečo zlé.Ale veď to ona sa doňho zamilovala!Je to jej vina!Po tvári sa jej kotúľali nové slzy.

,,Prosím...Neplač už....Ja-Ja odídem,ak ma už nechceš vidieť."Nemohla vedieť,akú bolesť mu spôsobovala.On zas nemohol vedieť,že pred ným ešte nikoho nemilovala a nevie,čo je to láska.Nechcela,aby odišiel,no musela mu spôsobiť nejako bolesť,pretože sa jej dostal nebezpečne hlboko pod kožu.Vie o nej až príliš veľa.Nedokázala si od neho udržať odstup.Vždy si myslela,že je v tomto silná.A až teraz jej došlo,že nikdy nebola.

,,Tak choď."vysloviť to,bolo to najťažšie,čo kedy urobila.Poslať preč chlapca,ktorému pred chvíľou povedala,že ho miluje.Zahryzla si do pery,aby si to nerozmyslela a nehodila sa mu do náruče.Zaskočilo ju,keď mu z oka vybehla slza.Hneď si ju však zotrel,ponížený,pretože chlapci neplačú.Pohŕdavo sa zasmiala.

,,Slzy sú prejavy slabosti,že?"robila to,čo vedela najlepšie.Zraňovala jeho city.Pozrel na ňu s ublíženým pohľadom.

,,Vieš o tom svoje,však?"vrátil jej to.Zostala zaskočená.Myslela si,že len ona vie byť mrcha,že ona je tá zlá.Zostala však silná,hrdo zdvyhla hlavu a odvetila:,,Áno.Slzy sú prejav slabosti,pretože ja som slabá."Pozoroval ju,ako si utiera mokrú tvár od dažďa a sĺz.Nevedel,čo jej má na to povedať...radšej sa otočil a odišiel...už navždy.A ju tam nechal stáť v zime a daždi.Nepociťovala však chlad...pociťovala bolesť.Bola to ešte stále tá Sarah,ktorá si myslela,že ona sa do Zayna nikdy nezamiluje?

Prečítali ste?------>OKOMENTUJTE PROSÍM :)