I Want-38.časť

Viem,oneskorene a dokonca je aj krátka,ale....ja musím vidieť twittcam! :D :D Zajtra sa vám to pokúsim vynahradiť....ak nenaštvem mamu :P :D :D Táto je....dosť o ničom :( fakt ma to mrzí...viem,že ste na ňu dlho čakali a ja zabijem takouto časťou :D :D 

,,Do pekla Sarah!Musíš si fotiť všetky moje veci?!"vytrhla som jej môj zošit z matiky.....áno...fotí si môj zošit z matiky...retard!

,,Prepáč...ale si slávna!Stále tomu nemôžem uveriť!"

,,Fíha...kde sa podeli staré časy.....Oh...áno,spomínam si...myslím,že si mi vravela...nula?!"

,,Tak už na to zabudni a odpusť mi."

,,Odpúšťam,ale nezabúdam."

,,Tak prepáč,prepáč,prepáč!Budem ti stále hovoriť prepáč,kým neprepáčiš."
Iba som sa zasmiala...pripomenulo mi to staré časy,keď sme boli ešte kamarátky....to už bolo dávno.Po chvíli sa jej zaplietol jazyk a začala sa smiať.

,,Dobre...Mel,prepáč!"nahodila psie oči.

,,Dobre...dám ti šancu,ale..."nedopovedala som,pretože sa mi hodila okolo krku a ďakovala.Ja som však pokračovala: ,,ALE,nikdy na to nezabudnem."pokývala hlavou ,akože to chápe a začala si vybaľovať veci.

,,Sarah?"opýtala som sa opatrne.Zdvihla hlavu a venovala mi pozornosť.

,,Prečo...prečo si tu?"

,,Prepáč,mel,ale do toho ťa nič.Také kamarátky zas nie sme,aby som ti tu vyrozprávala....."sklonila hlavu a ďalej sa venovala vybalovaniu.

,,Chápem..."áno...chápem to...ani ja by som jej to nepovedala.....Sadla som si na posteľ a do tašky som si začala hádzať učebnice.Po dvojtýždňovom voľne,idem zase do školy....To je život!Sarah si z tašky vabrala notebook a s niekým si písala...strašne som sa nudila a tak som sa rozhodla zájsť za Edom...

,,Nebude ti vadiť,ak na chvíľu odýdem?"spýtala som sa.

,,Jasné že nie."usmiala sa a zas sa venovala notebooku.Pokrčila som plecmi a vyšla som z izby.Kráčala som rovno k Jamiemu izbe.Zaklopala som a čakala som,kým mi niekto otvorí.

,,Ahoj Jamie...je tu Ed?"spýtala som sa.

,,Nie...niekam išiel."

,,Á....nevieš kde?"

,,Netuším."pokrčil plecmi a zabuchol mi dvere pred nosom...dáky drzý,nie?!Asi viem kde bude....Vybehla som po schodoch a mierila som na moje miesto....nie,nebol tam.Keď sa s ním chce človek porozprávať,tak je niekde ottrepaný!No nič....idem naspäť do izby.Vošla som do izby a sadla som si na posteľ.Nudila som sa a tak som začala počítať bodky na koberci...viem....asi mi šibe!

,,Nemáš na práci nič iné,ako počítať bodky na koberci?"zasmiala sa Sarah.

,,Úprimne?....Nie....59,60,61...."

,,Tak sa uč!"

Namrzene som otvorila dejepis a......

,,Mel,vstávaj,meškáš do školy!"budila ma Sarah.

,,Čo?!"vyletela som z postele rýchlostou svetla.Obliekla som sa asi za 20 sekúnd,neviem či som si náhodou nedala tričko naopak,ale musím bežať.Ešte že Sarah chodí do inej školy.Došla som pred školu a stál tam.............