Stay strong a young dreamer! -Prológ

Je tu premiéra novej poviedky :) Dúfam,že sa vám bude páčiť,tak vyjadrite svoj názor v komentáre prosím :) a čo sa týka I Want,ďalšiu časť proste nepridám kým tam nebude 5 komentov!Takže ak chcete čítať ďalej,komentujte...A čo sa týka poviedky Why wont you smile,tak tá sa maže :) Ešte raz vás prosím,komentujte aj túto a aj I Want :) Pekné čítanie prajem :)


"Ale no tak Lula!"

"Nie Meg.Už ti vravim piaty raz že na žiadne nákupy proste nejdem."zapozerala som sa von oknom a nevšímala som si jej psie oči

."Prosím...nechaj ma samú."povedala som napokon.

"Dobre...odídem,ale ver mi,že do smrti sa nebudeš  môcť schovávať.Nedovolím ti to."ešte raz na mňa pozrela a zavrela za sebou dvere.Nemala by som byť ku nej taká zlá,ale proste nemám na nákupy čas ani náladu.Niekto mi zaklopal na dvere.Otočila som sa od okna a zakričala som:

"Ďalej!"vo dverách sa objavila mama."Nemala by si byť takáto ku svojej najlepšej kamarátke."

"Viem."Odpovedala som jej a znovu som sa otočila do okna.Mama ma chytila za plece a donútila ma sa na ňu pozrieť.

"Daj si bundu a choď sa odreagovať."mama ma odtiahla od okna a už na mňa pchala zimnù bundu.Na kolená mi položila deku a dotlačila ma ku dverám.

"Mami prosím.Nepotrebujem vidieť tie neznesitelné súcitné pohľady.Som iná!Už sa s tým konečne zmier."zhodila som zo seba deku a dotlačila som sa späť k oknu.

"Ale zlatko.Nie si iná...si len na vozíčku...nič viac."

"Nič viac?!Cítim sa ako prívesok!každému spôsobujem len starosti."

"Čo nevidíš,že Meg sa o teba chce starať?Tak poď.Čaká ťa v kuchyni."zo stola zobrala nedojedené raňajky a pobrala sa preč.Neochotne som sa dotlačila do kuchyne a usmiala som sa na Meg.

"Môžme vyraziť?"spýtala sa Meg,nečakala na odpoveď a ujala sa riadenia vozíčka.Sedeli sme v malej kaviarni v nákupnom centre.Ako som predpokladala,všetci ľudia na mňa nenápadne pokukovali.Rýchlo som vypila kávu a spýtala som sa.

"Môžme už ísť?"

"Ešte by som chcela ísť do H&M."prosebne na mna pozrela.

"Tak dobre.Ale ja zostanem tu a dám si zatiaľ koláč."len som to dopovedala,rozbehla sa do H&Mka.Kým mi čašníčka servírovala môj čokoládový koláč obzerala som sa po okolitých ľudoch.Je to síce malá reštaurácia,ale nie je si kam sadnúť...jednoducho,majú plno.

"Prepáč...je tu volné?"z myšlienok ma vytrhol hnedovlasý chalan.Nesmelo som prikývla a v duchu som sa modlila aby  Meg prišla čo najskvôr.Nechcela som sa s ním rozprávať.

"Vždy je tu tak plno?"usmial sa na mňa a obzeral sa po kaviarni.

"Neviem...nechodím sem."odpovedala som mu a odkrojila som si z koláča.Hambila som sa pred nìm jesť.Inokedy by mi to bolo jedno,ale on sa na mňa stále pozeral a preto som sa cítila blbo.

"Prečo neješ?Nechutí ti?"nespustil zo mňa oči a dodal:"Niall by ťa zabil,keby videl,ako neješ."

"Môžeš za to ty.Vieš...je celkom nepríjemné jesť keď sa na teba niekto bez prestávky pozerá."usmiala som sa a konečne som si dala kúsok koláča do úst.