Baby,dneska už dlhšiu napísať nezvládnem :D Bolí ma celý človek a zatvárajú sa mi oči...tak už nevládzem...ale čo..dneska bol náhodou dobrý deň :D na zastávke sa mi prihovoril najkrajší chalan na svete(samozrejme až po 1D :D) a bola som vonka s mojou láskou Luckou :)Ešte že zajtra je sobota :D žiadny tréning! :D a sobota=nová čať=dlhá časť :D Prajem pekné čítanie:)Milujem vás ♥
Vážne neviem,kde mám začať hľadať.Asi pôjdem tam,kam ma nohy zavedú.Chodila som New Yorku už asi hodinu.Kde len môže byť?Sadla som si na schody,ktoré viedli do nejakej budovy a povedala som:,,vzdávam to!."hlavu som si zaborila do dlaní a rozmýšľala som,či ešte vôbec žije ...Pozrela som sa na hodiny a usúdila som,že je čas ísť "domov".Keď som prechádzala popri malom obchodíku,zazrela som chlapca.Je to Jamie?Rozbehla som sa za ním.
,,Jamie?!"kričala som.
,,Melanie,nechoď ku mne!"kričal a utekal ďalej.Ja som sa však nevzdala a utekala som za ním.Keď som ho po chvíli dobehla,začal na mňa kričať.
,,Si normálna?nepribližuj sa ku mne!"keď to povedal,po lícah mi začali stekať slzy.
,,Prečo?""vzlykala som.
,,Mohli by ma nájsť...nikdy nevieš kto ťa sleduje."
,,Vráť sa so mnou do domova."prosila som ho.
,,Prepáč Mel,ale to nepôjde.Neznášam detské domovy."
,,Je tam dobre...chceš sa skrývať celý život?"
,,To nie...ešte uvidím...možno by som sa mohol vrátiť k otcovi..."
,,Preskočilo ti?"zľakla som sa.
,,Robím si srandu."začal sa smiať.Mne to ale vtipné neprišlo a rozplakala som sa ešte viac.Dohadovať sa s ním nemá cenu.Otočila som sa mu chrbtom a chcela som odísť.On však ku mne prišiel,objal ma a povedal mi,že ešte týždeň to skúsi a potom sa uvidí...
,,Zbohom."povedala som a smutná som sa vrátila domov.Jediná dobrá vec na tomto dni bola,že ma nikto nespoznal.Už zajtra prídu chalani.Už sa nemôžem dočkať,ako im zlámem krky.Zastala som pred mojou izbou a chystala som sa stlačiť kľučku...nie...nechce sa mi tam sedieť a rozprávať sa s nimi....a už vôbec nie ukazovať im môj twitter.Vyšla som teda na najvyššie poschodie a vošla som na balkón.Bol tam nádherný výhľad.Sadla som si na zem a zatvorila som oči.
,,Aj ty to miluješ?"ozval sa spoza mňa chlapčenský hlas.Otvorila som oči a uvidela som ho.Tmavé,hnedé vlasy,modré,smutné oči....
,,Čo milujem?"spýtala som sa ho.
,,Toto miesto."usmial sa.
,,Áno..som tu prvý krát a už viem,že sem budem chodiť každý deň.
,,Si tu nová?"
,,Áno...dnes som prišla."
,,A prečo si tu?"
,,Zomrela mi mama a otec ma bil..."odpovedala som mu.
,,A čo ty?"spýtala som sa po chvíľke mlčania.
,,Obaja rodičia zomreli na autonehodu."
,,Vieš....cítim sa tu dobre,pretože my všetci máme rovnaký osud."povedala som.
,,Hmmm..ako sa voláš?"spýtal sa.
,,Melanie..ale volaj ma Mel a ty?"
,,Ed."usmial sa a dodal.,,Ja ťa poznám...ty si Melanie Beck však?"
,,Hej...ale snažím sa svoju identitu utajiť a na izbe mám dve bláznivé directionerky."
,,Koho?"usmial sa.
,,Dan a El."
,,Takže tanečníčka a modelka?"
,,Modelka?Nevedela som,že El je modelka..."
,,Tak už vieš.Nie je ti zima?"opýtal sa ma starostlivo.
,,Bie...asi by som už mala ísť do izby a povedať im,kto som."vzdychla som a postavila som sa zo zeme.
,,Ahoj."pozdravil ma.
,,Maj sa."zakývala som mu a odchádzala som na istú smrť.
oh kráása :)
OdpovedaťOdstrániť