I want-39.časť

Ahojte baby...máte tu ďalšiu časť a ....rozhodla som sa takto : Vďaka vám,tento blog nezruším...Pravdu povediac,asi by som to ani nedokázala...Veľmi som si vás obľúbila a patrí vám veľká vďaka a....Mati,ktorá píše fakt úžasne,som sľúbila,že od dneska,tu budete mať každý deň časť :) No...možno každý deň nie,ale budem sa snažiť (časť nebude len vtedy,keď sa budem musieť učiť a nestihla by som ju napísať).....Takže vám ešte raz ďakujem a ďakujem aj za to,že to čítate a baví vás to...ak vás to teda baví,nevidím problém v písaní pokračovať :) Dobre!Dosť bolo už kecov,teraz čítajte :D 
PS: Milujem vás ♥


Prišla som pred školu a stála tam osoba,ktorú som už dlho nevidela....Justin.Celá natešená som sa k nemu rozbehla,s otvorenou náručou a s úsmevom na tvári.To čo ale urobil on,som fakt nečakala.Zamračil sa na mňa a tváril sa,že neexistujem.

,,Justin?"povedala som smutným hlasom.

,,Och...Melanie...myslel som,že už ani nevieš kto som...."odbil ma a ďalej sa venoval svojmu mobilu....Nazval ma Melanie?!

,,Čože?"nechápavo som pokrútila hlavou.

,,Neozvala si sa mi asi 3 týždne!"

,,Prepáč...ale vieš že som mala veľmi ťažké obdobie..."

,,Och...až také ťažké,že fotky so Zaynom sú úplne všade?A usmievaš sa na nich!Tak mi tu nevrav o ťažkom období!"

,,Tak o toto ti ide?!O Zayna?!Nebyť jeho,už sa asi v živote neusmejem!"do očí sa mi tlačili slzy.....nevydržala som to a rozbehla som sa preč....ďaleko od neho.Všetci sú hnusní podrazáci!Najskôr Jane a teraz aj on....Sadla som si na lavičku a pokúšala som sa zadržiavať slzy,čo najviac to šlo.Bože...musím vyzerať hrozne!Určite mám roztečený celý make up.Či chcem,alebo nie,musím sa vrátiť do vnútra....Prvá hodina je matika......Jediné,čo viem vypočítať je: matika= moja smrť.Vážne!Ja a matika,to nejde do hromady.Kráčala som po chodbe a v diaľke som uvidela Jamieho.

,,Jamie!"zakričala som.Jamie na mňa hodil vražedný pohľad a rýchlim krokom prišiel bližšie.

,,Mel,nestrápňuj ma!"

,,Ja ťa strápňujem?No tak díky..."odula som spodnú peru.

,,V škole sa odo mňa drž čo najdalej."usmial sa na mňa a odpochodoval preč.

,,Staré dobré časy...."usmiala som sa a dúfala som,že to nikto nepočul....ešte to by mi chýbalo,aby si mysleli,že mi totálne šibe.Zo skrinky som si vybrala zočit a knihu matematiky a presunula som sa do učebne.Sedela som tam potichu,ako taká krava,s ktorou sa nikto nebaví...vlastne to je pravda...Tu v škole sa so mnou nikto nebaví...krutá pravda...O chvíľu už bola zaplnená celá trieda.Ako posledný,prišiel pekný,čiernovlasý chalan a chudák chlapec,nemal inú možnosť,ako sadnúť si ku mne.ostatné miesto už boli zabraté.To,že so mnou nechcel sedieť,prezrádzal jeho kyslí výraz.Nuž čo...má smolu!Kto by sa chcel baviť so "štetkou" (ako píšu v bulváre),melanie Beck....jasné,že nikto!Cítila som sa blbo,pretože na mňa všetci "nenápadne" pozerali,ako keby videli ducha.Mrvila som sa na stoličke a hlavu som mala skrýtu v dlaniach.Teraz by sa mi zišiel neviditeľný plášť Harryho Pottra.na moje nešťastie,ma učiteľka vyvolala k tabuli...samozrejme si neodpustila poznámku,že všetky "hviezdy" sú tupé a že si z toho nemám nič robiť....krava!Keď konečne skončila matika,vybehla som z triedy,ako prvá.Po ceste k mojej skrinke som stretla Sarah.Ona jediná sa na mňa za celý,celučičký ďeň usmiala...no čo...Život je pes a my sme jeho granule.....Ale keď som prišla domov,tento nudný ďeň sa zmenil na asi najlepší v mojom živote....

,,Čože?Robíš si srandu?"spýtala som sa Jamieho a od radosti som začala skákať,tancovať,spievať.....Stále tomu nemôžem uveriť!