I Want-24.časť

Zase krátka :/ prepáčte :/ :)

V noci som sa zobudila.Sníval sa mi zlý sen.Ale čo ak je to predtucha,že sa to stane?Nie!Jamie žije!Musím ho nájsť.Postavila som sa z postele a zo skine som vytiahla hrubú červenú mikinu a čierne nohavice.Vlasy som si iba prečesala hrebeňom a vyšla som z izby.Po rozume mi stále behali otázky,či sa Jamiemu nič nestalo.Možno je v poriadku,ale nič o ňom neviem.Rozhodne ho musím nájsť.Zišla som dole po schodoch.Ani neviem,koľko je hodín,ale tipujem asi 2 hodiny ráno.Otec asi spí,pretože v celom dome je tma.Prikradla som sa ku dverám.Strčila som do nich kľúč a odomkla som ich.Na ramene som pocítila niečiu ruku.Do pekla!Otec!

,,Ale kamže si sa vybrala takto v noci?"povedal tým jeho nenávistným hlasom.

,,Musím nájsť Jamieho.Privediem ho späť."odpovedala som mu,ku podivu pravdu.Áno,chcem,aby sa vrátil.

,,Ale Melanie...kto ťa naučil tak klamať?"

,,Neklamem!"skríkla som...,,Musím ho nájsť!Čo ak sa mu niečo stalo?"

,,Chceš utiecť!Ale ja ti to nedovolím!"chcel ma chytiť za ruku ,ale ja som bola rýchlejšia a vybehla som z domu.Až teraz som si uvedomila,že mám na sebe papuče.Nevadí...Otec ku mne pribehol a chytil ma.

,,Nie!"kričala som.,,Musím ho nájsť!"kopala som ho,ale nepomohlo to.Bol silnejší...udrel ma do brucha.Toto bolí o veľla viac,ako jeho facky.Prehla som sa a chytila som sa za brucho.Neustála som tú bolesť,tak som si ľahla na zem.Potom kopol do mňa ešte asi dva krát....Posledné,čo si pamätám,boli blížiace sa kroky a priateľský hlas.

,,Melanie."Som mŕtva?Kto to hovorí moje meno?Nič nevidím.Je tu tma...Otvoriť oči je také namáhavé...nezvládnem to.,,Melanie,zobuď sa."ten hlas nepoznám....Prinútila som sa otvoriť oči.Svetlo mi bilo do očí,až som zastonala od bolesti.Bolo ráno.

,,Čo..čo tu robím?"spýtala som sa.Pri mne sedela šedovlasá pani,s milým úsmevom.Nepoznám ju...tak prečo je tu?

,,Otec ťa zbil....vaša suseda sa zobudila na krik a z okna videla,ako ťa bije.Neváhala a vybehla von.Odviezla ťa do nemocnice."

,,A vy ste kto?"

,,Som riaditeľka detského domova.Melanie,s otcom už nemôžeš bývať...Z nemocnice ťa pustia už dnes.Pôjdeš si domov zobrať potrebné veci a potom sa presťahuješ ku nám,do detského domova."

,,A čo Jamie?Musím ho nájsť."

,,Jamie je stále nezvestný...nikto ho nevidel."

,,Ja ho nájdem."prudko som sa posadila na postel.Strašne ma bolelo brucho,ale teraz sa musím postaviť a nájsť ho.

,,Dobre,ak chceš,môžeš ho skúsiť nájsť."povedala a milo sa usmiala.,,Ale až potom,keď si zobereš potrebné veci z domu a presťahuješ sa k nám."

,,Fajn."postavila som sa a vyzliekla som si to nechutné,nemocničné pyžamo.Obliekla som si červenú mikinu,čierne nohavice a vyšla som z izby.Spolu s tou pani sme vychádzali z budovy.Ani neviem,ako sa volá.

,,A ako sa voláte?"opýtala som sa.

,,Michel Trevinsonová ."usmiala sa.Nastúpila som do jej auta a odviezla ma pred náš dom.Otec nebol doma.Vošla som do svojej izby a zo skrine som si vytiahla kufor.Do neho som poskladala všetko moje oblečenie,notebook a všetky topánky.Potom som vošla do kúpeľne a taktiež všetku kozmetiku som vložila do kufra.Mobil som si strčila do vrecka.Do kufra som ešte pribalila môj Ipod a fotku,na ktorej som bola ja s Jamiem a s mamou.Keď som mala pobalené všetko,na kufor som si musela sadnúť,aby som ho mohla zapnúť.S kufrom som sa dotrepala von a naložila som ho do auta.O malú chvíľu sme sa viezli do môjho nového "domova".

,,Budem chodť do tej istej školy?"spýtala som sa.Nechcem chodiť do inej....

,,Samozrejme.Detský domov je blízko tvojej školy."zase sa usmiala.Vie táto ženská aj niečo iné,alebo sa vie iba usmievať?Do detského domova sme sa neviezli dlho.Vystúpila som z auta a vybrala som si kufor.S kufrom v ruke som tam stála a obdivovala veľkú,modernú budovu.Veľa krát som okolo nej prechádzala,ale nikdy by ma nenapadlo,že toto bude niekedy môj domov.

,,Tak ideš Melanie?"

,,Oh..áno,prepáčte...trochu som sa zamyslela."Vošla som dnu cez veľké sklenené dvere.Kráčali sme dlhou chodbou,až ku skleneným stolíkom a bielym koženáým sedačkám.Pani Trevinsonová ukázala na zošit,ktorý ležal na stolíku a povedala: ,,Tu sa budeš zapisovať keď niekde pôjdeš."Prikývla som a pohli sme sa ďalej.Postupne mi poukazovala celý areál.Na záhrade boli 4 ihriská-voleybalové,basketbalové,tenisové a futbalové.Potom mi dala do ruky kľúčik so slovami :,,Izba číslo 14,prvé poschodie."Aj keď to bolo na prvom poschodí,išla som výťahom.Zaklopala som na izbu a vošla som.Hľadeli na mňa dve dievčatá.Jedna mala krásne,kučeravé vlasy a druhá,nemám slov.Bola nádherná....úplne celá.Obydve boli ako vystrihnuté z módneho časopisu.

,,Ahojte,ja som Melanie,vaša spolubývajúca."usmiala som sa a dúfala som ,že budú normálne.

Tak kto myslíte,že to bude? :)