I Want-57.časť

Keďže niesom v škole,tak som sa odhodlala napísať časť :D :D ak ma mama pustí na počítač ešte aj večer,tak dám ďalšiu :) A poprosím 3 komenty + Inak ´dakujem za včerajšiu návštevnosť blogu :)* Že by to bolo tou veselou časťou? :)


,,Prestante ma biť!"zvrieskla som na nich a utekala som preč z kuchyne.

,,My chceme palacinkyyyy!"utekali za mnou,z cieľom hodiť ma do bazéna.

,,Ja nejdem robiť palacinky každých desať minút!Vy by ste zožrali aj celý vagón palaciniek!"

,,Meeeel!Prosím!"Niall ma ťahal za nohu s psím pohľadom.

,,Nie Niall!Už ste mali!"

,,Ale my sme hladný!"protestovali.

,,Tak to už nie je môj problém!Navarte si sami!"rozbehla som sa po schodoch.Oni sa rozbehli za mnou a vyhasla aj posledná nádej,že keď ich budem ignorovať,dajú mi pokoj.Počula som samé:,,Mééél,prosím,sme hladný...."Naštvala som sa a vtrhla som do Harryho izby so slovami:,,Harry,je mi jedno čo tu vy dvaja robíte,ale prosím ťa,choď im spraviť palacinky!!!!"

,,Palacinky?"pozeral na mňa ako na idiota.

,,A čo by sme asi tak mali my dvaja robiť?"zasmial sa a žmurkol na dievča,ktoré sedelo vedľa neho a pozeralo si fotoalbum.Chvíľu som na nich hľadela ako blbá,až potom som sa rozbehla a na celý dom som zakričala:,,Louiiiiis!!!!!"Neviem,kde sa skrýval,ale mala som ho chuť nakopať do zadku.Zase si z nás robil srandu!Zastala som pred Harryho izbou a očami som prehľadávala celú chodbu.Tu nebude.

,,Prepáč...chcela si palacinky?Kľudne ich urobím."za plece ma chytilo,to neznáme dievča.

,,Vlastne...ja som tie palacinky nechcela.To tí štyria nenažranci."usmiala som sa a podala som jej ruku.

,,Som Melanie."

,,Maťa...teší ma."opätovala mi úsmev a spolu sme zišli dole schodami.

,,Takže...ty si Harryho priateľka?"premohla ma zvedavosť.

,,Nie....sme iba kamaráti."usmiala sa,vošla do kuchyne a chystala sa robiť tie prekliate palacinky.Rozhodla som sa,že jej pomôžem.Do kuchyne vošiel Niall s tým,že chce rozbiť vajce.

,,Nie Niall!Ako poznám to tvoje kuchárske umenie,nedopadne to dobre!"Snažila som sa ho vyhodiť z kuchyne.

,,Ale Mel.Chcem to skúsiť!Uvidíš,že to zvládnem!"rozprával o rozbiti vajca,ako keby mal práve ujsť z väzania.Hmmm...veľmi ťažké,rozbiť vajce.

,,No tak dobre!Ale ak sa ti to nepodarí,ďalšie vajcia už nemáme a budeš musieť ísť do obchodu.Si si toho vedomý?"povedala som z výrazom zlej babičky v autobuse.Niall zobral do ruky vajce,ako keby bolo zo zlata a začal ho trieskať o kuchynskú linku.Celé sa mu rozmliaždilo v ruke a stekalo mu po tričku.Niall sa na mňa pozrel s poker facom a zdrhol z kuchyne.

,,Niall Horan!Padaj do obchodu!"vyšla som z kuchyne a vrieskala som do prázdna.

,,Je mi to ľúto,ale musím sa umyť."zaškeril sa na mňa z obyvačky.

,,Aj mne je to ľúto,že kvôli tebe tie palacinky nebudú."prekrížila som si ruky na prsiach.Kyslo sa ztváril a tak,ako bol zašpinený od vajca,vyšiel z domu a predpokladám,že šiel do obchodu.Už vidím ten titulok v zajtrajších novinách....NIALL HORAN V TESCU ZO ŽLTOU NEIDENTIFIKOVATEĽNOU HMOTOU NA TRIČKU....hmmm...smola.

,,Mel?Vieš o tom,že v skrinke je ešte kartón vajec?"zavolala na mňa Maťa z kuchyne.V tom som si predstavila zababraného Nialla,ako sa prechádza po tescu a hľadá vajcia....Z Maťou sme sa na seba pozreli a vybuchli sme do smiechu...Myslím,že si Maťu veľmi obľúbim.Už teraz sa cítim,ako keby sme sa poznali celý život.

I Want-56.časť

Tak tu máte takú veselšiu :) a chhcela som ju napísať dlhšiu,ale dačo mi do toho vbehlo :D Poprosím 3 komenty :D

Túto časť venujem mojej milovanej Maťke alias little poníkovi.pretože ju mám neskutočne rada :) A ešte ma aj inšpiruje v častiach :) a táto časť vznikla len vďaka nej :)* Milujem ťa :*

A tí,ktorí si ma chcete pridať na FB,tak tu :) http://www.facebook.com/jezibabka.andrea
Potom môžme spolu písať :))))


,,Niall!Tie psie oči si nechaj pre niekoho iného."zasmiala som sa a končne som mu na tanier naložila tri palacinky.
,,Ja ťa milujem Mel!"viac mi nevenoval pozornosť a pustil sa do jedla.Prekrútila som očami a začala som umývať riady.
,,Čo to tu vonia?!"vbehol do kuchyne hladný Harry.Hneď ako ma zbadal,zachmúril sa a chystal sa na odchod.
,,Neboj sa Harry...jed som do nich nenamiešala.Ak chceš,môžes si dať."usmiala som sa.Videla som,ako si ma neveriacky premeriava,ale napokon si prisadol k Niallovi.
,,Tak teda servíruj!"rozkázal si a vyložil si nohy na stôl.
,,Ako rozkážete milostivý pane."nahodila som výraz vystrašenej slúžky a položila som predneho plný tanier palaciniek.
,,Héééééj"On má viac!"Niall sa zatváril,ako keď malému dieťaťu zoberete jeho obľúbenú hračku a dal sa do falošného plaču.
,,Niall,prestaň!Keď zješ,tak ti naložím."
,,Ehm...Mel,on to má zjedené asi už 10 minút."odkašlal si Harry a pokračoval v jedení.Niall súhlasne prikyvoval,a tak som mu musela ešte pridať.
,,Vy jete a mňa nezavoláte?To čo je?!Podrazáci dvaja hnusní,škaredí,ukričaní."Louis sa rozbehol ku mne padol na kolená a prosil o jeden hryz z palacinky.
,,Vieš o tom,že ti dám kľudne aj celú."zasmiala som sa a podala som mu ruku,aby sa mu lepšie vstalo.On to využil a stiahol ma ne zem.
,,Tak za toto,nebude žiadna palavinka!"prekrížila som si ruky na prsiach a nahodila som výraz neprípustnej.
,,Ani omrvinku?!"povedal s pohľadom zrazenej mačky.V tom som vybuchla smiechom a postavila som sa zo zeme.On nastavil ruku,aby som mu opäť pomohla vstať.Usmiala som sa a a pokrútila som hlavou.Otrávene prekrútil očami a postavil sa sám.Prsty strkal do nutely a hral sa na vysavač keď ústami sal všetky omrvinky,ktoré boli porozsýpané po linke.
,,Tomlinson sadni si už na tú neposednú riť!"
,,Ano madam.Vaše prianie je mi rozkazom."poslušne sa posadil a snažil sa kradnúť kúsky palacinky z Niallovho taniera.
,,Aha Niall!Mačka na okne!"Louis ukázal na okne,kde pochopiteľne nič nebolo.
,,Mačka?!Kde!Kde?!"Harry vyskočil zo stoličky a bežal k oknu.Louis to patrične využil a zjedol mu všetky palacinky.Sklamaný Harry sa vrátil ku stolu a keď viidel prázdny tanier,zabijáckym pohľadom sa pozrel na Louisa.
,,Ty....ty...jeden pahltný Holub!!!!!!!"Harry skočil na Louisa a vyhrážal sa mu,že mu vyhodí všetku mrkvu do koša.
,,Už budem dobrý!Sľubujeeeeem!Au Harry!Nevytrhaj mi všetky vlasy!"
,,To si sľuboval už veľa krát!"
Niall využil ich nepozornosť a zjedol zvyšné palacinky.Poslušne si utrel ústa,poďakoval za raňajky a vyparil sa.Do kuchyne naklusal Liam.
,,Hmmm....čo to tuu vonia?Počkať!Vy sa prečo bijete?!"skočil ku nim a už ich oddeloval.
,,Pojedol mi palacinkyyyyyy!"sťažoval sa Harry.
,,Keby nebol závislý na mačkách,tak mu ich nezjem!"bránil sa Louis.Liam sa rozhodol ignorovať ich a s psým pohľadom priskočil ku mne.
,,Mel?Dáš aj mne palacinkúúúúú?"
,,Prepáč Liam,ale už neni."založila som si ruky v bok.
,,ČOžeeeeeeee?!"vykríkli Louis,Liam a Harry naraz.
,,Niaaaaaal!!!!!!"zasa to vyslovili naraz a rozbehli sa preč.
,,Prosím!Len ho nezabite!"kričala som za nimi a chytila som sa za hlavu.


Sedeli sme pred telkou.Boli tu všetci okrem Harryho...dokonca tu bol aj Zayn.Už sa so mnou normálne bavil...no....normálne...trochu tak...strojene.
,,Chalani????Kde je Harry?"spýtala som sa udivene.
,,Robia s jednou babou čóromoro v jeho izbe."
,,S akou babou?!"spýtala som sa.
,,A čo ja viem?Videl som ju raz v živote."
,,A ako vieš,že robia nekalé veci v jeho izbe?"zasmiala som sa a pokrútila som hlavou.

Maťa(Harryho frajerka :) )

,,Vbehol som im do izby."v tom sme všetci vybuchli smiechom.

I Want-55.časť

Prepáčte,že včera nebola,ale bola u mňa kamarátka do 11tej,tak mi mama už nedovolila ísť na počítač :) Zajtra sa pokúsim dať ďalšiu a zase platí 3koment+ :*



Otvorila som oči a posadila som sa.Pozerala som sa okolo seba a spokojne som si mrmlala:jééj...mačky..aké pekné.Vyskočila som z postele a vyplašene som skríkla:mačky?!Harryho izba?!Čo tu robím?!Čo robím vôbec v tomto prekliatom dome?!Vyskočila som na nohy a pribehla som k oknu.Vonku bola ešte tma.Ako som sa sem dostala?...som naštvaná.Od zlosti som kopla do krabice,ktorá ležala na zemi.Automaticky sa prevrátila a na zem sa vysypalo veľa fotiek a denník.Rýchlo som fotky hodila späť.Potom som do rúk chytila denník.Už som ho ukladala do krabice,keď som sa  rozhodla prečítať si aspoň jednu stranu.Otvorila som náhodne na jednnej strane a začala som čítať:

Celý deň som utešoval Nialla.Bol smutný,pretože si myslí,že nikdy nenájde tú pravú.Ja však viem,že Jess tá pravá určite nebola.Iba ho využívala.Každá ho využívala....

Nečítala som ďalej.Zaklapla som denník a utrela som si slzu,ktorá sa mi kotúľala po tvári.Ja nie!nevyužívala som ho!Milovala som ho!Ale to ostatní asi nikdy nepochopia.Denník som hodila späť do krabice,upravila som sa a potichu som zišla dole schodmi.Obula som sa a potichu som otvorila vchodové dvere.

,,Teraz mi už neújdeš!"zašepkal mi známi hlas do ucha.

,,Niall!Skoro som dostala infarkt!"udrela som ho do hrude a rozdýchavala som to.

,,Poď."zobral ma za ruku a vyviedol ma von.Sadli sme si na hojdačku a čakala som,čo začne hovoriť.

,,Mel...čo je s tebou?"videla som,že ho to naozaj trápi.

,,Urobila som jednu veľkú chybu...a ja...ja neviem,ako ju napraviť!Nedokážem to."znovu som sa rozplakala.Pritiahol si ma bližšie k sebe a uväznil ma v jeho objatí.

,,Tak mi povec,akú chybu si spravila."

,,Ja...nemám ti to odvahu povedať.Hambím sa za to.."

,,Tak ako ti mám potom pomôcť."

,,Mne už niet pomoci."vyslobodila som sa z jeho objatia a oprela som si bradu o kolená.

,,Vždy vedie nejaká cesta von.Mel...prosím...chcem ti pomôcť!"

,,Ja viem...Ale nedokážem ti to povedať.Prepáč..."

,,Mel!"

,,Tak fajn!Drogujem!A neviem prestať!Spokojný?!"postavila som sa z hojdačky a chystala som sa na odchod.

,,Ako-ako si..."zasekol sa a nechápavo na mňa pozeral.

,,Ja viem...."pozrela som sa mu do očí a mala som sto chutí skočiť z mosta.Stále na mńa nechápavo hľadel a to mi spôsobovalo strašnú bolesť.Nič nevie...nevie,aký je to pocit.

Jednodielovka a trochu menšia spoveď :)

Baby,prepáčte....nie sú časti,aj keby som ich aj mohla tento týždeň dať,ale......Ja proste už nemám siilu..nezvládnem to..nezvládnem nič!Som totálne nemožná!Všetko sa na mňa rúca....Kamarátky sa mi otáčajú chrbtom....Som proste smutná..stále.V ničom sa mi nedarí!Asi sa zbláznim!Je to so mnou fakt zlé,keď si to všimla aj moja mama.Tak mi prosím prepáčte.Ale keby som teraz písala časť,asi by bola Mel už dávno mŕtva a to myslím,nechcete :)Tento týždeň mi vlastne ukázal,aká je moja najlepšia kamarátka.Jediná ona sa mi neotočila chrbtom a povzbudzovala ma.Musím sa jej preto poďakovať:) Milujem ťa :* a takisto aj Môj little poník :) tvoje slová mi veľmi pomohli :) Fakt.Cením si také kamarátky,ako ste vy.A musíme sa stretnúť! :D Alebo aspoň volať :) (konečne mám kredit,tak ti dakedy zavolám :).V piatok sa pokúsim dačo zmysluplné napísať :) zatiaľ vám sem dávam jednodielovku,ktorú som písala už dávnejšie s Mirkou :)Prosím,vydržte ešte do piatku.Bude to stáť za to :) Sľubujem!

                                               Jednodielovka 

Vždy som bola utiahnutá, divná a nemala som kamarátov. No môj život sa otočil o 180° keď mi slávna skupina On Direction pomohla ku sláve.Teraz, keď som známa, ľudia sa mi pchajú do zadku, kedysi by ma obchádzali na 100 m.Jediný moji skutočný priatelia sú chalani z 1D a to najmä Niall. S tým si rozumiem najlepšie. Pomáha mi, vždy keď ma niečo trápi, môžem sa na neho spoľahnúť a zveriť sa mu. K Niallovi,možno niečo cítim...neviem však,či je to iba skutočné priateľstvo,alebo niečo viac.Nikdy som nebola zamilovaná a preto neviem, ako sa vôbec vtedy mám cítiť."Ajmi, môžeš sem prísť na chvíľku?" ohlásil ma Niall Nasypala som do hrnca špagety a vybrala som sa za ním. "Dnes večer je ten charitatívny večierok, platí stále, že ideme spolu?" vypleštil na mňa tie jeho krásne modré kukadlá,,Jasné.Veď som ti to sľúbila."usmiala som sa na neho a sadla som si ne posteľ,vedľa neho.,,Ja len...či si náhodou nezabudla." "Smozrejme, že nie!" zasmiala som sa a rozstrapatila som mu vlasy.Zlovestne na mňa pozrel a zvalil sa na mňa.,,Prepáč Niall...ale nemohla som odolať."začala som sa smiať,pretože neznáša,keď mu rozstrapatím vlasy. "Idem sa pripraviť." rozbehla som sa do svojej izby. Prípravy trvali až do večera.Počula som,ako na mňa netrpezlivo trúbil.,,Veď už idem!"zakričala som a zišla som dole schodmi. "Si nádhrená." povedal, keď ma zbadal. Ja som cítila, ako sa mi do líc hrnie červeň. ,,Ďakujem."dostala som napokon zo seba.Nastúpila som do auta a už sme sa viezli. Milovala som pocit, keď sa na mňa upriamovala pozornosť všetkých fotoaparátov a inak to nebolo ani dnes, keď som prechádzala po červenom koberci po boku s Niallom.Chytil ma okolo pása a pózovali sme fotografom.Keď nás to už omrzelo,presunuli sme sa do veľkej sály,kde bolo už všetko nachystané na dnešný večierok. Posadili sme sa pri stôl, kde boli aj ostatný chalani (z 1D) so svojimi partnerkami Prehodili sme spolu pár slov až do vtedy,kým nezačala hrať hudba.Automaticky sme sa postavili zo stoličiek a začali sme tancovať na rýchlu hudbu.Potom prišli na rad slaďáky.niall sa na mňa spýtavo pozrel,chytil ma okolo pásu a za ruku.Začali sme sa hýbať do rytmu.Niall sa ku mne naklonil a pošepkal mi:,,Ajmi....."  "Niall," prerušila som ho "Je mi strašne zle. Potrebujem si ísť sadnúť." chytil ma teda za ruku a vystrašene so mnou šiel k stolu. Už som si takmer sadala, no zrazu sa mi podlomili kolená a pred očami sa mi zahmlelo. Posledné, čo som videla boli jeho vyplašené dokonalé modré oči.   Niall:Keď som pristúpil k jej rakve, mal som chuť kričať. Hneval som sa sám na seba. Nezachránil som ju keď zomierala.... Je to moja chyba!Mohla ešte žiť!Ale teraz...?Ani som jej nestihol povedať,že som ju tú celú dobu miloval,ale nemal som jej to odvahu povedať...až včera....Ale to bolo už neskoro. Moje srdce vynechávalo vždy keď som sa pozrel na jej bledú tvár. Chcel som ostať silný, no slzy sa mi tlačili do očí. Cítil som ten známi pocit prázdnoty, ktorý ma týral.   Pocítil som Harryho ruku na mojom pleci.,,Je to moja chyba."zašepkal som a dal som sa do horlivého plaču.,,Nie Niall!Nikto jej už nedokázal pomôcť."začal ma utešovať...nepomáhalo to.Slzy mi stekali po tvári a v mojej hlave vírilo mnoho výčitiek. "Harry, môžeš nás nechať osamote?" pozrel som prosebne na Hazzu. Keď odišiel, načiahol som ruku a dotkol som sa jej tvár. Bola chadná, no stále krásna. "Ajmi, ty si bola to najúžasnejšie dievča, aké som kedy spoznal. Bola si naozaj talentovaná! Spev, kreslenie, tancovanie a najlepšie ti išlo varenie. Miloval som tvoju kuchyňu, každé jedlo, ktoré si mi navarila...Jednu vec som ti už túžil dlho povedať...." na chvíľu som sa odmlčal a potom som pokračoval "..milujem ťa...Milujem ťa tak,ako nikoho iného.Nikto mi ťa už nikdy nenahradí.Bola si dievča mojich snov.Zrazu som sa strhol a rozbehol som sa preč, nechápal som, prečo som to spravil, ale ušiel som.Už som sa na ňu viac nedokázal pozerať, spôsobovalo mi to muky.

O 5 rokov: 

Nebol deň,kedy som nespomínal,na jej krásne hnedé vlasy,prenikavé zelené oči a krásne vykrojené pery.Zmenil som sa.Už som viac nebol ten starý,usmievaný Niall Horan.Pred kameramy som sa usmieval,žartoval s ostatnými,ale vo vnútri som umieral  Dnes je to presne 5 rokov od vtedy ako umrela a ja pomalým krokom kráčam k jej hrobu. "Ajmi, keby vieš ako veľmi mi chýbaš." povedal som. Pobozkal som si končeky prstov a pritisol som ich na fotku, ktorá bola na hrobe. Vedľa fotky som položil dve červené ruže. "Zbohom." utrel som si slzu a odišiel som....

I Want-54.časť

Tak máte tu časť :) prepáčte,že včera nebola :/ A zase platí,3 komenty+ :P


Milovala som pocit byť mimo reality a zároveň som ho tak strašne nenávidela.Nemám vôľu prestať.Prechádzala som sa po uliciach londýna,ale vôbec mi nebolo dobre.Tento krát,som to asi prehnala.


Z pohľadu Zayna:

Niekto zazvonil a tak som zakričal:,,Otvorím!"zdvihol som sa z kresla a utekal som k dverám.Bude to asi Paul....Automaticky som otvoril a......

,,Čo tu chceš?"povedal som dosť nahlas a chystal som sa surovo zavrieť dvere.

,,Zayn,nerob to."začala sa šialene smiať a spadla na zem.

,,Si-si v pohode?"nevedel som,čo mám robiť...či zabuchnúť dvere,alebo?Neodpovedala,len sa smiala.Nechápavo som na ńu pozeral.

,,Ian!Pusti ma dnu!"začala vykrikovať pomedzi smiech.

,,Ian?!Ja nie som Ian....Som Zayn."čupol som si k nej a starostlivo som si ju premeral.

,,Zayn?"úsmev jej zamrzol a v očiach sa jej zaleskli slzy.

,,Pre-prepáč.Hľadala som ružového medvedíka...to ty asi nebudeš?"znovu spustila ten jej smiech,ktorý som tak miloval.V tom sa do dverí dovalili všetci chalani a nechápavo sa pozerali raz na ńu,raz na mňa.

,,Čo to tu vy dvaja robíte?"spýtal sa Liam.

,,Ja...ani sám neviem."

,,Určite si prišla pre teba Liam."poznamenal harry a nahodil nenávistný pohľad.

,,Kto je Liam?"nechápavo pokrútila hlavou a chytila sa za brucho.

,,nehraj sprostú!"vybuchol Harry a odišiel dnu.

,,Ja?Ian!!Kde si?"

,,Mel..Ian tu nie je."vzal som ju za ruku a starostlivo som sa na ńu pozrel.

,,pusti ma!Ja neviem,kto si!Mám zakázané baviť sa s cudzími ľu´dmi!"vytrhla sa mi a začala kričať.

,,Drž hubu!"skríkol nečakane louis,prehodil si ju cez plece a odniesol ju dnu.Kričala stále dookola,že ju chceme uniesť a Louisovy povedala,že je mimozzemšťan.Vtedy som spustil strašný výbuch smiechu.

I Want-53.časť

Kratšia,ale viac som nestihla :) Zajtra bude :)


Túžba po dobrom pocite ma premohla a tak som už kráčala po daždi,na miesto,kde som sa mala stretnúť s Alexom...Tak sa volá ten chalan,ktorý mi spôsobil toto...hmmm....trápenie?Alebo chviľkovú radosť?No to je jedno....Mala by som ho nenávidieť,ale....Ja ani neviem.Je v pohode a tým to končí...Zažil si toho v živote veľa....Zomreli mu rodičia a musí sa sám starať o brata.Necítila som k nemu priateľstvo...skôr súcit,pretože mi pripomína mňa.Obaja máme podobnú minulosť a tým to končí.Vynoril sa spoza kríkov a podal mi rastlinu pečlivo zabalenú v priehladnom balíčku.

,,Mel...Ak ti môžem poradiť,prestaň s tým."súcitne na mňa pozrel.

,,Tak prečo s tým neprestaneš ty?"usmiala som sa a odbalovala som si šťastie v balíčku....Vraví sa,že šťastie sa nedá kúpiť..ale to vraví ten,ktorý ešte nikdy nemal trávu.

,,Tiež sa pýtam..."zamračil sa a potiahol si z cigarety.

,,no vidíš."toto bolo posledné..slovné spojenie,ktoré dávalo zmysel...potom som už bola v tej mojej obľúbenej euforii.

Nepodstatné veci :D

Ahojte :)Vymazala som z blogu všetko osobné(fotky,moje kresby a tak ..) pretože...proste mám na to svoj dôvod.Čo sa týka časti,až v piatok :/ A ďakujem za návštevnosť a komentáre :) Veľa to pre mňa znamená :)

I Want-52.časť

4 komenty+ :)


Prišla som do školy s cieľom,nájsť si nových priateľov.Akcia-Neúspešná....Najprv som sa prihovorila dievčaťu,ktorá mala skrinku vedľa mojej.Tvárila sa,že som vzduch a potom odišla.Snažila som sa prihovoriť novej spolužiačke...žiaľ,už ju stihli predo mnou varovať.Po štvrtej hodine som to vzdala a radšej som šla na obed.Vzala som si tácku a na ňu mi kuchárka naložila dáku gebuzinu.Sadla som si k prázdemu stolu a predstierala som,že to jem.

,,Prečo ťa každý odcudzuje?"zdvihla som hlavu a predo mnou stálo dievča s táckou v ruke.

,,Môžem?"spýtala sa ma a automaticky si ku mne prisadla.

,,Asi majú na to nejaký dôvod nie?"spýtala som sa.A napila som sa z džúsu.

,,Vlastne...majú.Závidia ti."usmiala sa a pustila sa do jedla.

,,Závidia?!A čo ako?Zayna?S ktorým už nechodím,alebo One Direction,ktorý sa so mnou nebavia?Vyber si."usmiala som sa a uvedomila som si,že tá baba,je mi celkom sympatická.

,,Možno ti závida slávu..na to si nikdy nepomyslela?"odpila si z pohára.

,,Slávu?Neznáša m celý svet.."zasmiala som sa a postavila som sa na odchod.,,Mimochodom,ako sa voláš?"dodala som.

,,Tess....dúfam,že sa ešte stretneme."Prikývla som a odišla som vrátiť tácku a vyhodiť nechutný obed.


Sedela som pri stole a v ruke som držala pero.Stláčala som ho od nervov.Potrebovala som trávu...Prestaň!Nemysli na to!Kričalo moje vnútro.Pero som hodila o stenu a schúlila som sa do klbka.Musím vydržať!Musím!

I Want-51.časť

Ahojte :) Tak táto časť je konečne dlháá :D :D a dúfam,že pridám aj zajtra,ale neni to isté,lebo oco mi dosral počítač....no je to 50 na 50 že časť bude :D ale budem sa snažiť privtrieť sestre na notebook :P a ďalšia časť bude,ak tu budú 4 komentáre :) A práve som od kamošky vybavila obrýýýý plagát 1D z Turecka :* milujem sa :D :D budem jej 2 týždne písať úlohy,ale však čo ja neurobím,pre 2metrový plagát :D :D :D 





Z pohľadu Harryho

,,Zbláznila si sa?"zvýšil som na ňu hlas.

,,Čo sa ti preboha dorobilo?Bola si milé dievča a teraz?Si ako štetka na zavolanie!Najprv Niall,potom Zayn..a-a teraz akože ja?A nezabudni,ešte musíš pretiahnuť Liama a Louisa!"vrieskal som na ňu ako zmyslov zbavený.Ona sa len usmievala a išla ďalej.

,,Nič mi na to nepovieš?!"opýtal som sa jej s otvorenými ústami.

,,A čo by som ti na to mala akože povedať?"zasmiala sa a asi si z toho nič nerobila.

,,Ja neviem...napríklad by si mi mohla vynadať?Alebo..rozplakať sa?!"

,,Harry,pochopila som jednu vec a to,že som silná a neplačem.Viem sa preniesť cez veľa problémov a to iba vďaka jednej osobe.To on mi pomohol!Už nie som viac tá padavka,ktorá je citlivá a reve za každú blbosť!A je mi jedno,že sa ti takáto nepáčim...Proste si len bol zvyknutý,že som každého počúvala a mohol so mnou každý manipulovať.Ale taká ja už nie som!Už to konečne pochop!A nadávať ti tiež nejdem....Každý má právo vyjadriť svoj názor."usmiala sa na mňa,ale aj tak som videl slzu,ktorá jej tiekla po tvári.Rýchlo si ju utrela a otočila sa mi chrbtom.Oľutoval som,že som jej vynadal.Toto nie je Mel....ja-ja proste neverím,že sa zmenila!Musí jej niečo byť,ale ja neviem čo!

,,Zbohom Harry..."obzrela sa na mňa,nasadila silený úsmev a išla svojou cestou.

Z pohľadu Mel

Kráčala som od neho čo najďalej a nútila som sa,neobzerať sa.Bože!Videl ma v takomto stave....Dúfam,že netuší,prečo som sa tak správala.Navyše....pocit šťastia zo mňa už pomaly vyprchal a ja si ani veľmi nepamätám,čo som mu presne povedala.Viem ale,že bol veľmi nahnevaný....

Odomkla som vchodové dvere a ako obvykle som zakričala-,,Som doma!"

,,Kde si bola zase tak dlho?"čudoval sa Ian a odkrojil si z chleba.

,,Ale....u chalanov."usmiala som sa.Neznášam,keď mu musím klamať....Ale inak to nejde.Zbehla som hore schodmi a zavrela som sa v izbe.Stoličku som presunula k oknu a len tak som sa dívala z okna a rozmýšľala som.Musí to prestať!Trávou nič nevyriešim...možno vyriešim,ale len na chvíľu.Už za ním nepôjdem po ďalšiu dávku.Nesmiem!Začnem nový život,bez One Direction a bez trávi.Nájdem si nových kamarátov...nepotrebujem ich!Môj vnútorný hlas kričal: Potrebuješ ich!Neprežiješ bez nich ani jeden deň!

,,Prežijem!"vykríkla som do prázdna a pripadala som si fakt hlúpo.Rozprávam sa sama zo sebou.....Už mi načisto šibe.Radšej som sa prestala zaoberať budúcnosťou a začala som sa chystať spať.



Ráno ma nezobudil budík,ako obvykle,ale bolesť hlavy a hlad.Odkopla som zo seba prikrývku a presunula som sa do kúpeľne.Dokonale som si make upom prekryla tmavé kruhy pod očami.Spokojne som sa usmiala do zrkadla a umyla som si zuby.Vlasy som si nechala rozpustené a na seba som navliekla uniformu.Do tašky som nahádzala potrebné veci a zbehla som do kuvhyne.Otec bol už v práci,ako obvykle a Jamie bol asi už na ceste do školy.Zobrala som si jablko a chcela som ho po ceste zjesť.Kráčala som po ulici...upútal ma dom,ktorý mi je veľmi známi...Jasné že mi je známi.Byvájú tam ONI!Keď som okolo neho prechádzala,zmocnil sa ma pocit,že ma niekto pozoruje.Zdvihla som teda zrak a v Niallovom okne som uvidela blonďaté vlasy.Všimol si,že som ho zbadala a zaťiahol závesy.Určite je na mňa nahnevaný,za ten včerajšok,čo som niečo vyviedla Harrymu....Stále mi ale nešlo do hlavy,čo.Odvrátila som zrak od ich domu a prestala som vnímať veselý smiech,ktorý bolo počuť až sem.Usmiala som sa...určite Louis urobil nejaký ten svoj vtip.Nechela som si priznať,ale chýbajú mi.....chýbajú tak veľmi,až mám bolesť pri srdci...a tá bolesť,je strašne neznesitelná.Musím na nich ale čo najrýchlejšie zabudnúť...problém je,že to asi nedokážem....

Want-50.časť

Ahojte :D Je kratšia,pretože som písala ešte jednodielovku :) Zajtra ju sem dám,ak chcete :) a zase platí 3+ komenty :P



Prechádzala som cez most.Oprela som sa o zábradlie a zhlboka som dýchala.Točila sa mi hlava a bolo mi na zvracanie.Ale to je len dočasný stav.Potom budem vidieť svet cez ružové okuliare.Bolesť sa postupne vytrácala a ja som mohla pokračovať v prechádzke.Z tašky som vytiahla okuliare s čiernymi sklamy a nasadila som si ich na oči.Pozerala som sa na okolo idúcich ľudí,ktorý mi prišli strašne vtipný.

Z Harryho pohľadu:

Utekal som pred davom fanúšičiek a novinárov.Zrazu som zbadal známe dievča....Mel?!Vypadala inak od vtedy,čo som ju videl naposledy.Bola...šťastné,no zároveň....neviem..nejaká iná.
Pridal som do kroku,aby som ju mohol osloviť.Niall bude rád,keď mu povoem,že je v poriadku a zase má úsmev na tvári.

,,Mel!Prečo si nezdvýhala telefón?"usmial som sa na ňu a chytil som ju za plece.
Začala sa smiať.Nepochopil som to.

,,Už ti niekto povedal,že máš takýýý nááááádherný úsmev?"znovu sa začala smiať.

,,Mel?"premeral som si ju a rozmýšľal som,či sa nezbláznila.

,,Harry?Pobozkaj ma!"chytila ma okolo krku a nebezpečne sa ku mne priblížila.

,,Mel!"Odtrhol som sa od nej a neveriecky som na ňu pozeral.

Jednodielovka

Neviem,kto toto napísal,ale je to nádherné....Musím sa priznať,že plačem....Je to také smutné a naozaj,rešpekt pred autorom .

Čo sa týka ďalšej časti,dnes bude :) akurát ju píšem.Zatiaľ si prečítajte toto :)

"Lilly, broučku. Už spinkej, ano? Dobrou noc," řekl strýček Niall půlroční dcerce Liama a Danielle. Políbil ji na čelo a odešel."Tak, můžeme vyrazit do toho klubu?" řekl netrpělivě Louis, když Nialler dorazil do předsíně jejich obrovské vily."A chůva už dorazila?""Už dávno, Nialle," odpovídá mu s úsměvem Liam."Paní Harperová, dávejte nám na tu noc na Lilly pozor. Děkujeme. Nashledanou ráno!" křičí Dan ke dveřím obývacího pokoje, kde se usadila na gauč stařičká paní Harperová s pletením v rukou. Zayn zabouchl dveře a vyrazili.Všech šest se z klubu vypotácelo až kolem čtvrté ráno. Vysmátí, i když někteří střízliví, si zavolali taxíka. Natěsnali se dovnitř, nadiktovali adresu a vyjeli. Řidič se z jejich smíchu nesoustředil na cestu. Sjel z vozovky a KŘACH, napálil to nešťastně do stromu. Liam se probral z bezvědomí. Slyšel kolem sebe bolestné sténání. Chtěl se ohlédnout po svých přátelích a manželce a říct jim, že bude vše v pořádku, ale znovu upadl do bezvědomí. Poslední, co slyšel, bylo houkání sanitky.*O pár hodin později - nemocniceLiam otevírá oči. Hlava mu třeští, div nepraskne. Zamžourá před sebe. Vidí dva postarší lékaře, jak se nad ním sklánějí. Netuší, co se děje."Ach, pane Payne. Vy jste nás ale vyděsil. Jak vám je?!"Ignoruje jejich otázku a místo toho se zeptá: "Kde je Danielle? Kde jsou Niall, Harry, Zayn a Louis?!"

"Je mi líto, pane Payne, ale nepřežili to."*O pět let pozdějiLiam po boku s malou Lilly kráčí temným hřbitovem. K hrobům svých nejlepších kamarádů, k hrobu své manželky. Nejdřív jde k hrobu Hazzy, položí zde jejich náramek přátelství. Pak k Louisovi, udělá to samé. Následuje Zayn, také náramek položí na studený náhrobní kámen. Přistoupí k hrobu Nialla. Položí zde také náramek, ale jiný. S Niallem měl přeci jen odlišný vztah, než s ostatními. Danielle si nechá na konec. Přistoupí k jejímu hrobu. Políbí své konečky prstů a vtiskne je fotce na rty. "Dnes je naší malé Lilly pět let, lásko. Stýská se mi. Miluji Tě," zašeptá.

Přiběhne malá Lilly a dá své mamince na hrob kytičku sedmikrásek. Otočí se k tatínkovi, popadne ho za ruku a táhne ho pryč.

Najednou se Lilly se smíchem rozeběhne. Liam jí jen loudavým krokem následuje. Za chvilku Lilly k němu přiběhne, obejme mu nohy a podívá se mu do očí."Tatínku, proč pláčeš?"

I Want-49.časť

Ahojte :D Ja som chorá,takže som nešla do školy :D Zase platí,minimálne 3 komenty :* A možno dám aj zajtra časť,ak ma mama nepošle do školy :/ Ale hlavné je,že som sa vyhla dejepisu!!!Wohouuuu :D :D Like a Boss :D :D 



Ešte posledný krát pred odchodom z izby som sa pozrela do zrkadla.Nedalo mi to nezasmiať sa.Fakt...vypadám strašne vtipne.Vyšla som z izby a vrazila som do Jamieho.Pozreli sme sa na seba a začali sme sa strašne smiať....ani jemu tá uniforma veľmi nepristane.

,,Vyzeráš v tom,ako vyrastený študent."smial sa mi.

,,No na tvojom mieste by som sa veľmi nesmiala."Nechala som ho tak a zišla som dole schodmi.Oco bol už v práci.Zo stola som si zobrala nachystané raňajky a rýchlosťou svetla som ich zjedla.Tašku som si prehodila cez plece a ako poslušný študent,som išla do školy.Keď som prechádzala okolo Lillynho domu,počula som krik,že nestíha....tak jej treba!Zabočila som na inú ulicu a o chvíľu som bola pri škole.Šla som sa hlásiť k riaditeľke.Pridelila mi novú skrinku a viac sa o mňa nezaujímala.
Do skrinky som si odložila tašku a vybrala som si len veci na dejepis....To zase bude nuda!Zazvonilo na hodinu a ja som ešte len stála na chodbe,pri mojej skrinke.Meškám!Zatresla som skrinku a rozbehla som sa do učebne...Asi sa za chvíľu počúram,ale na to nie je čas.

,,Prepáčte,že meškám."vtrhla som do triedy a prerušila som učiteľku v jej "záživnom"rozprávaní.

,,Nech sa to viac krát nezopakuje.Sadni si do zadnej lavice."
Očami som hľadala zadnú lavicu a....nie!Prosím nie!Čo som komu spravila?!

,,Prepášte...ale nemohla by som si sadnúť inam?"prosila som ju pohľadom.

,,Nevimýšľaj a sadni si tam."povedala už trochu nervózne.Neochotne som sa presunula pomalým tempom,na moje miesto.

,,Rada ťa zase vidím."prehodila uštipačne.

,,Aj ja teba Lilly..."odpovedala som jej s iróniou v hlase.Otvorila som si knihu na strane 58 a tvárila som sa,že dávam pozor.

,,Pokračuj,Melanie."vyzvala ma učiteľka,aby som pokračovala v čítaní tam,kde sme prestali.
Snažila som sa rýchlo nájsť,čo mám čítať.Vôbec,ale že vôbec nieviem,kde sme.Iba som sa tvárila,že dávam pozor.

,,Bude ti to trvať ešte dlho?"učiteľka si nervózne poklepkávala na stôl.

,,Kde sme?!"pošepkala som Lilly.

,,Mala si dávať pozor."odpovedala a tešila sa z toho,že som sa ocitla v probléme.Veď počkaj Lilly...veď ja ti to vrátim.

,,Prepáčte pani učiteľka,ale neviem,kde sme prestali."

,,V tom prípade,je to za 5."škodoradostne sa usmiala a zapísala mi známku.Mykla som plecami...je mi to jedno...jedna 5ka ma nezabije.Potom vyzvala Luka,aby pokračoval on.


Konečne zazvonilo na koniec hodiny a ja som vyletela z miesta,ako prvá.Neznášam dejepis!Celú hodinu sa mi zatvárili oči.

,,Rebelka sa vrátila."túto poznámku si asi nemohla odpustiť najväčšsia krava,z triedy.....myslím,že sa volá Jenifer.Je to typická zmachlená krava,ktorá si myslí,že je pupok sveta.Hodila som na ňu vražedný pohľad....najradšej by som jej rozmlátila hubu.

,,Na nič iné sa nezmôžeš,Melanie?"zasmiala sa.

,,Zmôžem...ale ver mi,nedopadlo by to dobre."mrkla som na ňu a ukázala som jej prostredný prst.Zobrala som si svoje veci a hneď ako som vytrčila päty z triedy,začala sa veľká ohováračka....no a čo?Sú to iba snobské,usoplené decká,ktoré nevedia nič o živote....Ja som si toho prežila už dosť.Ich najväčší problém je asi...či si majú obliecť fialové tričko,alebo ružové...Nikdy ich nepochopím a ani nechcem.Najprv som si zaniesla veci do skrinky a potom som bežala na WC.Divím sa,že som sa cez dejepis nepočúrala.Ešte ale musím prežiť 3 nudné hodiny a potom môžem ísť konečne domov,utápať sa v mojich myšlienkach.


Vychádzala som zo školy a čo najrýchlejšie som chcela byť doma.Musela som si ešte niečo vybaviť.Odomkla som dvere a vybehla som po schodoch do mojej izby.Zhodila som zo seba tú nechutnú uniformu a onliekla som si čierne legíny,biele tričko s nápisom a k tomu som si obula vysoké,biele converse.Vlasy som si zopla do voľného drdolu,zobrala som si peňaženku a zabuchla som za sebou dvere.Potrebovala som tam ísť......potrebovala som sa cítiť zase tak úžasne,ako minule...tešiť sa zo života,hoci stojí za hovno.Jedine to mi pomôže.
Konečne som stála pred jeho domom a váhala som,či mám zaklopať.Nakoniec som teda zaklopala a čakala som,kedy mi príde otvoriť.Za necelú minútu sa objavil vo dverách a na tvári mal široký úsmev.

,,Viem,po čo si prišla...ale nebude to zadarmo zlatko..."

,,Ja viem...je mi jedno,koľko to bude stáť."mykla som plecami a začala som sa hrabať v peňaženke.

,,Ok...Tak vydrž...Idem po to."
Kým som stála pred dverami,utápala som sa zlým pocitom a rozmýšľala som,či som ešte normálna.Áno...prišla som si po drogy....Viem,nemala by som to robiť,ale musím....Čo sa mi môže stať?Nič....zostane iba dobrý pocit....

I Want-48.časť

Sľúbená časť je na svete :D :D Ďalšia bude až v piatok :/ Lebo sa musím celý týždeň učiť :( no nevadí...aspoň táto je celkom dlhá :) a minimálne 5 komentov :D lebo ďalšia čo?No nebude! :)♥


Chcela som ísť rovno za Zaynom,ale bohvie,ako teraz asi vyzerám....Asi hrozne.Keď som bola asi 20 metrov od môjho domu,z vrecka som si vytiahla kľúče a pokračovala som v ceste.Do očí mi udrel známi park.Tam mi dal Niall prvý krát pusu...vtedy som utiekla,ako najväčšia hlupaňa.Kľúče som schovala späť do vrecka a rozhodla som sa tam na chvíľku zájsť.Sadla som si na mäkkú trávu a vdychovala som jej vôňu.Uvedomila som si,že som spravila tú najväčšiu chybu v mojom živote,keď som ich včera opustila...všetkých!A k tomu tá tráva...Asi mi načisto preskočilo.V hĺbke duše som dúfala,že sem príde Niall,ako za starých čias....Ale nepríde,pretože som ho poslala kade lahšie.Postavila som sa a zamierila som na odchod.Vtedy mi ale niekto položil ruku na plece.

,,Mel....čo to do kelu stváraš?Fakt sa v tebe nevyznám...povieš mi,že som k tebe milý a potom mi povieš,že by bolo lepšie,aby sme sa už nestretávali.."

Keby len vedel....Och,chce sa mi plakať....Nemôžem sa ,mu viac pozrieť do očí...nikomu z nich.

,,Niall...viem čo som povedala a nechcem to meniť....Popravde,nevieš,čo som urobila a ja sa ti nemôžem teraz pozrieť do očí...prepáč..."slzy sa mi hrnuli do očí a tak som začala kráčať smerom domov.

,,Mel,ja viem,že to takto nechceš...a vieš to aj ty!Tak mi povec čo sa stalo a všetku bude v púoriadku."prosil ma.

,,Nie Niall....nič nebude v poriadku,pretože.....Keby si len vedel....Ja....prepáč,ale nemôžem...."Utrela som si slzu,ktorá mi práve tiekla po tvári.

,,Také hrozné to zase nebude."pokrútil hlavou.

,,Prepáč Niall..je mi ľúto,že to takto končí."

,,Keby si sa zamyslela,nič končiť nemusí."už zvíšil hlas.

,,Niall...už ma nehaj...teraz sa mi tažko rozmýšľa a navyše ma bolí hlava."Pokračovala som v chôdzi.

,,Mel...prosím,porozmýšľaj ešte o tom."nahodil smutný pohľad a pobral sa preč.


Zabuchla som za sebou vchodové dvere a zavolala som: ,,Som domáááá!"

,,Kde si toľko bola?"spýtal sa ma Ian.

,,Prepáč oci...zdržala som sa u chalanov."neznášam,keď mu musím klamať...

,,To je dobre,že ste sa zase udobrili...sú to dobrý chlapci."usmial sa a vošiel do kúpeľne.Áno...oni sú dobrý...ale ja nie....Vošla som do mojej izby a sadla som si na posteľ.Videla som svoj odraz v zrkadle...Rdšej som odvrátila tvár...hnusím sa sama sebe.Chudák Niall...ničomu nerozumie.Prestala som sa ľutovať a redšej som zamierila do kúpeľne..Musím so sebou niečo spraviť!Osprchovala som sa a rovno som sa prezliekla do pyžama.Sadla som si na posteľ,pustila som si telku a zaspala som.

Zobudila som sa na najhorší zvuk-zvuk budíka.Silou-mocou som sa donútila postaviť.Dnes je škola...znova sa vrátim do tej školy!Budem si musieť dať tú otrasnú uniformu!Ale už nebudem robiť problémy....aspoň myslím.....Pomalým krokom som sa premiestnila do kúpeľne.Umyla som si zuby a jemne som sa namaľovala.Zo skrine som vytiahla vyťahané uniformu-celú od prachu.Toto si mám dať akože na seba?!

I Want-47.časť

Máte poslednú šancu,dať sem minimálne  3  komenty!!! Zajtra bude pokračovanie :)Ak sa vám to s tou trávou nepáči,tak to hoďte do komentu! :DAby som vedela váš názor :)


Otvorila som oči...ležala som na zemi,v škaredej štvrti....Kde to do riti som?!Nič si nepamätám...Pošúchala som si hlavu.

,,Konečne si hore...nejako ťa to položilo."zasmial sa prichádzajúci chalan.

,,A čo ma malo akože položiť?"nechápala som.

,,Nepamätáš si?Včera-plač-tráva...."

,,Plač?".........,,Zayn"zašepkala som a znovu som sa rozplakala.

,,Preboha dievča!Spamätaj sa!Asi som ti to nemal dávať...veľmi ti to udrelo do hlavy."pokrútil hlavou.

,,Idem domov."konečne som sa zdvihla z tej špinavej zemi a odišla som.Načo som sem vôbec chodila?!Mala by som utekať za Zaynom!Ach!Ja krava!Milujem ho!

I Want-46.časť

Trochu smutná...ale je :)A poprosím komenty :)


,,Keď ti to tak strašne vadí,bolo by asi lepšie,keby sme sa viac krát nestretávali...."posledný krát som na neho smutne pozrela a vyšla som z izby...

,,Mel..preboha...počkaj....ja.....ja nechcem,aby to takto dopadlo."povedal so slzami v očiach a chytil ma za ruku.

,,Niall,nemá to význam a ty to vieš..."vytrhla som sa mu a zbehla som čo najrýchlejšie po schodoch.Z obyvačky sa na mňa nechápavo pozerali....vlastne všetci...dokonca aj Zayn.Uvedomila som si,že plačem.Už ich viac neuvidím...NESMIEM!Všetci sa zdvihli z gauča,somzrejme okrem Zayna a rozbehli sa za mnou.Počula som za sebou hlasy volajúce moje meno,ale ja som bežala ďalej....Počasie bolo ako stvorené na takúto drámu...Pripadám si smiešne...bežím po daždi a za mnou banda bláznivých ľudí....Nechcela som ísť domov.Prišla som do pochmúrnej štvrti,do ktorej by som inokedy nešla..ale teraz......

,,Ale dievčatko...odkiaľ si sa tu vzala?"pristúpil ku mne chalan s hnedými vlasmi a očami,s ktorého boli cítiť cigarety...

,,No z neba som asi nespadla."odvrkla som mu a utrela som si slzy.

,,A k tomu ešte aj drzá."zapískal a položil ruku na moje plece.

,,Daj tie ruky preč."povedlala som znechutene a chcela som odísť.

,,Chris...nechaj ju!Choď obťažovať niekoho iného."zaplietol sa do našeho rozhovoru vyšší chalan.Poslúchol ho a odišiel.

,,Chceš?"ponúkol mi cigaretu.

,,Fakčím,iba keď som nasratá..."mykla som plecami.

,,Od šťastia asi neplačeš..."

,,Ja neplačem!"plačem....ale nechcem si to priznať.

,,Na...pomôže ti to."podal mi cigaretu....neodmietla som a dala som si ju do úst.

,,Čo je to?"chutilo to inak.

,,Tráva."usmial sa.

,,Ale ja........."

,,Žiadne ale!Uvidíš,bude ti lepšie."

Spomenula som si na chvíle,strávené s One Direction a Dan s El.....Tráva mi iba pomohla,na tie chvíle zabudnúť....navždy.........