I Want-5.časť

I Want-5.časť

,,Ty si hrala basket?"spýtal sa ma.

,,Hej..ešte v 12tich.Vždy som snívala,že budem výborná basketbalistka."zasmiala som sa.

,,Vždy choď za svojimi snami."

,,Nie.Ja už sny nemám.A už ani priateľov."

,,Teraz máš mňa."usmial sa na mňa.

,,Ďakujem."zašepkala som a objala som ho.

,,Nemáš za čo ďakovať,Mel."pozrel sa mi do očí a pobozkal ma.Postavila som sa z lavičky a utekala som domov.

Z pohľadu Nialla:

Pobozkal som ju,ona na mňa iba pozrela a utiekla.Asi o mňa nemá záujem.Ako som si to mohol myslieť.Nikdy by ma nechcela.Nenávidí ma.Vôbec neviem,čo som si od toho sľuboval.Nebudem sa jej viac vtierať,keď o to nestojí.Zodvihol som sa z lavičky a pobral som sa za Lilly.MOžno už bude doma.Zastal som pred jej domom a zaklopal som.O chvíľu mi prišla otvoriť.

,,Ahoj."pozdravila ma

,,Ahoj."odzdravil som sa jej a objal som ju.

,,Čo ťa sem priviedlo?"spýtala sa udivene Lilly.

,,Ľen tak som ťa prišiel pozrieť."usmial som sa 

,,Tak poď ďalej."opätovala mi úsmev a stiahla ma dnu.

Z pohľadu Mel:

Prišla som domov a uvedomila som si,že som spravila tú najväčšiu chybu v mojom živote.Prečo som utiekla?prečo?Teraz si asi myslí ,že ho nenávidím.Vybrala som si z poličky Ipod a pustila som si na plné pecky Cherry Bomb.Rozmýšľala som,či nepôjdem zazvoniť Lilly.Aspoň sa trochu odreagujem.Dala som si dole sluchátká z uší a Ipod som odložila na poličku.Išla som pred Lillyn dom a zazvonila som na zvonček.Otvorila mi Lillyna mama.,,Dobrý deň.Je Lilly doma?"

,,Áno.Je vo svojej izbe.Môžeš ísť za ňou."

,,Ďakujem"Prišla som k Lillynej izbe a počula som známi chlapčenský hlas.Bol to Niallov hlas.Otvorila som dvere a naskytol sa mi pohľad na Niall a Lilly ako sa bozkávajú.,,Sorry."vykoktala som zo seba a zabuchla som dvere.Hneď som bežalo preč z tohto domu.Po lícach sa mi začali kotúľať slzy.Myslela som si,že nie je ako ostatný.Asi som sa mýlila.Nenávidím ho.Z vrecka som vytiahla mobil a sadla som si na najbližšiu lavičku.začala som si pozerať fotky,ešte z New Yorku.Teraz chcem ísť domov ešte viac ako pred tým..Dlho som sedela a plakala na lavičke.Potom som si prezrela náramok s nápisom BEST FRIENDS FOREVER.Mala som ho od mojej najlepšej kamarátky-Jane.Rozplakala som sa ešte viac.

,,Čo sa ti stalo?"počula som chlapčenský hlas.

,,Chcem ísť domov.Nenávidím to tu."plakala som ďalej.Ani som sa naňho nepozrela.
,,Ako sa voláš?"
,,Melanie."pomaly som prestala plakať a konečne som sa na neho pozrela.Mal hnede,kučeravé vlasy a zelené oči.Bol mi odniekiaľ známy.
,,Ja som Harry."
,,Počkať!...Ty si Harry z One Direction?"
,,Hej..a ty si Lillyna kamoška však?"
,,Tak to teda nie som."
,,Čo?Keď som ťa s ňou videl,vypadalo to tak."
,,Daj mi pokoj Harry.S One Direction nechcem mať už nič spoločné....NIČ!!!"zakričala som na neho ,postavila som sa z lavičky a pomalým krokom som sa pobrala domov.Keď som prišla,ešte nikto nebol doma..Zavrela som sa do izby a išla som si sadnúť na balkón.Videla som ,ako sa Niall smeje s Lilly na jej záhrade.Už je mi to jedno.Niall už pre mňe neexistuje.Nie...po dnešku už nebudem to dobré dievčatko,na ktoré sú všetci zvyknutý.Nie...už nie.Začnem vyrábať problémy,aby ma rodičia poslali späť do USA.Mohla by som bývať u babky.Vlastne,už sa teším zajtra do školy.Už viem,čo budem robiť.A nie...nie je to nič dobré.


Ráno som sa zobudila s dobrou náladou.Išla som sa do kúpeľne namalovať a vyžehliť si vlasy.Potom som zo skrine vytiahla čierne nohavice ,modré tielko a čiernu mikinu s kapucňou.Nie..nedala som si uniformu :D . Do tašky som si zobrala knihy a Ipod.Môj deň sa môže začať.Zbehla som dole do kuchyne,ziedla som nachystaný chlieb so šunkou a pobrala som sa do školy.Kráčala som ulicami,keď ma niekto oslovil.
,,Kam si sa vybrala?"otočila som sa a.... stál tam Niall.
,,Teba do toho nič."ignorovala som ho a kráčala som ďalej.On sa mi však postavil do cesty.
,,Ak ideš do školy...nechcela si si obliecť uniformu?"
,,Nie,nechela som si obliecť hnusnú uniformu.A teraz vypadni."
,,Mel!Neblázni! Vyhodia ťa zo školy!"
,,No a?"zasmiala som sa.
,,Počul som,že si vzorná žiačka."
,,Asi si počul zle."
,,Prečo to robíš?!"zvýšil na mňa hlas.
,,Niall ukludni sa!Ty tu na mňa nebudeš kričať.A už som ti povedala ,že teba do toho N-I-Č!"
,,No mňa do toho veľa!"
,,Čo nepovieš."zasmiala som sa,odstrčila som ho a dala som si Ipod do uší,nech ho už nepočujem.

Prišla som pred školu.Všetci sa na mňa pozerali ako na blázna.Niekto ma chytil za plece a začal somnou triasť.Bola to Lilly..Kto iný,keď sa tu so mnou nikto nebaví.
,,Čo máš za problém Melanie Beck?!"kričala na mňa
,,Všetko TOTO je môj problém!Nenávidím to tu!Ani nevieš ako sa cítim bez priateľov!"
,,Keby si bola normálna,aj tu by si mala priateľov.Nových a možno aj lepších."
,,Ale ja tu nechcem mať priateľov...Vieš?Mne je to jedno,že sa so mnou nikto nebaví.A je mi aj jedno,že ma vyhodia zo školy."
,,Čo tým dosiahneš keď ťa vyhodia zo školy?Povec..Čo?!"
,,Pôjdem späť domov.A teraz ma nechaj."pomalým krokom som prešla do triedy.Sadla som si do lavice a zapla som si Ipod .O chvíľu už všetci sedeli na miestach a do triedy vošla učiteľka.

,,Melanie!Postav sa."okríkla ma.
,,Želáte si madam?"povedala som provokačným tónom.
,,Takýmto tónom  sa so mnou rozprávať nebudeš!Do riaditeľne a hneď!"
,,Hmm..dobre..aspoň si sadnem na kožené kreslo."zasmiala som sa a ladným krokom som vyšla z triedy.Za dverami som počula smiech spolužiakov.Kráčala som chodbou ,rovno do riaditeľne.zaklopala som na dvere a čakala som,kým sa otvoria.