I Want-49.časť

Ahojte :D Ja som chorá,takže som nešla do školy :D Zase platí,minimálne 3 komenty :* A možno dám aj zajtra časť,ak ma mama nepošle do školy :/ Ale hlavné je,že som sa vyhla dejepisu!!!Wohouuuu :D :D Like a Boss :D :D 



Ešte posledný krát pred odchodom z izby som sa pozrela do zrkadla.Nedalo mi to nezasmiať sa.Fakt...vypadám strašne vtipne.Vyšla som z izby a vrazila som do Jamieho.Pozreli sme sa na seba a začali sme sa strašne smiať....ani jemu tá uniforma veľmi nepristane.

,,Vyzeráš v tom,ako vyrastený študent."smial sa mi.

,,No na tvojom mieste by som sa veľmi nesmiala."Nechala som ho tak a zišla som dole schodmi.Oco bol už v práci.Zo stola som si zobrala nachystané raňajky a rýchlosťou svetla som ich zjedla.Tašku som si prehodila cez plece a ako poslušný študent,som išla do školy.Keď som prechádzala okolo Lillynho domu,počula som krik,že nestíha....tak jej treba!Zabočila som na inú ulicu a o chvíľu som bola pri škole.Šla som sa hlásiť k riaditeľke.Pridelila mi novú skrinku a viac sa o mňa nezaujímala.
Do skrinky som si odložila tašku a vybrala som si len veci na dejepis....To zase bude nuda!Zazvonilo na hodinu a ja som ešte len stála na chodbe,pri mojej skrinke.Meškám!Zatresla som skrinku a rozbehla som sa do učebne...Asi sa za chvíľu počúram,ale na to nie je čas.

,,Prepáčte,že meškám."vtrhla som do triedy a prerušila som učiteľku v jej "záživnom"rozprávaní.

,,Nech sa to viac krát nezopakuje.Sadni si do zadnej lavice."
Očami som hľadala zadnú lavicu a....nie!Prosím nie!Čo som komu spravila?!

,,Prepášte...ale nemohla by som si sadnúť inam?"prosila som ju pohľadom.

,,Nevimýšľaj a sadni si tam."povedala už trochu nervózne.Neochotne som sa presunula pomalým tempom,na moje miesto.

,,Rada ťa zase vidím."prehodila uštipačne.

,,Aj ja teba Lilly..."odpovedala som jej s iróniou v hlase.Otvorila som si knihu na strane 58 a tvárila som sa,že dávam pozor.

,,Pokračuj,Melanie."vyzvala ma učiteľka,aby som pokračovala v čítaní tam,kde sme prestali.
Snažila som sa rýchlo nájsť,čo mám čítať.Vôbec,ale že vôbec nieviem,kde sme.Iba som sa tvárila,že dávam pozor.

,,Bude ti to trvať ešte dlho?"učiteľka si nervózne poklepkávala na stôl.

,,Kde sme?!"pošepkala som Lilly.

,,Mala si dávať pozor."odpovedala a tešila sa z toho,že som sa ocitla v probléme.Veď počkaj Lilly...veď ja ti to vrátim.

,,Prepáčte pani učiteľka,ale neviem,kde sme prestali."

,,V tom prípade,je to za 5."škodoradostne sa usmiala a zapísala mi známku.Mykla som plecami...je mi to jedno...jedna 5ka ma nezabije.Potom vyzvala Luka,aby pokračoval on.


Konečne zazvonilo na koniec hodiny a ja som vyletela z miesta,ako prvá.Neznášam dejepis!Celú hodinu sa mi zatvárili oči.

,,Rebelka sa vrátila."túto poznámku si asi nemohla odpustiť najväčšsia krava,z triedy.....myslím,že sa volá Jenifer.Je to typická zmachlená krava,ktorá si myslí,že je pupok sveta.Hodila som na ňu vražedný pohľad....najradšej by som jej rozmlátila hubu.

,,Na nič iné sa nezmôžeš,Melanie?"zasmiala sa.

,,Zmôžem...ale ver mi,nedopadlo by to dobre."mrkla som na ňu a ukázala som jej prostredný prst.Zobrala som si svoje veci a hneď ako som vytrčila päty z triedy,začala sa veľká ohováračka....no a čo?Sú to iba snobské,usoplené decká,ktoré nevedia nič o živote....Ja som si toho prežila už dosť.Ich najväčší problém je asi...či si majú obliecť fialové tričko,alebo ružové...Nikdy ich nepochopím a ani nechcem.Najprv som si zaniesla veci do skrinky a potom som bežala na WC.Divím sa,že som sa cez dejepis nepočúrala.Ešte ale musím prežiť 3 nudné hodiny a potom môžem ísť konečne domov,utápať sa v mojich myšlienkach.


Vychádzala som zo školy a čo najrýchlejšie som chcela byť doma.Musela som si ešte niečo vybaviť.Odomkla som dvere a vybehla som po schodoch do mojej izby.Zhodila som zo seba tú nechutnú uniformu a onliekla som si čierne legíny,biele tričko s nápisom a k tomu som si obula vysoké,biele converse.Vlasy som si zopla do voľného drdolu,zobrala som si peňaženku a zabuchla som za sebou dvere.Potrebovala som tam ísť......potrebovala som sa cítiť zase tak úžasne,ako minule...tešiť sa zo života,hoci stojí za hovno.Jedine to mi pomôže.
Konečne som stála pred jeho domom a váhala som,či mám zaklopať.Nakoniec som teda zaklopala a čakala som,kedy mi príde otvoriť.Za necelú minútu sa objavil vo dverách a na tvári mal široký úsmev.

,,Viem,po čo si prišla...ale nebude to zadarmo zlatko..."

,,Ja viem...je mi jedno,koľko to bude stáť."mykla som plecami a začala som sa hrabať v peňaženke.

,,Ok...Tak vydrž...Idem po to."
Kým som stála pred dverami,utápala som sa zlým pocitom a rozmýšľala som,či som ešte normálna.Áno...prišla som si po drogy....Viem,nemala by som to robiť,ale musím....Čo sa mi môže stať?Nič....zostane iba dobrý pocit....