Jednodielovka a trochu menšia spoveď :)

Baby,prepáčte....nie sú časti,aj keby som ich aj mohla tento týždeň dať,ale......Ja proste už nemám siilu..nezvládnem to..nezvládnem nič!Som totálne nemožná!Všetko sa na mňa rúca....Kamarátky sa mi otáčajú chrbtom....Som proste smutná..stále.V ničom sa mi nedarí!Asi sa zbláznim!Je to so mnou fakt zlé,keď si to všimla aj moja mama.Tak mi prosím prepáčte.Ale keby som teraz písala časť,asi by bola Mel už dávno mŕtva a to myslím,nechcete :)Tento týždeň mi vlastne ukázal,aká je moja najlepšia kamarátka.Jediná ona sa mi neotočila chrbtom a povzbudzovala ma.Musím sa jej preto poďakovať:) Milujem ťa :* a takisto aj Môj little poník :) tvoje slová mi veľmi pomohli :) Fakt.Cením si také kamarátky,ako ste vy.A musíme sa stretnúť! :D Alebo aspoň volať :) (konečne mám kredit,tak ti dakedy zavolám :).V piatok sa pokúsim dačo zmysluplné napísať :) zatiaľ vám sem dávam jednodielovku,ktorú som písala už dávnejšie s Mirkou :)Prosím,vydržte ešte do piatku.Bude to stáť za to :) Sľubujem!

                                               Jednodielovka 

Vždy som bola utiahnutá, divná a nemala som kamarátov. No môj život sa otočil o 180° keď mi slávna skupina On Direction pomohla ku sláve.Teraz, keď som známa, ľudia sa mi pchajú do zadku, kedysi by ma obchádzali na 100 m.Jediný moji skutočný priatelia sú chalani z 1D a to najmä Niall. S tým si rozumiem najlepšie. Pomáha mi, vždy keď ma niečo trápi, môžem sa na neho spoľahnúť a zveriť sa mu. K Niallovi,možno niečo cítim...neviem však,či je to iba skutočné priateľstvo,alebo niečo viac.Nikdy som nebola zamilovaná a preto neviem, ako sa vôbec vtedy mám cítiť."Ajmi, môžeš sem prísť na chvíľku?" ohlásil ma Niall Nasypala som do hrnca špagety a vybrala som sa za ním. "Dnes večer je ten charitatívny večierok, platí stále, že ideme spolu?" vypleštil na mňa tie jeho krásne modré kukadlá,,Jasné.Veď som ti to sľúbila."usmiala som sa na neho a sadla som si ne posteľ,vedľa neho.,,Ja len...či si náhodou nezabudla." "Smozrejme, že nie!" zasmiala som sa a rozstrapatila som mu vlasy.Zlovestne na mňa pozrel a zvalil sa na mňa.,,Prepáč Niall...ale nemohla som odolať."začala som sa smiať,pretože neznáša,keď mu rozstrapatím vlasy. "Idem sa pripraviť." rozbehla som sa do svojej izby. Prípravy trvali až do večera.Počula som,ako na mňa netrpezlivo trúbil.,,Veď už idem!"zakričala som a zišla som dole schodmi. "Si nádhrená." povedal, keď ma zbadal. Ja som cítila, ako sa mi do líc hrnie červeň. ,,Ďakujem."dostala som napokon zo seba.Nastúpila som do auta a už sme sa viezli. Milovala som pocit, keď sa na mňa upriamovala pozornosť všetkých fotoaparátov a inak to nebolo ani dnes, keď som prechádzala po červenom koberci po boku s Niallom.Chytil ma okolo pása a pózovali sme fotografom.Keď nás to už omrzelo,presunuli sme sa do veľkej sály,kde bolo už všetko nachystané na dnešný večierok. Posadili sme sa pri stôl, kde boli aj ostatný chalani (z 1D) so svojimi partnerkami Prehodili sme spolu pár slov až do vtedy,kým nezačala hrať hudba.Automaticky sme sa postavili zo stoličiek a začali sme tancovať na rýchlu hudbu.Potom prišli na rad slaďáky.niall sa na mňa spýtavo pozrel,chytil ma okolo pásu a za ruku.Začali sme sa hýbať do rytmu.Niall sa ku mne naklonil a pošepkal mi:,,Ajmi....."  "Niall," prerušila som ho "Je mi strašne zle. Potrebujem si ísť sadnúť." chytil ma teda za ruku a vystrašene so mnou šiel k stolu. Už som si takmer sadala, no zrazu sa mi podlomili kolená a pred očami sa mi zahmlelo. Posledné, čo som videla boli jeho vyplašené dokonalé modré oči.   Niall:Keď som pristúpil k jej rakve, mal som chuť kričať. Hneval som sa sám na seba. Nezachránil som ju keď zomierala.... Je to moja chyba!Mohla ešte žiť!Ale teraz...?Ani som jej nestihol povedať,že som ju tú celú dobu miloval,ale nemal som jej to odvahu povedať...až včera....Ale to bolo už neskoro. Moje srdce vynechávalo vždy keď som sa pozrel na jej bledú tvár. Chcel som ostať silný, no slzy sa mi tlačili do očí. Cítil som ten známi pocit prázdnoty, ktorý ma týral.   Pocítil som Harryho ruku na mojom pleci.,,Je to moja chyba."zašepkal som a dal som sa do horlivého plaču.,,Nie Niall!Nikto jej už nedokázal pomôcť."začal ma utešovať...nepomáhalo to.Slzy mi stekali po tvári a v mojej hlave vírilo mnoho výčitiek. "Harry, môžeš nás nechať osamote?" pozrel som prosebne na Hazzu. Keď odišiel, načiahol som ruku a dotkol som sa jej tvár. Bola chadná, no stále krásna. "Ajmi, ty si bola to najúžasnejšie dievča, aké som kedy spoznal. Bola si naozaj talentovaná! Spev, kreslenie, tancovanie a najlepšie ti išlo varenie. Miloval som tvoju kuchyňu, každé jedlo, ktoré si mi navarila...Jednu vec som ti už túžil dlho povedať...." na chvíľu som sa odmlčal a potom som pokračoval "..milujem ťa...Milujem ťa tak,ako nikoho iného.Nikto mi ťa už nikdy nenahradí.Bola si dievča mojich snov.Zrazu som sa strhol a rozbehol som sa preč, nechápal som, prečo som to spravil, ale ušiel som.Už som sa na ňu viac nedokázal pozerať, spôsobovalo mi to muky.

O 5 rokov: 

Nebol deň,kedy som nespomínal,na jej krásne hnedé vlasy,prenikavé zelené oči a krásne vykrojené pery.Zmenil som sa.Už som viac nebol ten starý,usmievaný Niall Horan.Pred kameramy som sa usmieval,žartoval s ostatnými,ale vo vnútri som umieral  Dnes je to presne 5 rokov od vtedy ako umrela a ja pomalým krokom kráčam k jej hrobu. "Ajmi, keby vieš ako veľmi mi chýbaš." povedal som. Pobozkal som si končeky prstov a pritisol som ich na fotku, ktorá bola na hrobe. Vedľa fotky som položil dve červené ruže. "Zbohom." utrel som si slzu a odišiel som....