Why won't you smile?-5.časť

Tááák...ďalšia časť :D :D Komentujte :*

O mesiac neskôr:

Tanečným krokom som vyšla z budovy,kde som chodila na anglický kurz.Dnes som tu bola posledný krát..už sa nemám čo učiť.Zvládla som to!Asi po dvoch týždňoch,čo som tu,som rozumela Louisovi...hovoril mi mrkvička?Podľa všetkého som to preložila dobre.....Alebo?
Rýchlym krokom som sa náhlila domov.Otvorila som dvere a na celý dom som zakričala:

,,Teta,od dneška ma môžeš považovať za pravého angličana!"

,,Prosím?"nechápavo sa na mňa pozrela.Zamávala som jej popred oči s papierom.

,,Dostala som jednotku!"

,,Och,gratulujem."srdečne sa na mňa usmiala a objala ma.

,,Ideš dnes ešte niekam?"spýtala sa ma.

,,Nie,dnes budem doma."usmiala som sa.

,,Dobre..ja idem na stretnutie s kamarátkami,tak ak chceš,môžeš si zavolať nejakú kamarátku."potlapkala ma po pleci a vysmiata vyšla z domu.

,,Aj mám tých kamarátiek."vzdychla som si a šla som si navariť večeru.Do hrnca som nahádzala potrebné ingrediencie a šla som si zapnúť telku.Keď tak nad tým rozmýšľam,jediný,kto sa so mnou baví,je Louis....to som dopadla.Usmiala som sa ,keď som si predstavila,ako každý deň v škole je mrkvu.Zdá sa mi to,alebo tu niečo horí?,,Do riti!"vystrelila som z gauča a utekala som rovno k hrncu.Zelenina bola úplne čierna....Tak z tochto sa asi nenajem.Moju "večeru"som hodila do koša.Dokonale som si predstavila,ako ma mama karhá a vraví,že jedlo sa nemá vyhadzovať.

,,Prepáč mami,ale toto by nejedli ani deti v afrike."povedala som do prázdna a vošla som do mojej izby.No nič...iné mi neostáva,ako sa ísť najesť do dákej reštiky,alebo fastfoodu....čo taký mekáč?Pri tom,ako som uvažovala,som zo skrine vyberala :
                                                                                                            

Oblečenie Chris ( to prvé :D )

Do kabelky som si hodila peňaženku a mobil a  vyrazila som.Blúdila som ulicami Londýna a vôbec som netušila,kde sa nachádzam.Do riti to kde som?Zbadala som cedulku s logom MCdonaldu.MCdonald-1km.Čože????Kašlem na jedlo,idem domov.Rozhliadla som sa okolo seba...myslím,že som prišla odtiaľ.Začali na mňa padať dažďové kvapky,tak som pridala do kroku.Ešte stále som si na toto počasie nezvykla....je pekne a o pol hodinu leje ako z krhly....nechápem to!Po chvíli som bola do nitky mokrá.Dostala som sa na miesto,ktoré je blízko mojej školy.Pri škole sedeli pod strieškou nejaký chalani.Nikto z nich mi nebol povedomý.Zrýchlila som a zrak som upierala do zeme. Neznášam,keď sa na mňa niekto pozerá ....

,,Hej,mrkvička!Kam sa tak ponáhlaš,že si ani nevšimneš tvojho milovaného kamaráta Louiho?"zasmial sa.

,,Oh Louis,prepáč...nevšimla som si ťa."spomalila som.

,,Ako by si mohla,keď sa dívaš do zeme?Poď na chvíľu sem."

,,Čo je Louis?Ponáhlam sa domov."prišla som k nemu.Rukou mi naznačil,že mám ísť bližšie.Naklonila som sa k nemu a on mi pošepkal.

,,Už máš úlohu z matiky?"a nahodil pohľad nevinného šteniatka.

,,Áno mám,Tomlinson a zabudni,že ti ju dám zajtra odpísať."žmurkla som na neho.

,,Ale mrkvička mojáááá."kľakol si na kolená.

,,Jasné,že ti ju dám odpísať."zasmiala som sa,zamávala som mu a ochádzala som domov.