Why won't you smile?-6.časť

Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk budíka.Vzdychla som si a pomaly som sa vyšuchtala z postele.Tak dneska sa mi ale vôbec nechce ísť do školy....aspoň sa poobede nemusím náhliť na anglický kurz.Stále som na seba hrdá,že som ho spravila na jednotku!Vošla som do kúpeľne a vykonala som rannú hygienu.Vlasy som si nakulmovala a jemne som sa namalovala.Väčšina dievčat túži po rovných vlasoch a takmer každý deň si ich žehlí...a u mňa je to práve naopak...neznášam svoje vlasy!Podišla som ku skrini,otvorila som ju a rozmýšľala som,čo si dnes oblečiem.Pohľad mi padol na moje kedysi obľúbené tričko....Vybrala som ho zo skrine a prezerala som si ho.Toto tričko si na seba rozhodne už nikdy neoblečiem!To posraté tričko môže za smrť celej mojej rodiny!....Nie.....môžem za to ja....iba ja!Tričko som pokrčila a hodila ho do kúta.Sadla som si do kresla a dívala som sa do prázdna.Nedokázala som rozmýšľať nad ničím...stále sa mi premietalo,čo sa vtedy stalo....Dosť!Pokrútila som hlavou...ako keby sa to dalo navždy vymazať!Postavila som sa z kresla a začala som sa obliekať.Zvolila som si legíny,biele tričko s nápisom a k tomu som si obula tenisky nike.Do tašky som si nahádzala potrebné veci a čo najrýchlejšie som sa vymotala z domu.Do desiatich minút som už stála pri mojej skrinke.
Vošla som do triedy,v ktorej ešte nikto nebol,tak som si zložila veci na svoje miesto a vyšla som na chodbu.Z okna som sa pozerala na prichádzajúcich ľudí.Po dcvíli do triedy začali prichádzaťaj ostatní,čo so mnou majú matiku.Niektorým som kývla na pozdrav,iných som ignorovala.

,,Rýchlo matikúúú!Rýchlo!!!!"počula som veľmi známi hlas...áno,bol to Louis.Vybehol spoza rohu.Vlasy mal rozlietané,dá sa povedať,každý vlas sám za seba .Asi zaspal.K tomu mal na tvári vyplašený výraz a mne nezostávalo nič iné,ako sa smiať.

,,Neusmievaj sa tu ako slniečko na hnoji!Radšej mi daj matiku!"zdrapil ma za ruku a ťahal ma do triedy. O päť sekúnd,už usilovne odpisoval druhý príklad :D.Keď slávnostne zavrel zošit a položil ho na moje miesto ,neodpustila som si poznámku :

,,No Tommo,napísal si to vražednou rýchlosťou."smiala som sa.

,,Nesmej sa mrkva!Čo som mal dostať ďalšiu päťku?!ďakujem,neprosím!"nahodil výraz pohoršenej babičky,sadol si vedľa mňa a čakal na príchod učiteľa.Ja som to využila a musela som sa ho niečo opýtať.