Why won't you smile-7.časť

Baby prepáčte,že som ju nepridala už včera,ale nemala som čas :)Ako ste sa mali v škole?Ja celkom...crazy! :D :D Spolužiak ma nosil na rukách po celej triede,až sme na koniec obaja spadli :D :D 

....Musela som sa ho to spýtať.

,,Louis?"

,,Hmm?"otočil sa ku mne a venoval mi svoju pozornosť.

,,Vieš....o týždeň bude tu,v Londýne X-Factor."

,,A?"nahodil nechápavý výraz a tak som pokračovala.

,,Musíš tam ísť!"

,,Chris...ľudia čo tam idú musia veieť spievať."zasmial sa.

,,Veď ty vieš!"presviečala som ho ďalej.

,,Nie,neviem."protestoval.

,,Louis,videla som ťa spievať a bola by to škoda,keby si tam nešiel...určite by si postúpil!"

,,Ne...."nedopovedal,pretože do triedy vošla učiteľka.Po celú hodinu ma úspešne ignoroval a vyhýbal sa môjmu pohľadu.Veď on tam pôjde!Musí tam ísť!Konečne zazvonilo na koniec hodiny a len čo z triedy vyšla učiteľka ,otočila som sa na Louisa.Išla som sa nadýchnuť,že idem pokračovať v presviečaní,no on ma hneď zrušil.

,,Ak ma chceš ďalej presviečať,radím ti,neskúšaj to!Šetri si dych!"vstal z miesta a odišiel z triedy.Ja som tam sedela bez pohnutia,s otvorenými ústami....Okolo mňa išlo dievča,ktoré sa pri mne pristavilo.

,,Vždy bol tvrdohlavý."usmiala sa.

,,Ale....ale prečo?Musí tam ísť!"

,,Vieš Chris.....u neho je pokrok,že sa s tebou baví...Nič v zlom,ale nie je veľmi priateľský k novým ľuďom."

,,hmm..."mykla som plecami a postavila som sa zo stoličky.

,,...mimochodom,som Kate."usmiala sa a podala mi ruku.

,,Ja som Chris."opätovala som jej úsmev a spolu sme vyšli z triedy.Vyzerá milo a tak sme sa dohodli poobede vonku.

,,Takže 16:00 pri.....hmmm.....pri..ja neviem..pri mekáči?"

,,Môže byť."odpovedala som jej,rozlúčila som sa s ňou a bežala som na ďalšiu hodinu...bude dobreé,ak budem mať aj inú kamarátku,ako je Louis,keďže pán veľká mrkva sa na mňa asi urazil.Pff!

Keď som sa vrátila zo školy domov,rýchlo som sa najedla a spravila úlohy na zajtra.Potom som sa chvíľu rozprávala s tetou a vyrazila som.Dúfam,že sa už nestratím...predsa,Londýn je strašne veľké mesto oproti Bratislave....
Chvalabohu som k mekáču dorazila v pohode.Kate ma tam už čakala.

,,Prepáč,meškám...Dlho čakáš?"

,,Nie...asi tak 5 minút."usmiala sa.

,,Tak kam ideme?"spýtala som sa.

,,Neviem...tak keď sme už tu...čo tak do mekáča?"

,,Jasné poďme."poskočila som ako keď dieťaťu dajú lízatko.Kate mi rozprávala o jej rodine,o škole,dokonca aj o Louisovy....vraj boli kedysi najlepší kamaráti....

,,A prečo už nie ste najlepší kamaráti?"

,,Ja...ani neviem....Stretávali sme sa čoraz menej a.....takto to dopadlo."

,,To je mi ľúto."

,,Nemusí ti to byť lúto."zasmiala sa a zmenila radšej tému.

,,Máš už tú úlohu z dejepisu?"

,,Fakt sa ideme baviť o škole?"zasmiala som sa.

,,Hmm...máš pravdu....zbytočná strata času."mávla rukou a ďalej pila colu.Potom sme sa ešte prešli po parku a rozprávali sme sa o jej bratovi.Podľa opisu jeho výzoru...hmm...musí ma s ním zoznámiť!

Trošku som sa ponudila na slovenčine :D :D

                                   

Kate :)