I Want-64.časť

Ahojte :) na tejto časti som robila cca ...tri dni,tak dúfam,že sa vám bude a páčiť a tiež dúfam,že ma neukameňujete za to,čo som  v tej časti popísala :D :D :D ale ja som musela! :D 
5 komentov + :)))A čo bude s tým novým blogom háááá? :D Ja viem,že nechcete nový,ale ja chcem a tak či tak si ho založím :* tak nebuďťe tvrdohlavé mrkvy :D






Z Niallovho pohľadu:

Nepamätala si to.Určite už na mňa celkom zabudla,no pozítívum je,že sa jej to páčilo.Odložil som gitaru a sadol som si k pootvorenému oknu.Počúval som krik fanúšičiek.Vykukol som z okna.Spustili nenormálny krik.Rozhodol som sa,že jednej z nich urobím radosť.Zbehol som po schodoch a vyšiel som na záhradu.Chcel som sa nachvíľu odreagovať a tak som povedal:

,,Vyberem si jednu z vás,ktorá mi chce urobiť lepšiu náladu."rozkričali sa a kričali:Prosím Niall,vyber si mňa.Všimol som si dievča trochu ďalej od nich.Nekričalo,iba sa na mňa usmiala,keď videla,že sa na ňu pozerám.Rukou som jej naznačil,nech príde ku mne.Pohla sa z miesta a o chvíľu už stála pred bráničkou.Otvoril som jej a spolu sme kráčali na zadnú záhradu.Počul som plač niektorých dievčat.Rozrušovalo ma to.

,,Povec im,nech neplačú...prosím."


Z POHĽADU TESS:

Nataly ma dlho prosila,aby som s ňou šla pred dom 1D.Nie som ich fanúšička,ale súhlasila som,aby tam nebola sama.Prišli sme pred ich dom.Bol veľký.Dievčatá neúnavne vykrikovali rôzne veci.V rukách držali plagáty so všelijakými nápismi a dávali sa medzi sebou do reči.So mnou sa nikto veľmi nerozprával,ptetože som ani len nepoznala ,ako sa tí chalani volajú.Nudila som sa a obzerala som sa na všetky strany.V okne sa objavila hlava jedného z nich.Asi sa volal Niall,pretože na neho tak kričali.O chvíľu zmizol.Očami som hľadala Nataly,ktorá ma už dávno opustila a rozprávala sa stále s niekým iným.Chcela som ísť za ňou a povedať jej,že idem domov,no bola príliž zaneprázdnená vykrikovaním,ako ich miluje,a tak som čakala,nech už si takzvaný Niall vyberie jednu nešťastnicu a spolu s Nataly pôjdeme do Nando‘s,ako sme sa dohodli.Snažila som sa byť nenápadná,a tak som sa od bich držala čo najďalej...on si ma aj tak všimol a naznačil mi,aby som prišla k nemu.Bojazlivo som prechádzala pomedzi dievčatá,ktoré na mňa upierali vražedné pohľady a keby mohli zabíjať pohľadom,bola by som už 100 krát mŕtva.Niall mi otvoril bráničku a vtiahol ma dnu.Všimla som si,že je zmätený.

,,Povec im,nech neplačú...prosím."prosebne sa na mňa zadíval modrými kukadlami a vzal ma za ruku.

,,Prečo im to nepovieš ty?"konečne som prehovorila.Začala som sa smiať.

,,Nesmieš byť taký citlivý."potlapkala som ho po pleci.

,,Ako sa vlastne voláš?"Spýtal sa ma a ťahal ma dnu.

,,Tess....Niall,môžem sa ťa niečo spýtať?"zastavili sme pred izbou...asi jeho izbou.

,,Môžeš,ak sa môžem spýtať niečo aj ja teba."odpovedal mi a usmial sa.

,,Prečo si smutný?"zadívala som sa mu do tváre a musela som si priznať,že je fakt pekný.

,,Nie som smutný...pozri,usmievam sa"nahodil úsmev,ako v reklame na zubnú pastu.

,,Tvoje ústa sa smejú,ale oči plačú."

,,Neplačem..."

,,Zatiaľ."založila som si ruky v bok.,,Takže?"

,,To je zložité....ja...milujem jedno dievča,ale....ja neviem.Nenormálne ma priťahuje...vždy spolu tak trochu flirtujeme..."zadíval sa nevedno kam.

,,Prečo jej nepovieš,že ju miluješ?"

,,Pretože by to aj tak nemalo zmysel."

Z Niallovho pohľadu:

,,Určite príď aj zajtra."usmial som sa na Tess,ktorá vychádzala z domu.Usmiala sa na mňa a zakývala mi.Usalašil som sa v izbe a brnkal som si na gitaru.Chalani odišli do klubu,takže sa vrátia buď neskoro v noci,alebo až ráno.Hral som rôzne pesničky.Pobrnkával som si More than this,keď do izby vošla ako duch Mel a krátko zaspievala:,,If I‘m louder,would you see me?"

,,Čo tu robíš?"neveril som,že nešla s chalanmi do klubu a presviečal som sa,že je len obyčajný výplod mojej fantázie až do vtedy,kým mi neodpovedala.

,,Doma som nemala čo robiť."prisadla si ku mne na postel.Usmial som sa ale zostal som ticho.

,,Povec...prečo si nešiel s chalanmi do klubu?"

,,Neviem...nemám náladu na kluby."

,,V poslednom čase nemáš náladu na nič."poznamenala.

,,Čo ty o tom vieš?!"gitaru som odložil nabok.

,,Dobre,dobre....prepáč.Rozprávajme sa radšej o niečom inom."

,,Hmm..."mykol som plecami.

,,Tak čo si teda robil celý deň?"milo sa na mňa usmiala.

,,Stretol som jedno dievča...Tess.Je veľmi milá."usmial som sa pri predstave na ňu.

,,Pozveš ju zajtra von?"spýtala sa.

,,Neviem...asi sa to odo mňa očakáva..."

,,Nič sa od teba neočakáva Niall...ak sa ti páči,nie je  čo riešiť a ak nie,hoď ju za hlavu."povzbudivo sa usmiala a pohľadila ma po pleci.

,,Mám ju pozvať na rande?"prehrabol som si vlasy.

,,Neviem"povedala to ľahostajným tónom.

,,Ešte pred chvíľou si vyzerala,že chceš,aby som ju pozval von a teraz?...."zvýšil som hlas...nie,nekričal som,len som rozprával o čosi hlasnejšie.Nepovedala nič,len ticho sedela.

,,A teraz?"po chvíli zopakovala moju otázku.

,,Do riti Mel!Čo to medzi nami je?!"už som kričal...nahol som sa ku nej bližšie.Tak blízko,že od jej tváre ma delili asi len dva centimetre.

,,Niall....ja...ja...medzi nami....niečo...ja..."šepkala.Neodvážila sa niečo vysloviť nahlas,pretože mi nevedela odpovedať.

,,Ja...."pozoroval som jej pery.Tamer s nimi nepohybovala,keď sa snažila nájsť správne slová na otázku-čo medzi nami vlastne je a to ma tak priťahovalo...Ona ma priťahovala.Každý kúsok na jej tele.Nevydržal som to a dvojcentimetrovú vzdialenosť som prerušil.Jemne som ju bozkával na pery.Ruky mi omotala okolo krku.Jazykom som jej prechádzal po perách.Pootvorila ústa a jazykom som  vkĺzol dnu.Ľahla si a  ja som sa nad ňou skláňal a bozkával som ju úplne všade.Ruky mi skľzli z pása na zadok a potom pod tričko.Rozopol som jej nohavice a  na košeli gombík za gombíkom.Medzi tým mi dala dole tričko.Bozkával som ju na brucho a rukami som zabľúdil do jej nohavičiek.Mal som chuť vykričať celému svetu,ako ju milujem...


Z POHĽADU MEL:

Rukou mi zašiel pod tričko,lepšie povedané pod košelu a rozopol mi zips na rifliach.Potom pomaly rozopínal gombíky na košeli.Ja som sa s tým nesrala,čo najrýchlejšie som mu vyzliekla tričko a odhodila som ho na druhý koniec izby.Jednou rukou mi zvieral prameň vlasov a druhou mi rozopínal podprsenku.Rozopol ju šikovne,nie ako Zayn,ktorému trvalo večnosť,kým prišiel na ten nepochopiteľne ťažký systém.Niall ma vášnivo bozkával na každom kúsku môjho tela a rukou mi šmátral v nojavičkách.Jednou rukou sa mi pohrával s vlasmi ,druhou v nohavičkách a medzi nami sa odohrával boj medzi jazykmi,keď v tom som sa od neho odtrhla a vyskočila som na nohy.


,,Niall!Čo to preboha robíme?!Nesmieme!Čo Zayn?...a Tess?"podprsenku som si zapla naspäť.Z postele sa na mňa dívali Niallove zmätené oči.

,,Keby si ho naozaj milovala ako tvrdíš,ani by si sa na mňa nepozrela,ale ty si sa so mnou skoro vyspala....Mel...Ty ho nemiluješ...a čo sa týka Tess,nechodíme spolu."zdvihol sa z postele a mieril rovno ku mne.Zahľadel sa na mňa a znovu ma pobozkal.

,,Niall...."vzdychla som a nedobrovoľne som ho od seba oddelila.Chcela  som ho ďalej bozkávať,smiať sa s ním a počúvať jeho hru na gitaru,no nemohla som...nemohla som to urobiť Zaynovi.

Naštvane zdvyhol svoje biele tričko zo zeme a obliekol si ho.Zapol si nohavice a z postele mi hodil moju červeno-čiernu kockovanú košeľu.

,,Pre nás oboch bude lepšie,keď odídeš,pretože sa nedokážem ovládať,keď si príliž blízko mňa....viem,že ťa nemôžem mať a láme mi to srdce....prepáč."

,,Ty prepáč mne....nemala som sem chodiť..."zapla som si posledný gombík,zobrala som si kabelku,hodenú na zemi a podišla som k dverám.

,,Zbohom Niall Horan."zašepkala som a o chvíľu som už kráčala tmavou ulicou.


Z POHĽADU NIALLA :

Zmizla vo dverách.Sadol som si na posteľ a hlavu som si zložil do dlaní.Pokašlal som to..mal som sa ovládať!Patrí Zaynovi a som rád,že sme nepokračovali v tom čo sme začali...nemohol by som sa  mu pozrieť do očí...Vyzliekol som si tričko a nohavice a ľahol som si do postele .Zakryl som sa perinou a zavrel som oči.



-Cŕŕŕn-telefón ma vytrhol s pokojného spánku.Volalo neznáme číslo,no aj tak som ho zodvihol.

,,Prosím‘‘povedal som ospalým hlasom.

,,Niall?"ozvalo sa v telefóne.

,,No,čo je?A kto volá?"hlas v telefóne mi bol povedomý,ale nevedel som ho k nikomu priradiť.

,,Jamie...Melanin brat,ak sa ešte pamätáš..."

,,Och....áno Jamie...pamätám sa na teba."

,,Chcem sa ťa niečo opýtať...."stíšil hlas.

,,Počúvam."

 ,,Kedy od teba Melanie odišla?"spýtal sa ustráchaným hlasom.Pozrel som na hodinky.Bolo osem hodín večer a ona odišla asi o...piatej?

,,Myslím,že okolo piatej...prečo?"

,,Pretože sa vrátila až teraz....plače....a...ja neviem prečo..."Plače?

,,Tak sa jej to spýtaj."

,,Neodpovedá mi.Sedí v kúte,v izbe a zviera bundu.Všimol som si krvavé stopy na jej hrudníku...ona...Ona sa bojí."

,,Čože?!Idem za ňou...je doma Ian?"

,,Nie...práve preto ti volám."Zrušil som mu,obliekol som sa,z vešiaka som si zobral bundu a obul som si topánky.Zamkol som dom a rýchlym krokom som išiel za Mel.Zastal som pred jej domom,otvoril som dvere a schody som vybehol po dvoch.Jamie mi otvoril jej izbu a nechal nás osamote.Sedela presne tak,ako to opísal v telefóne.

,,Mel!Čo sa ti stalo?!"pribehol som ku nej.

,,Zdvihla hlavu a povedala:,,Choď preč Niall....chcem byť sama."slzy jej stekali prúdom.

,,Ani sa nepohnem,kým mi nepovieš,čo sa stalo."sadol som si ku nej a chytil som ju za ruku.

Z POHĽADU MEL:

Sadol si ku mne a chytil ma za ruku...Nič mu nepoviem.Nesmie sa dozvedieť,čo sa dnes stalo...nikto sa to nesmie dozvedieť.