I Want-40.časť

Sľúbená časť :) Prosím,komentujte :) Fakt to pre mňa veľa znamená :)
A....teraz sa budem venovať viac tejto poviedke,pretože mám s ňou veľké plány ♥ Všetko sa zmení...VŠETKO!


Ráno som vystreila z postele,celá šťastná.Musela som sa uštipnúť,aby som naozaj uverila,že to nebol iba sen.Sarah bola ešte ponorená v ríši snov.Zobudím ju?...Nie!Budem zlá :D .Odtancovala som do kúpeľne a vykonala som rannú hygienu.Nevedela som,čo s vlasmy,tak som si ich nechala voľne dopadať na plecia.Keď som už bola oblečená,rozhodla som sa,že zobudím Sarah.

,,Vstávaj."pomykala som s ňou.Spokojne rozlepila oči a usmiala sa na mňa.

,,Dobré ránko."

,,No...ako komu."zasmiala som sa.Hodila na mňa nechápavý pohľad,a tak som dodala.,,Zaspala si."

,,Čože?!!"vyletele z postele a za 5 sekúnd si už umývala zuby.

,,Prečo si ma do pekla,nezobudila?!"

,,Ani ty si ma minule!"

,,Takže toto má byť pomsta?!"zasmiala sa.

,,Možno..."Keď sa konečne doupravovala,chytila som ju za ruku a ťahala som ju do jedálne.Všade pobehovali nervózne kuchárky a hľadné deti.Naše zvyčajné miesto už bolo obsadené,tak sme sa vybrali k dievčaťu-samotárke.Myslím,že sa volá Mandy.

,,Môžme si prisadnúť?"spýtala som sa a ani som nečakala na jej odpoveď,rovno som si sadla.

,,Kam chodíš do školy?"spýtala sa jej Sarah.

,,Tam,kam vy."nechápavo pokrútila hlavou.,,Chodím s Mel do triedy..."

,,Fakt?"nikdy som si ju nevšimla.Videla som,ako sa na mňa smutne pozrela.

,,Ja....prepáč....naozaj..."

,,To nič...už som si zvykla,že ľudia ma ignorujú a nevedia,že existujem."Do očí sa jej tlačili slzy...snažila sa ich zakriť,tým,že sa pozerala do zeme,ale o chvíľu jej už stekali po tvári.Rozplakala som ju!Bože,som taká krava!

,,Mandy?Čo by si povedala na nákupy....dnes po škole o...tretej?"spýtala som sa jej.V momente sa jej rozžiarili oči a neveriacky sa spýtala.

,,To-To myslíš vážne?"

,,Úplne."usmiala som sa.

,,Tak dobre."šťastne sa zodvihla od stola a išla odniesť tanier.

,,Pôjdeš aj ty Sarah?"

,,S ňou?Pfff....nie."

,,Ako chceš."mykla som plecami a vyšla som z jedálne.Aj tak....o dva dni odchádzam do Londýna....navždy.....Ian,môj nevlastný otec,si nás chce zobrať naspäť....má nás rád...vždy to tak bolo....Zaynovi som to nepovedala,prekvapím ho!Už sa nemôžem dočkať!