I Want-41.časť..pokračovanie :)

Takže baby :/ ja mám zase zakázaný počítač....Neviem kedy bude ďalšiia časť,ale blog určite nekončí :) Možno dám časť aj zajtra,ak presvedčím mamu :D Tak dúfam,že sa vám táto časť bude páčiť :D a áno...jeden koment som vám odpustila! :D :D tak zmiernim počet komentov a ďalšiu časť dám,ak na tejto časti budú 3 komenty :D :D to dáte :D tak,komentujtéééé :D





Zaklopala som na dvere,od Jamieho izby.Počula som blížiace sa kroky a vo dverách sa objavil Jamie.

,,Ahoj...nevieš kde je Ed?"

,,Hm...myslel som,že je s tebou...a ak ho ideš hľadať,tak si pohni,pretože za chvíľu odchádzame."

,,Aha....tak nič."na päte som sa zvrtla a išla som na moje,teoreticky aj Edove obľúbené miesto.Potichu som vstúpila na balkón.Ed bol opretý o zábradlie a hlavu mal sklonenú.Postavila som sa k nemu a bez slova sme len tak stáli.

,,Odchádzaš..."vzdychol.

,,Áno...ale to si predsa vedel.

,,Nikdy som sa tým nezaoberal...nechcel som na tro myslieť.Vieš...len  keď si so mnou,tak sa cítim,ako doma."

,,Budeš mi chýbať."pirstúpila som k nemu bližšie a objala som ho.na tvári som pocítila tie nenávidené slzy....Ešte chvíľu sme stáli v objatí....

,,Milujem ťa."pošepkal mi do ucha.

,,Čože?"hneď som ho pustila a odtúpila som od neho,ako keby mal smrteľnú chorobu.

,,Áno...vždy som ťa miloval,ale nikdy som nemal odvahu povedať ti to...a nikdy by som si neodpustil,keby som ti to teraz nepovedal."

,,A čo s tým dievčaťom...predsa si mi vravel,že miluješ jedno dievča,ale bojíš sa jej to povedať."

,,Ach Mel...to dievča si ty."vzdychol si,ešte raz ma objal a odišiel.Počula som ešte ako si povedal popod nos : ,,Zbohom..."


Konečne.Vydýchla som si a sadla som si na sedadlo,vedľa Jamieho.Chcela som sa rozlúčiť s Justinom,ale nechcel ma vidieť....Myšlienky naňho som vyhnala z hlavy a radšej som myslela na zayna...na tú jeho vôňu...a tie jeho oči....už sa neviem dočkať.........


,,Mel!Vstávaj!"zo sna ma vytrhol Jamie.Skláňal sa nadomnou a vrieskal mi do ucha.

,,Veď dobre!už som hore..."Pretrela som si oči a postavila som sa.Nohy som mala od toľkého sedenia celé stŕpnuté.Keď už sme mali v rukách kufre,vyšli sme pred letisko.Spomenula som si na to,ako som tu stála minule...vtedy som Londýn z duše nanávidela.... 

,,melanie!"zo zadu sa na mňa hodil Ian.

,,Oci!Nevieš si predstaviť,aká som rada,že ťa vidím."hodila som sa mu spolu s Jamiem,okolo krku.Nastúpili sme do taxíka a viezli sme sa domov......DOMOV...to je to správne pomenovanie,pre miesto,kde budem bývať.V detskom domove,to nebol domov....Kufor som nehala hodený v kuchyni a rozbehla som sa do mojej izby.Bolo to tu všetko tak,ako som si pamätala.Rýchlo som sa odprchovala,prezliekla a namalovala.Kufor som dotrepala do mojej izby a hneď som utekala von.Idem za Zaynom...Rýchlou chôdzou som sa dostala do 1D domu.Zaklopala som,ale nikto mi neprišiel otvoriť.Skúsila som,či je zmknuté...nie! Vošla som teda dnu.V kuchyni nikto nebol....očividne Niall neni doma a tak som vošla do obývačky..................Bol tam....ale nie tak,ako som si predstavovala.Bol tam s nejakou ženskou.....bozkávali sa.Z očí mi vytriskly slzy.

,,Mel?!Čo-Čo tu robíš?!Nemala si byť v NY?"

,,Chcela som ťa prekvapiť...ale ako vidím,už ma niekto predbehol."otočila som sa na odchod.zayn ihneď vstal z gauča,na ktorom predtým sedeli a rozbehol sa za mnou.Chytil ma za ruku.

,,Mel počkaj!"

,,Pusti ma Malik!"vytrhla som sa mu a vybehla som z domu....cez slzy som už ani nevidela pred seba.Jedinú osobu,ktorú som poznala,bol ON.Mal strach v očiach...bál sa o mňa.

,,Mel?"rozbehol sa ku mne a objal ma.Plakala som a nemohla som prestať.

,,To je v poriadku...len sa vyplač."starostlivo si ma pritiahol k sebe a snažil sa ma rozveseliť.