Why won't you smile?-2.časť

Tak a je tu ďalšia časť :) Komentujte :D


,,Chris!"Ema na mňa volala,usmievala sa a mávala mi.Och...Ema...zabudla som,že sa s ňou mám stretnúť už o 9tej ráno!

,,Ahoj."objala som ju.,,Prepáč,úplne som zabudla,že sa máme stretnúť takto skoro."ospravedlnila som sa jej.

,,Áno,je to skoro,ale posledný krát..."Slzy sa jej tisli do očí,nechcela,aby som si to všimla,tak sklonila hlavu.

,,Em...čo sme si sľúbili?" povedala som.

,,Že nebudeme plakať,ale budeme spolu posledný krát šťastné."usmiala sa cez slzy,ktoré jej stekali po tvári a dopadali na tričko.Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela, hodila sa mi okolo krku a plakala.Už som viac nemohla zadržiavať slzy, a tak som ich nechala slobodne stekať po tvári.Stáli sme v objatí,neschopné povedať slovo,asi 5 minút.Nuž...je to tak...už dnes večer odlietam do Londýna...asi ju už nikdy neuvidím a tak isto ani Erika.....moju lásku.Stále ho milujem,aj keď sme sa rozišli...láska na ďiaľku nemá zmysel,bude to tak pre oboch lepšie.Dnes sa so mnou príde rozlúčiť aj on....Slovensko mi bude veľmi chýbať,ale keby som tu ostala,všetko by mi tu pripomínalo sestru,mamu a ocka.Mohla by som ísť bývať ku starkej do Prešova,ale to už radšej do Londýna pôjdem,ako tam....

,,Dosť Em...Nebudeme celý deň plakať."usmiala som sa a utrela som jej slzy.

,,Budeme robiť to,čo kedysi."povedala som.Ema sa usmiala,chytila ma za ruku a rozbehli sme sa.,,Na holuby!!!" kričala na celú Bratislavu.Smiala som sa,pretože holuby sme naháňali,keď sme boli ešte veľmi malé...ona si to pamätá?Keď sme sa celé zadýchané zvalili na chodník,pribehol Erik.

,,Vyzeráte,ako keby ste práve zabehli maratón."smial sa.

,,Skoro si sa trafil....naháňali sme holuby."povedala som.

,,Tkže vy naháňate holuby a mňa nezavoláte?!To si hovoríte kamošky?!"nahodil urazený výraz a mňe pripomenul rybu z Hľadá sa Nemo.Začala som sa tam rehotať a nemohla som prestať.Tí dvaja na mňa pozerali,ako na debila.Erik iba pokrútil hlavou a povedal:

,,Ak som správne pochopil,dnes je deň:Chris má 5 rôčkov?"teraz som sa začala smiať ešte viac,no po chvíli som sa konečne ukľudnila a zvrieskla som :,,Na zmrzlinúúú!"rozbehla som sa,oni sa rozbehli za mnou a celou cestou kričali :,,Počkaj nás!"Keď som dobehla ku zmrzline,na predavačku som vysypala: Takže dám si...grepovú,čokoládovú,jogurtovú...aaa ..karamelovú."Ema s Erikom na mňa nechápavo pozreli,tak som dodala :,, Čo je?Budem mať predsa posledný krát zmrzlinu 'Made in Slovakia' ."zasmiala som sa,ale Ema zosmutnela....

,,Em..no tak...Nájdeš si ínú najlepšiu kamarátku a na mňa po čase zabudneš."nahodila som falošný úsmev.

,,Tak TOTO,už nikdy nehovor!Za nikoho ťa nevymením!"objala ma tak,ako keby ma už nikdy nechcela pustiť.