Ktorú? :)

Ahojte :) dneska večer dám čsť...ale ktorú chcete?Why won't you smile(táto už dlho nebola) alebo I Want?
Píšte do komentu :)

I Want-45.časť

Ahojte :) prepáčte,že taká krátka,ale nebol čas :D Zajtra bude :)a zase platí 3 komenty :*A ešte veľmi ďakujem,za návštevnosť :) veľmi veľa to pre mňa znamená ♥

.....a potom som ho objala...Nemohla som si proste pomôcť.Je taký milý...

,,A to bolo za čo?"spýtal sa s nechápavým výrazom.

,,Za to,že si ku mne taký milý."usmiala som sa a musela som sa ovládať,aby som ho neobjala ešte raz...Zasmial sa a snažil sa to zakryť kašľom(nepodarilo sa mu to :D )

,,Čo sa smeješ?!"spýtala som sa so zvdihnutým obočím.

,,Ale...len som si spomenul,čo si mi povedala,keď sme sa zoznámili."teraz už vybuchol do strašného smiechu.

,,Horan!A nie si namyslená hviezdička?!"provokovala som ho.

,,Potom by si so mnou asi nechodila...aleboo?"

,,A čo ty vieš...možno som iba zlatokopka..."snažila som sa zadržať smiech.

,,Hmmm...takže je to pravda!Myslel som si to od samého začiatku."

,,Tyyy!"hodila som sa naňho a zvalila som ho na zem.Potom som položila nohu na jeho hruď ,ako to robili rytieri,keď zabili draka :D

,,Aháá,a kto vyhral?Kto vyhral?Hááá?!"smiala som sa.On to však využil a potiahol ma za nohu....samozrejme som skončila rovno na ňom.

,,Ty určite nie..."zašepkal mi do ucha a ľahol si na mňa tak,aby som sa nemohla postaviť.

,,Niall?Vieš o tom,že si celkom ťažky?"snažila som sa vyslobodiť,keď sa otvorili dvere a stál v nich....Zayn....Hodil na nás sklamaný výraz a so slzami v očiach,odišiel....

,,Tak toto je na nič."prehlásil Niall a hneď sa postavil.

,,Ale Niall...nerob z toho vedu..veď sa nemá na teba začo hnevať...už spolu nechodíme a nech si toto vyvetlí,ako chce...."založila som si ruky v bok.

I Want-44.časť

Tak,sľúbená časť je na svete :D zase platí-3 komenty a píšte do nich,či chcete nabudúce I Want,alebo Why won't you smile :)Ďalšia časť bude pravdepodobne v stredu :)Ak nepôjdem do kina na horor :D (dúfam,že sa tam neposerem :D )


Keď sme sa najedli,vybrali sme sa na záhradu....neviem,či to bol najlepší nápad,pretože pršalo a sem tam sa aj zablyslo.Sadli sme si pod prístrešok a rozprávali sme sa,až sme sa dostali k téme: Zayn....

,,Niall...nechce sa mi rozprávať o Zaynovi..."sklopila som hlavu a čakala som,čo na to povie.

,,Fajn....Iba jedna otázka o ňom....bol za tebou?"

,,Hej...ale veľmi nepochodil."zdvihla som hlavu a hrala som tvrdohlavú.

,,Mala by si mu odpustiť....Je..smutný.....Louis sa ho snaží rozveseliť,ale nič nefunguje.....iba sa mračí."

,,Ha...Tak mu treba!Mne je ukradnutý!"

,,Ale nie je,Mel!A ty to vieš!Tak prestaň trucovať a bež za ním!"

,,Ale ja za ním nechcem bežať...už ho nemilujem..."mykla som plecami.

,,Jasné...zabudla si naňho za jeden deň...to hovor vieš komu..."pokrútil nado mnou hlavu a zapozeral sa mi do očí.

,,Čo by si povedala na to,keby si išla dnes ku nám?"

,,Ani náhodou...nechcem ho vidieť!Už to prosím,pochop!"

,,Prepáč Mel,ale to čo teraz urobím,je len pre tvoje dobro..."

,,Čo teraz.....ááááá!Niall!!!Niéééé!"prehodil si ma cez plece,ako vrece zemiakov a utekal so mnou po tom najväčšom lejaku.

,,Niall!Okamžite ma daj dole!Ja k vám nejdem!"vrieskala som a snažila som sa zliesť...Pustil ma,až keď sme boli pred ich domom.Chytil ma okolo pása,aby som nemohla utiecť a dovliekol ma do ich obyvačky.Sedeli tam všetci,okrem Zayna...dokonca tu bola aj El s Dan.Hneď som zabudla na to,že som chcela utiecť a rozbehla som sa ku nim,s otvorenou náručou.Keď sme sa všetci vyobímali,sadla som si na gauč,vedľa Louisa.Usmial sa na mňa,ako slniečko a ďalej pozerl film.

,,Ehmmm...čo je to vlastne za film?"ozvala som sa.

,,Izba číslo 1408..."povedal nervózny Liam.

,,To tu pozeráte takú starinu?"nechápavo som pokrútila hlavou.Očividne to nebavilo ani Nialla,tak sme si celý film robili z toho "hororu"srandu.

,,Môžte vy dvaja už konečne držať hubu?Je to napííínavééé."karhal nás Zayn.Dan iba pokrútila hlavou na hlas súhlasu.

,,No to je fakt napínavé....aby som si nepoobhrýzala všetky nechty..."unudene som prehlásila.Niall na mňa mrkol a naznačil mi rukou,aby sme išli do jeho izby.Tam som sa smiala na fotkách,ktoré mal na stene a obdivovala som jeho "umenie"kresliť...

,,Náhodou...podľa mňa sa na tomto obrázku podobá na moju mamu."povedal hrdo.

,,Prepáč Niall,ale ak tvoja mama vyzerá ako bezruký človek,s mamutími ušami a troma vlasmy...po kom si taký pekný?"začala som sa smiať.

,,Takže si o mne myslíš,že som pekný?"žmurkol na mňa a nahodil zvodný pohľad.

,,Pako!"jemne som mu zabila po hlave a potom....

I Want-43.časť :)

Ahojte :) po dlhej dobe zase časť :) ale môžem chodiť iba cez výkend na počítač :/ a cez jesenné prázdniny budem dávať časti :) samozrejme,že bude aj zajtra...a svoju úlohu ste si splnili,dali ste 3 komenty :D takže teraz to platí tiež 3 komenty a bude ďalšia :)

Zaynov pohľad:

Musel som ísť za ňou....potichu som sa vytratil z izby a kráčal som dole schodmi.Dúfam,že sa o niečo nepotknem....Už som bol skoro vonku,keď som sa strepal na Louisovej taške.....Ja ho zabijem!Rýchlo som sa pozbieral zo zeme a potichu otvoril vchodové dvere.Kráčal som v osvetlení pouličných lámp,až som prišiel k jej domu....dlho som tu nebol...vlastne..nemal som dôvod sem chodiť.Zohol som sa po kamienky a začal ich hádzať do jej okna.

Z pohľadu Mel:

Sedela som v mojom vysnívanom aute a šoférovala som...jazdila som veľmi rýchlo...mylujem rýchlu jazdu.Prudko som zabrzdila,keď som zbadala červenú,ne semafóre.Netrpezlivo som vyčkávala a pozerala som sa von oknom.Slniečko krásne svietilo a bolo neuveriteľne teplo.Zarazila som sa,keď som počula dopadajúce kvapky na čelné sklo.Kvapky?!Teraz?!Po chvíli to prestalo a ja som pokračovala v jazde...šla som...nevedno kam,až som zastala pri lese.Vystúpila som z auta a vybrala som sa tam.Za chvíľu som zablúdila a darmo som hľadala východ.Niekto šepkal moje meno.Po celom tele mi naskočila husia koža.....ten hlas...ten hlas patril Zaynovi.Otvorila som oči a pred sebou som uvidela neznámu siluetu.Pridusene som vykríkla a zapálila som malú lampičku.

,,Zayn!Ty idiot!Vieš,ako si ma vylakal?!"

,,Prepáč...musel som ťa vidieť."sklopil zrak a hrdinsky zahnal slzy,ktoré sa mu tlačili do očí.

,,Čo chceš...myslím,že sme si to už vyjasnili...miluješ Perrie...a vôbec...ako si sa sem do riti dostal?"

,,Nie Mel...nič nechápeš...a oknom..."

,,Chápem to až príliš dobre...."

,,Mel....ja....neviem,prečo som ju pobozkal...nemilujem ju!"

,,Ale Malik!Nehraj mi tu na city...a ak nevieš,prečo si ju pobozkal,tak ti to poviem...pretože ju miluješ!A teraz,prosím,odíď..."zatvorila som oči a otočila som sa mu chrbtom.Počula som vzďalujúce sa kroky a ako zašepkal:,,Milujem iba teba...Mel..."Cítila som vlhké slzy na mojich lícach,ale ignorovala som to.Zaynovi to nikdy,nikdy!neodpustím.....jednoducho,posral to....

Ráno ma zobudil silný dážď...typické-Londýnske počasie.Vstala som z postele a ponaťahovala som si stŕpnuté končatiny.Namierila som si to do kúpeľne,kde som si umyla hlavu a odmaľovala som sa ešte zo včera...Potom som vysypala celý obsah môjho kufra na zem a postupne som si poskladala a uložila všetky veci do skrine.Na seba som hodila šedé tepláky a obyčajné,čierne tričko.Nikam sa nechystám,tak načo sa pekne oblikeať?Zišla som dole po schodoch,rovno do kuchyne,kde sa už smiali Jamie s "otcom".

,,Bré ránko!"pozrdravila som ich a potláčala som úsmev,keď som videla otcove prihorené palacinky...musela som ale uznať,že sa snažil.

,,Vyzerá to dobre."zaklamala som  a usmiala som sa.Obdaril ma úprimným úsmevom a hneď mi naložil na tanier.Mala som plné ústa(boli fakt dobré :D ),keď niekto zazvonil.

,,Otvorím."zamrmlala som a postavila som sa zo stoličky.Pred dverami stál Niall.

,,Ahoj."pozdravil ma s úsmevom.

,,Ahj."povedala som s plnými ústami....asi mi nerozumel.

,,Nechceš ísť na palacinky?"ponúkla som mu.

,,fakt môžem?"zažiarili mu oči a viac krát sa nenechal ponúkať.....veď je to Niall,ktorý miluje jedlo :) ......

I Want-42.časť

Dnes som ešte stihla npísať časť :D ale ďalšia...neviem,kedy bude...mám zakázaný počítač cez týždeň,ale možno dáko ukecám mamu :D takže máte týždeň na to,aby tu boli 4 komentáre (uznám vám aj 3):D :D inak ďalšia časť čo? :D nebudeee.ale verím,že tie štyri dáte :)


,,Niall...ako mohol?"utrela som si posledné slzy,ktoré sa mi kotúľali po tvári..,,Myslela som si,že ma miluje.."dodala som tichým hlasom.

,,Vôbec neviem,o čom hovoríš..."

,,Zayn...."

,,Aha...takže už to vieš.."

,,Ty si to vedel?!Vedeli to všetci okrem mňa?!"vytrhla som sa z jeho objatia a kráčala som domov.

,,Mel!Stoj!Ja ti to vysvetlím."

,,Nie!Nevysvetlíš.."kráčala som ďalej.Viem,že zostal stáť...pozná ma a vie,že mi to nevyhovorí.Prišla som domov,zvalila som sa na postel a napísala som tweet : Milovala som ťa...
Zvalila som sa na posteľ a v návale plaču som zaspala.


Z pohľadu Nialla:

,,Zayn,ty si taký debil!"prudko som otvoril dvere od jeho izby.

,,Čo?...ja...asi máš pravdu."hlavu si zložil do dlaní.

,,To na to nič iné nepovieš?"jeho prístup ma fakt štval.

,,A čo na to mám akože povedať?!Hráš sa tu na otecka Liama?!"

,,Zayn,ukludni sa!Je to tvoja vina,že odišla.."

,,och...Som taký idiot!Nikdy mi neodpustí...."v očiach sa mu zaleskli slzy.

,,Zayn,počúvaj...aj ja som ju sklamal...bol som debil a začal som chodiť s tou namyslenou kravou."

,,Nechápem,ako si to s ňou mohol vydržať..."nechápavo pokrútil hlavou.

,,To je teraz jedno...ide tu o Mel!"

,,Pôjdem za ňou."vstal z postele a nahodil nebojácny výraz.

,,Zayn!Stoj!Nemyslím si,že je to dobrý nápad....no teda...ak nechceš mať rozbitý nos...a navyše...je už dosť neskoro."

,,Ale ja za ňou musím ísť."

,,Pôjdeš za ňou zajtra! Aj tak už asi spí."Zayn sa posadil a díval sa do prázdna.

,,A čo bude s Perrie?"smutne sa zadíval do zeme.

,,Zayn,to je na tebe...vyber si...ona,alebo Mel...Každopádne,jednej z nich,zlomíš srdce.."Ešte raz som sa na neho pozrel a vyšiel som z izby...nechal som ho premýšľať.....

Z pohľadu Zayna:

Prezleikol som sa do trička na spanie a ľahol som si.Prehadzoval som sa z boku na bok,ale nemohol som zaspať.Mel?...Perrie?...obe mať nemôžem...Mel...bude to Mel...milujem JU! Zajtra za ňou pôjdem a poprosím ju o to,aby mi odpustila....bol som fakt idiot!Keby som bol na jej mieste,napľul by som si do ksichtu....áno...pôjdem tam a.......
Za chvíľu som bol už v ríši snov....

I Want-41.časť..pokračovanie :)

Takže baby :/ ja mám zase zakázaný počítač....Neviem kedy bude ďalšiia časť,ale blog určite nekončí :) Možno dám časť aj zajtra,ak presvedčím mamu :D Tak dúfam,že sa vám táto časť bude páčiť :D a áno...jeden koment som vám odpustila! :D :D tak zmiernim počet komentov a ďalšiu časť dám,ak na tejto časti budú 3 komenty :D :D to dáte :D tak,komentujtéééé :D





Zaklopala som na dvere,od Jamieho izby.Počula som blížiace sa kroky a vo dverách sa objavil Jamie.

,,Ahoj...nevieš kde je Ed?"

,,Hm...myslel som,že je s tebou...a ak ho ideš hľadať,tak si pohni,pretože za chvíľu odchádzame."

,,Aha....tak nič."na päte som sa zvrtla a išla som na moje,teoreticky aj Edove obľúbené miesto.Potichu som vstúpila na balkón.Ed bol opretý o zábradlie a hlavu mal sklonenú.Postavila som sa k nemu a bez slova sme len tak stáli.

,,Odchádzaš..."vzdychol.

,,Áno...ale to si predsa vedel.

,,Nikdy som sa tým nezaoberal...nechcel som na tro myslieť.Vieš...len  keď si so mnou,tak sa cítim,ako doma."

,,Budeš mi chýbať."pirstúpila som k nemu bližšie a objala som ho.na tvári som pocítila tie nenávidené slzy....Ešte chvíľu sme stáli v objatí....

,,Milujem ťa."pošepkal mi do ucha.

,,Čože?"hneď som ho pustila a odtúpila som od neho,ako keby mal smrteľnú chorobu.

,,Áno...vždy som ťa miloval,ale nikdy som nemal odvahu povedať ti to...a nikdy by som si neodpustil,keby som ti to teraz nepovedal."

,,A čo s tým dievčaťom...predsa si mi vravel,že miluješ jedno dievča,ale bojíš sa jej to povedať."

,,Ach Mel...to dievča si ty."vzdychol si,ešte raz ma objal a odišiel.Počula som ešte ako si povedal popod nos : ,,Zbohom..."


Konečne.Vydýchla som si a sadla som si na sedadlo,vedľa Jamieho.Chcela som sa rozlúčiť s Justinom,ale nechcel ma vidieť....Myšlienky naňho som vyhnala z hlavy a radšej som myslela na zayna...na tú jeho vôňu...a tie jeho oči....už sa neviem dočkať.........


,,Mel!Vstávaj!"zo sna ma vytrhol Jamie.Skláňal sa nadomnou a vrieskal mi do ucha.

,,Veď dobre!už som hore..."Pretrela som si oči a postavila som sa.Nohy som mala od toľkého sedenia celé stŕpnuté.Keď už sme mali v rukách kufre,vyšli sme pred letisko.Spomenula som si na to,ako som tu stála minule...vtedy som Londýn z duše nanávidela.... 

,,melanie!"zo zadu sa na mňa hodil Ian.

,,Oci!Nevieš si predstaviť,aká som rada,že ťa vidím."hodila som sa mu spolu s Jamiem,okolo krku.Nastúpili sme do taxíka a viezli sme sa domov......DOMOV...to je to správne pomenovanie,pre miesto,kde budem bývať.V detskom domove,to nebol domov....Kufor som nehala hodený v kuchyni a rozbehla som sa do mojej izby.Bolo to tu všetko tak,ako som si pamätala.Rýchlo som sa odprchovala,prezliekla a namalovala.Kufor som dotrepala do mojej izby a hneď som utekala von.Idem za Zaynom...Rýchlou chôdzou som sa dostala do 1D domu.Zaklopala som,ale nikto mi neprišiel otvoriť.Skúsila som,či je zmknuté...nie! Vošla som teda dnu.V kuchyni nikto nebol....očividne Niall neni doma a tak som vošla do obývačky..................Bol tam....ale nie tak,ako som si predstavovala.Bol tam s nejakou ženskou.....bozkávali sa.Z očí mi vytriskly slzy.

,,Mel?!Čo-Čo tu robíš?!Nemala si byť v NY?"

,,Chcela som ťa prekvapiť...ale ako vidím,už ma niekto predbehol."otočila som sa na odchod.zayn ihneď vstal z gauča,na ktorom predtým sedeli a rozbehol sa za mnou.Chytil ma za ruku.

,,Mel počkaj!"

,,Pusti ma Malik!"vytrhla som sa mu a vybehla som z domu....cez slzy som už ani nevidela pred seba.Jedinú osobu,ktorú som poznala,bol ON.Mal strach v očiach...bál sa o mňa.

,,Mel?"rozbehol sa ku mne a objal ma.Plakala som a nemohla som prestať.

,,To je v poriadku...len sa vyplač."starostlivo si ma pritiahol k sebe a snažil sa ma rozveseliť.

I Want.41.časť

Ahojte baby...ja som mala včera také nervy!našťastie,už som zase v pohode a všetko sa vyriešilo.....aj keď rozmýšľam,že to malo ostať tak.....ja v poslednej dobe strašne veľa rozmýšľam :D ...no a ako som včera rozmýšľala,tak som prišla na takú dobrú myšlienku...zasa sa vraciam k téme-koniec blogu.....Sledovanosť od vtedy stúpla,ale vy ste prestali komentovať a mňa to jednoducho nebaví písať,keď neviem,čo si o tom myslíte.....a nebudem písať,keď vy nebudete komentovať...kľudne ma môžte buzerovať,že je to hrozné a neviem,čo,ja sa pokúsim zlepšiť....teraz,idem písať ďalšiu časť I Want,neviem,či ju stihnem dopísať ešte dnes....a bude dooosť napínavá a teraz.....Ďalšia časť nebude do vtedy,ak k nej nebude 5 komentárov.....takže koniec tohto blogu je len a len  na vás.....a takto to začne a pokračovanie,ako som už spomínala,bude,ak bude 5 komentov :D kľudne môžu byť odveci :D :D

                                               I Want-41.časť

Konečne!Vyskočila som z postele a usmievala som sa ako slunce...Je tu deň D!Už dnes uvidím Zayna...bude to prekvapenie...Obliekla som si obtiahnuté čierne nohavice,červenú mikinu a klasika-červené converse.Vlasy som si zopla do voľného drdola a vyšla som z izby.Mierila som rovno na raňajky a potom som mala v pláne,rozlúčiť sa s určitými ľuďmi....Kuchárka mi hodila na tanier nejakú gebuzinu alias krupicová kaša.Rovno som to išla odniesť,takže som sa veľmi nenajdela.....Teraz mi je to ale úplne jedno....čaká ma najťažšia časť tohto dňa...rozlúčka!Neznášam lúčenie sa...mnoho sĺz...Kráčala som po polopráznej chodbe,ku Jamiemu...vlastne som nešla za ním,išla som za Edom....

I Want-40.časť

Sľúbená časť :) Prosím,komentujte :) Fakt to pre mňa veľa znamená :)
A....teraz sa budem venovať viac tejto poviedke,pretože mám s ňou veľké plány ♥ Všetko sa zmení...VŠETKO!


Ráno som vystreila z postele,celá šťastná.Musela som sa uštipnúť,aby som naozaj uverila,že to nebol iba sen.Sarah bola ešte ponorená v ríši snov.Zobudím ju?...Nie!Budem zlá :D .Odtancovala som do kúpeľne a vykonala som rannú hygienu.Nevedela som,čo s vlasmy,tak som si ich nechala voľne dopadať na plecia.Keď som už bola oblečená,rozhodla som sa,že zobudím Sarah.

,,Vstávaj."pomykala som s ňou.Spokojne rozlepila oči a usmiala sa na mňa.

,,Dobré ránko."

,,No...ako komu."zasmiala som sa.Hodila na mňa nechápavý pohľad,a tak som dodala.,,Zaspala si."

,,Čože?!!"vyletele z postele a za 5 sekúnd si už umývala zuby.

,,Prečo si ma do pekla,nezobudila?!"

,,Ani ty si ma minule!"

,,Takže toto má byť pomsta?!"zasmiala sa.

,,Možno..."Keď sa konečne doupravovala,chytila som ju za ruku a ťahala som ju do jedálne.Všade pobehovali nervózne kuchárky a hľadné deti.Naše zvyčajné miesto už bolo obsadené,tak sme sa vybrali k dievčaťu-samotárke.Myslím,že sa volá Mandy.

,,Môžme si prisadnúť?"spýtala som sa a ani som nečakala na jej odpoveď,rovno som si sadla.

,,Kam chodíš do školy?"spýtala sa jej Sarah.

,,Tam,kam vy."nechápavo pokrútila hlavou.,,Chodím s Mel do triedy..."

,,Fakt?"nikdy som si ju nevšimla.Videla som,ako sa na mňa smutne pozrela.

,,Ja....prepáč....naozaj..."

,,To nič...už som si zvykla,že ľudia ma ignorujú a nevedia,že existujem."Do očí sa jej tlačili slzy...snažila sa ich zakriť,tým,že sa pozerala do zeme,ale o chvíľu jej už stekali po tvári.Rozplakala som ju!Bože,som taká krava!

,,Mandy?Čo by si povedala na nákupy....dnes po škole o...tretej?"spýtala som sa jej.V momente sa jej rozžiarili oči a neveriacky sa spýtala.

,,To-To myslíš vážne?"

,,Úplne."usmiala som sa.

,,Tak dobre."šťastne sa zodvihla od stola a išla odniesť tanier.

,,Pôjdeš aj ty Sarah?"

,,S ňou?Pfff....nie."

,,Ako chceš."mykla som plecami a vyšla som z jedálne.Aj tak....o dva dni odchádzam do Londýna....navždy.....Ian,môj nevlastný otec,si nás chce zobrať naspäť....má nás rád...vždy to tak bolo....Zaynovi som to nepovedala,prekvapím ho!Už sa nemôžem dočkať!

Why wont you smile-8.časť

Takže taká kratšia :) Konečne som si opravila tú 5ku a 4ku :D :D like a boss :D :D aaaa komentujtééé :)
PS:Ďakujem za takú návštevnosť :) Milujem vás ♥

Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk budíka.....nikdy si nedávajte svoju najobľúbenejšiu pesničku,ako tón budíka....nikdy!Pomaly som sa dočvachtala až ku skrini a začala som sa hrabať vo veciach.Absolútne netuším,čo na seba....večný problém!Keď som sa konečne rozhodla mechzi burton tričkom a medzi elegantným tričkom,vošla som do kúpelnea vykonala som rannú hygienu.Potom som si nakulmovala moje bohužial,rovné vlasy a jemne som sa nalíčila.Zbehla som po schodoch do kuchyne a na chladničke som si našla lístok,na ktorom stálo : Dnes prídem až večer....desiatu máš v chladničke :).....fakt?Desiatu mám v chladničke?...nepovieš,neviem....Zobrala som si desiatu a vypadla som z domu.Prechádzala som popri malom parku.Počula som mňaukanie...nevšímala som si to,až dovtedy,kým som ju neuvidela...alebo to bol on?

,,Aká si zlatá."naradostnene som sa k nej rozbehla.Začala som ju hladkať.Mala nádherné oči....vlastne..celá bola úplne dokonalá.Nebudem sa tým tajiť...milujem mačky!!
Motala sa mi okolo nôh a smutne mňaukala.,,Si hladná?"vybrala som z tašky moju desiatu a dala som jej ju.S chuťou sa do toho pustila.,,Vieš čo?Počkaj tu...vrátim sa zo školy a...Čo to trepem?!Si predsa mačka!Ako môžeš počkať tu?!"Neváhala som,zobrala som ju na ruky a vložila do tašky.,,Táák....ale musíš byť potichu!"Keď už bola mačka v taške,pokračovala som v ceste.Hneď,ako som prišla k mojej skrinke,uvidela som Luiho.

,,Louis!"zakričala som a rozbehla som sa k nemu s úsmevom na tvári.

,,Žiadny X-Factor!"pohrozil mi.

,,Nie,nie!Pozri!"otvorila som tašku a na Louisa sa radostne pozeralo mačiatko.

,,Áááááááá!Si normálna?!Do školy dotrepeš mačku?!"

,,Haha!Bojíš sa mačky Louis?!"

,,Nie!Ale mohla by si mať problém...keď sa to dozvie..."prerušila som ho apovedala som:

,,Ale žiadny problém mať nebudem,pretože sa to nikto nedozvie.....dobre?"Neodpovedal,len nahodil nafučaný výraz.

,,A aby si vedel,nechám si ju.Bude sa volať....hmm.....Luisa!"radostne som mu oznámila.

,,Luisa?Debilnejšie meno mať nemohla?!"

,,Nie!"zasmiala som sa.

,,Vieš čo mačička?Budeš to mať s ňou v živote ťažké."a spustil veľký rehot.

,,Trhni si Tomlinson!"nahodila som urazený výraz ale po chvíli som sa začala smiať aj ja.Smiech však netrval dlho...........

Ahojte baby....sorry,ale ja som taká krava!Dostala som 4 z nemčiny a 5 z matiky :/ mám zakázaný počítač ( teraz som tu na čierno) takže časť bude asi v stredu....fakt!Som strašná krava!

I want-39.časť

Ahojte baby...máte tu ďalšiu časť a ....rozhodla som sa takto : Vďaka vám,tento blog nezruším...Pravdu povediac,asi by som to ani nedokázala...Veľmi som si vás obľúbila a patrí vám veľká vďaka a....Mati,ktorá píše fakt úžasne,som sľúbila,že od dneska,tu budete mať každý deň časť :) No...možno každý deň nie,ale budem sa snažiť (časť nebude len vtedy,keď sa budem musieť učiť a nestihla by som ju napísať).....Takže vám ešte raz ďakujem a ďakujem aj za to,že to čítate a baví vás to...ak vás to teda baví,nevidím problém v písaní pokračovať :) Dobre!Dosť bolo už kecov,teraz čítajte :D 
PS: Milujem vás ♥


Prišla som pred školu a stála tam osoba,ktorú som už dlho nevidela....Justin.Celá natešená som sa k nemu rozbehla,s otvorenou náručou a s úsmevom na tvári.To čo ale urobil on,som fakt nečakala.Zamračil sa na mňa a tváril sa,že neexistujem.

,,Justin?"povedala som smutným hlasom.

,,Och...Melanie...myslel som,že už ani nevieš kto som...."odbil ma a ďalej sa venoval svojmu mobilu....Nazval ma Melanie?!

,,Čože?"nechápavo som pokrútila hlavou.

,,Neozvala si sa mi asi 3 týždne!"

,,Prepáč...ale vieš že som mala veľmi ťažké obdobie..."

,,Och...až také ťažké,že fotky so Zaynom sú úplne všade?A usmievaš sa na nich!Tak mi tu nevrav o ťažkom období!"

,,Tak o toto ti ide?!O Zayna?!Nebyť jeho,už sa asi v živote neusmejem!"do očí sa mi tlačili slzy.....nevydržala som to a rozbehla som sa preč....ďaleko od neho.Všetci sú hnusní podrazáci!Najskôr Jane a teraz aj on....Sadla som si na lavičku a pokúšala som sa zadržiavať slzy,čo najviac to šlo.Bože...musím vyzerať hrozne!Určite mám roztečený celý make up.Či chcem,alebo nie,musím sa vrátiť do vnútra....Prvá hodina je matika......Jediné,čo viem vypočítať je: matika= moja smrť.Vážne!Ja a matika,to nejde do hromady.Kráčala som po chodbe a v diaľke som uvidela Jamieho.

,,Jamie!"zakričala som.Jamie na mňa hodil vražedný pohľad a rýchlim krokom prišiel bližšie.

,,Mel,nestrápňuj ma!"

,,Ja ťa strápňujem?No tak díky..."odula som spodnú peru.

,,V škole sa odo mňa drž čo najdalej."usmial sa na mňa a odpochodoval preč.

,,Staré dobré časy...."usmiala som sa a dúfala som,že to nikto nepočul....ešte to by mi chýbalo,aby si mysleli,že mi totálne šibe.Zo skrinky som si vybrala zočit a knihu matematiky a presunula som sa do učebne.Sedela som tam potichu,ako taká krava,s ktorou sa nikto nebaví...vlastne to je pravda...Tu v škole sa so mnou nikto nebaví...krutá pravda...O chvíľu už bola zaplnená celá trieda.Ako posledný,prišiel pekný,čiernovlasý chalan a chudák chlapec,nemal inú možnosť,ako sadnúť si ku mne.ostatné miesto už boli zabraté.To,že so mnou nechcel sedieť,prezrádzal jeho kyslí výraz.Nuž čo...má smolu!Kto by sa chcel baviť so "štetkou" (ako píšu v bulváre),melanie Beck....jasné,že nikto!Cítila som sa blbo,pretože na mňa všetci "nenápadne" pozerali,ako keby videli ducha.Mrvila som sa na stoličke a hlavu som mala skrýtu v dlaniach.Teraz by sa mi zišiel neviditeľný plášť Harryho Pottra.na moje nešťastie,ma učiteľka vyvolala k tabuli...samozrejme si neodpustila poznámku,že všetky "hviezdy" sú tupé a že si z toho nemám nič robiť....krava!Keď konečne skončila matika,vybehla som z triedy,ako prvá.Po ceste k mojej skrinke som stretla Sarah.Ona jediná sa na mňa za celý,celučičký ďeň usmiala...no čo...Život je pes a my sme jeho granule.....Ale keď som prišla domov,tento nudný ďeň sa zmenil na asi najlepší v mojom živote....

,,Čože?Robíš si srandu?"spýtala som sa Jamieho a od radosti som začala skákať,tancovať,spievať.....Stále tomu nemôžem uveriť!

Why won't you smile-7.časť

Baby prepáčte,že som ju nepridala už včera,ale nemala som čas :)Ako ste sa mali v škole?Ja celkom...crazy! :D :D Spolužiak ma nosil na rukách po celej triede,až sme na koniec obaja spadli :D :D 

....Musela som sa ho to spýtať.

,,Louis?"

,,Hmm?"otočil sa ku mne a venoval mi svoju pozornosť.

,,Vieš....o týždeň bude tu,v Londýne X-Factor."

,,A?"nahodil nechápavý výraz a tak som pokračovala.

,,Musíš tam ísť!"

,,Chris...ľudia čo tam idú musia veieť spievať."zasmial sa.

,,Veď ty vieš!"presviečala som ho ďalej.

,,Nie,neviem."protestoval.

,,Louis,videla som ťa spievať a bola by to škoda,keby si tam nešiel...určite by si postúpil!"

,,Ne...."nedopovedal,pretože do triedy vošla učiteľka.Po celú hodinu ma úspešne ignoroval a vyhýbal sa môjmu pohľadu.Veď on tam pôjde!Musí tam ísť!Konečne zazvonilo na koniec hodiny a len čo z triedy vyšla učiteľka ,otočila som sa na Louisa.Išla som sa nadýchnuť,že idem pokračovať v presviečaní,no on ma hneď zrušil.

,,Ak ma chceš ďalej presviečať,radím ti,neskúšaj to!Šetri si dych!"vstal z miesta a odišiel z triedy.Ja som tam sedela bez pohnutia,s otvorenými ústami....Okolo mňa išlo dievča,ktoré sa pri mne pristavilo.

,,Vždy bol tvrdohlavý."usmiala sa.

,,Ale....ale prečo?Musí tam ísť!"

,,Vieš Chris.....u neho je pokrok,že sa s tebou baví...Nič v zlom,ale nie je veľmi priateľský k novým ľuďom."

,,hmm..."mykla som plecami a postavila som sa zo stoličky.

,,...mimochodom,som Kate."usmiala sa a podala mi ruku.

,,Ja som Chris."opätovala som jej úsmev a spolu sme vyšli z triedy.Vyzerá milo a tak sme sa dohodli poobede vonku.

,,Takže 16:00 pri.....hmmm.....pri..ja neviem..pri mekáči?"

,,Môže byť."odpovedala som jej,rozlúčila som sa s ňou a bežala som na ďalšiu hodinu...bude dobreé,ak budem mať aj inú kamarátku,ako je Louis,keďže pán veľká mrkva sa na mňa asi urazil.Pff!

Keď som sa vrátila zo školy domov,rýchlo som sa najedla a spravila úlohy na zajtra.Potom som sa chvíľu rozprávala s tetou a vyrazila som.Dúfam,že sa už nestratím...predsa,Londýn je strašne veľké mesto oproti Bratislave....
Chvalabohu som k mekáču dorazila v pohode.Kate ma tam už čakala.

,,Prepáč,meškám...Dlho čakáš?"

,,Nie...asi tak 5 minút."usmiala sa.

,,Tak kam ideme?"spýtala som sa.

,,Neviem...tak keď sme už tu...čo tak do mekáča?"

,,Jasné poďme."poskočila som ako keď dieťaťu dajú lízatko.Kate mi rozprávala o jej rodine,o škole,dokonca aj o Louisovy....vraj boli kedysi najlepší kamaráti....

,,A prečo už nie ste najlepší kamaráti?"

,,Ja...ani neviem....Stretávali sme sa čoraz menej a.....takto to dopadlo."

,,To je mi ľúto."

,,Nemusí ti to byť lúto."zasmiala sa a zmenila radšej tému.

,,Máš už tú úlohu z dejepisu?"

,,Fakt sa ideme baviť o škole?"zasmiala som sa.

,,Hmm...máš pravdu....zbytočná strata času."mávla rukou a ďalej pila colu.Potom sme sa ešte prešli po parku a rozprávali sme sa o jej bratovi.Podľa opisu jeho výzoru...hmm...musí ma s ním zoznámiť!

Trošku som sa ponudila na slovenčine :D :D

                                   

Kate :)

I Want-38.časť

Viem,oneskorene a dokonca je aj krátka,ale....ja musím vidieť twittcam! :D :D Zajtra sa vám to pokúsim vynahradiť....ak nenaštvem mamu :P :D :D Táto je....dosť o ničom :( fakt ma to mrzí...viem,že ste na ňu dlho čakali a ja zabijem takouto časťou :D :D 

,,Do pekla Sarah!Musíš si fotiť všetky moje veci?!"vytrhla som jej môj zošit z matiky.....áno...fotí si môj zošit z matiky...retard!

,,Prepáč...ale si slávna!Stále tomu nemôžem uveriť!"

,,Fíha...kde sa podeli staré časy.....Oh...áno,spomínam si...myslím,že si mi vravela...nula?!"

,,Tak už na to zabudni a odpusť mi."

,,Odpúšťam,ale nezabúdam."

,,Tak prepáč,prepáč,prepáč!Budem ti stále hovoriť prepáč,kým neprepáčiš."
Iba som sa zasmiala...pripomenulo mi to staré časy,keď sme boli ešte kamarátky....to už bolo dávno.Po chvíli sa jej zaplietol jazyk a začala sa smiať.

,,Dobre...Mel,prepáč!"nahodila psie oči.

,,Dobre...dám ti šancu,ale..."nedopovedala som,pretože sa mi hodila okolo krku a ďakovala.Ja som však pokračovala: ,,ALE,nikdy na to nezabudnem."pokývala hlavou ,akože to chápe a začala si vybaľovať veci.

,,Sarah?"opýtala som sa opatrne.Zdvihla hlavu a venovala mi pozornosť.

,,Prečo...prečo si tu?"

,,Prepáč,mel,ale do toho ťa nič.Také kamarátky zas nie sme,aby som ti tu vyrozprávala....."sklonila hlavu a ďalej sa venovala vybalovaniu.

,,Chápem..."áno...chápem to...ani ja by som jej to nepovedala.....Sadla som si na posteľ a do tašky som si začala hádzať učebnice.Po dvojtýždňovom voľne,idem zase do školy....To je život!Sarah si z tašky vabrala notebook a s niekým si písala...strašne som sa nudila a tak som sa rozhodla zájsť za Edom...

,,Nebude ti vadiť,ak na chvíľu odýdem?"spýtala som sa.

,,Jasné že nie."usmiala sa a zas sa venovala notebooku.Pokrčila som plecmi a vyšla som z izby.Kráčala som rovno k Jamiemu izbe.Zaklopala som a čakala som,kým mi niekto otvorí.

,,Ahoj Jamie...je tu Ed?"spýtala som sa.

,,Nie...niekam išiel."

,,Á....nevieš kde?"

,,Netuším."pokrčil plecmi a zabuchol mi dvere pred nosom...dáky drzý,nie?!Asi viem kde bude....Vybehla som po schodoch a mierila som na moje miesto....nie,nebol tam.Keď sa s ním chce človek porozprávať,tak je niekde ottrepaný!No nič....idem naspäť do izby.Vošla som do izby a sadla som si na posteľ.Nudila som sa a tak som začala počítať bodky na koberci...viem....asi mi šibe!

,,Nemáš na práci nič iné,ako počítať bodky na koberci?"zasmiala sa Sarah.

,,Úprimne?....Nie....59,60,61...."

,,Tak sa uč!"

Namrzene som otvorila dejepis a......

,,Mel,vstávaj,meškáš do školy!"budila ma Sarah.

,,Čo?!"vyletela som z postele rýchlostou svetla.Obliekla som sa asi za 20 sekúnd,neviem či som si náhodou nedala tričko naopak,ale musím bežať.Ešte že Sarah chodí do inej školy.Došla som pred školu a stál tam.............