I Want-55.časť

Prepáčte,že včera nebola,ale bola u mňa kamarátka do 11tej,tak mi mama už nedovolila ísť na počítač :) Zajtra sa pokúsim dať ďalšiu a zase platí 3koment+ :*



Otvorila som oči a posadila som sa.Pozerala som sa okolo seba a spokojne som si mrmlala:jééj...mačky..aké pekné.Vyskočila som z postele a vyplašene som skríkla:mačky?!Harryho izba?!Čo tu robím?!Čo robím vôbec v tomto prekliatom dome?!Vyskočila som na nohy a pribehla som k oknu.Vonku bola ešte tma.Ako som sa sem dostala?...som naštvaná.Od zlosti som kopla do krabice,ktorá ležala na zemi.Automaticky sa prevrátila a na zem sa vysypalo veľa fotiek a denník.Rýchlo som fotky hodila späť.Potom som do rúk chytila denník.Už som ho ukladala do krabice,keď som sa  rozhodla prečítať si aspoň jednu stranu.Otvorila som náhodne na jednnej strane a začala som čítať:

Celý deň som utešoval Nialla.Bol smutný,pretože si myslí,že nikdy nenájde tú pravú.Ja však viem,že Jess tá pravá určite nebola.Iba ho využívala.Každá ho využívala....

Nečítala som ďalej.Zaklapla som denník a utrela som si slzu,ktorá sa mi kotúľala po tvári.Ja nie!nevyužívala som ho!Milovala som ho!Ale to ostatní asi nikdy nepochopia.Denník som hodila späť do krabice,upravila som sa a potichu som zišla dole schodmi.Obula som sa a potichu som otvorila vchodové dvere.

,,Teraz mi už neújdeš!"zašepkal mi známi hlas do ucha.

,,Niall!Skoro som dostala infarkt!"udrela som ho do hrude a rozdýchavala som to.

,,Poď."zobral ma za ruku a vyviedol ma von.Sadli sme si na hojdačku a čakala som,čo začne hovoriť.

,,Mel...čo je s tebou?"videla som,že ho to naozaj trápi.

,,Urobila som jednu veľkú chybu...a ja...ja neviem,ako ju napraviť!Nedokážem to."znovu som sa rozplakala.Pritiahol si ma bližšie k sebe a uväznil ma v jeho objatí.

,,Tak mi povec,akú chybu si spravila."

,,Ja...nemám ti to odvahu povedať.Hambím sa za to.."

,,Tak ako ti mám potom pomôcť."

,,Mne už niet pomoci."vyslobodila som sa z jeho objatia a oprela som si bradu o kolená.

,,Vždy vedie nejaká cesta von.Mel...prosím...chcem ti pomôcť!"

,,Ja viem...Ale nedokážem ti to povedať.Prepáč..."

,,Mel!"

,,Tak fajn!Drogujem!A neviem prestať!Spokojný?!"postavila som sa z hojdačky a chystala som sa na odchod.

,,Ako-ako si..."zasekol sa a nechápavo na mňa pozeral.

,,Ja viem...."pozrela som sa mu do očí a mala som sto chutí skočiť z mosta.Stále na mńa nechápavo hľadel a to mi spôsobovalo strašnú bolesť.Nič nevie...nevie,aký je to pocit.