I Want- 1.časť
,,Mel poď už!" zavolala na mňa moja mama Kathy.Ešte posledný krát som sa poobzerala po mojej izbe a zašepkala som ,,zbohom".Nasadla som do auta , ktoré smerovalo na letisko.Sťahovali sme sa.Stále som tomu nemohla uveriť.Opustiť milované mesto New York a mojich najlepších priatelov je ťažké.Ale už je to tak..mame ponúkli lepšie miesto v Londýne..ako ja nemám rada to mesto.Z rozmýšľania ma vytrhol môj 13 ročný brat Jamie.Mával mi rukami pred tvárou a vravel : ,,Haló!Zem volá Mellanie. "Na tvári mal úsmev od ucha k uchu.,celý žiaril.,,Tak čo..tešíš sa na nový život v Londýne?"spýtal sa ma.,,Už sa nemôžem dočkať."Odpovedala som mu s iróniou v hlase.,,Melanie!Toto počujem posledný kraát.Viem,že jeto pre teba ťažké,ale už by si mala prestať trucovať."povedala mama.Môj nevlastný otec Ian sa asi do tohto rozhovoru nechcel miešať a tak si šoféroval ďalej.Zastali sme pred letiskom.Všetci už z auta vystúpili ,ale mne akosi skameneli nohy a nemala som síl vystúpiť.Nechcela som...nemohla som....Po líci sa mi začala kotúľať slza. a potom ďalšie a ďalšie,ale v aute som nemohla ostať večne a preto som vystúpila.O dve hodiny som už sedela v lietadle.Počas celého letu som rozmýšľala , či budem mojim kamarátom chýbať.
V Londýne:
Zavolali sme si taxík a viezli sme sa do nového domu.Keď sme zastali pred domom,musela som povedať:,,Wow tu budeme bývať?"Mama ako keby som tam ani nebola ,sa rozbehla do nového domu.Všetci ju následovali,okrem mňa.Nezaujímalo ma ako to tam vyzerá,ani akú veľkú budem mať izbu , alebo či máme na záhrade bazén.Zaujímalo ma len,čo asi teraz robia moji priatelia.Chýbam im? Slzy sa mi hrnuli do očí.Nie nebudem plakať už mám 16.Nesmiem plakať.rozhodla som sa teda,že sa pôjdem pozrieť dnu.Urobila som krok vpred,no v tom som počula niečí hlas.,,Ahoj"povedalo dievča,ktoré kráčalo smerom ku mne.Neodpovedala som jej,len som tam tak stála a pozerala tam na ňu ako na zjavenie.,,Ja som Lilly.Bývam tu v tom dome hneď vedľa vášho."povedala a usmiala sa.,,Ahoj"premohla som sa aspoň na takúto odpoveď.Začal jej zvoniť mobil.Na zvonení mala One Direction.Preboha..nechápala som ako niekto môže vôbec One Direction počúvať..a nie to ešte mať ich na zvonení.,,Už by som mala ísť."vykoktala som zo seba a rýchlim krokom som sa pobrala do domu.Počula som ako Lilly ešte kričí:,,Rada som ťa spoznala!"Hm.. ja teba nie.Poobzerala som si každú izbu v dome,okrem mojej.Tú som si nechala na koniec. Otvorila som dvere od mojej izby a nakukla som dnu.Dve steny som mala červené a dve biele.Potešila som sa ,že mám manželskú postel.V izbe som ešte mala čierny stôl,stoličku,červený koberec,pár čiernych skríň.Poprechádzala som sa po mojej izbe a všimla som si,že mám aj balkón.V izbe som mala aj kúpeľňu.Nachádzala sa tam obyčajná biela vaňa,biely záchod,umyvadlo,zrkadlo...Zatvorila som teda kúpeľňu a začala som vybalovať veci.Oblečenie som si poukladala do skrine,Ipod som si položila na stôl.Potom som vybrala z tašky fotku,na ktorej som bola ja s mojimi kamarátmi,ako ležíme na tráve a smejeme sa.Ten deň si pamätám,ako keby to bolo včera.Fotku som položila na stôl a ešte dlho som sa na ňu dívala.Keď som sa pozrela na hodiny bolo už 22:30,k tomu zajtra mám školu,takže som sa pobrala spať.
Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk budíka.Pozrela som sa von oknom.Zasa prší.Asi si budem musieť na toto počasie zvyknúť.Odišla som od okna a otvorila som skriňu s oblečením.V tom mi došlo,že do školy musím ísť v uniforme.A tak som zobrala zo stoličky poskladanú uniformu,ktorú som si obliekla.Potom som vošla do kúpeľne a vykonala som rannú hygienu.Keď som vyšla z kúpeľne,zobrala som si školskú tašku a smerovala som do kuchyne.Rýchlo som zjedla jogurt a vyšla som pred dom.
,,Ahoj"pozdravil ma známi hlas.Bože zasa ona?
,,Ahoj"odpovedala som jej na pozdrav.
,,Vlastne ani neviem ako sa voláš"usmiala sa na mňa.
,,Melanie,ale volaj ma Mel."
,,A koľko máš rokov Mel?"
,,16.. aty?"
,,Tiež.Naakú školu ideš?"spýtala sa ma.Vtom som zostala prekvapená,pretože ani neviem ako sa tá škola volá.
,,Vlastne ani neviem.Ale je tu,hneď za rohom."
,,Tak to asi budeme spolužiačky."usmiala sa na mňa.Super..K šťastiu mi chýba už len ona,baba ktorá miluje One Direction..Hmm...výhra.Lilly sa vybrala k neakému domu.,,Počkaj..myslela som že ideme do školy!" zakričala som na ňu.,,Veď aj ideme len ešte pozdravím kamaráta.Ideš so mnou? "spýtala sa ma.,,Môžem"odpovedla som jej.Lilly zazvonila na zvonček.O chvíľu sa otvorili dvere a ja som skoro odpadla keď som tam uvidela stáť...
-Mel :)
V Londýne:
Zavolali sme si taxík a viezli sme sa do nového domu.Keď sme zastali pred domom,musela som povedať:,,Wow tu budeme bývať?"Mama ako keby som tam ani nebola ,sa rozbehla do nového domu.Všetci ju následovali,okrem mňa.Nezaujímalo ma ako to tam vyzerá,ani akú veľkú budem mať izbu , alebo či máme na záhrade bazén.Zaujímalo ma len,čo asi teraz robia moji priatelia.Chýbam im? Slzy sa mi hrnuli do očí.Nie nebudem plakať už mám 16.Nesmiem plakať.rozhodla som sa teda,že sa pôjdem pozrieť dnu.Urobila som krok vpred,no v tom som počula niečí hlas.,,Ahoj"povedalo dievča,ktoré kráčalo smerom ku mne.Neodpovedala som jej,len som tam tak stála a pozerala tam na ňu ako na zjavenie.,,Ja som Lilly.Bývam tu v tom dome hneď vedľa vášho."povedala a usmiala sa.,,Ahoj"premohla som sa aspoň na takúto odpoveď.Začal jej zvoniť mobil.Na zvonení mala One Direction.Preboha..nechápala som ako niekto môže vôbec One Direction počúvať..a nie to ešte mať ich na zvonení.,,Už by som mala ísť."vykoktala som zo seba a rýchlim krokom som sa pobrala do domu.Počula som ako Lilly ešte kričí:,,Rada som ťa spoznala!"Hm.. ja teba nie.Poobzerala som si každú izbu v dome,okrem mojej.Tú som si nechala na koniec. Otvorila som dvere od mojej izby a nakukla som dnu.Dve steny som mala červené a dve biele.Potešila som sa ,že mám manželskú postel.V izbe som ešte mala čierny stôl,stoličku,červený koberec,pár čiernych skríň.Poprechádzala som sa po mojej izbe a všimla som si,že mám aj balkón.V izbe som mala aj kúpeľňu.Nachádzala sa tam obyčajná biela vaňa,biely záchod,umyvadlo,zrkadlo...Zatvorila som teda kúpeľňu a začala som vybalovať veci.Oblečenie som si poukladala do skrine,Ipod som si položila na stôl.Potom som vybrala z tašky fotku,na ktorej som bola ja s mojimi kamarátmi,ako ležíme na tráve a smejeme sa.Ten deň si pamätám,ako keby to bolo včera.Fotku som položila na stôl a ešte dlho som sa na ňu dívala.Keď som sa pozrela na hodiny bolo už 22:30,k tomu zajtra mám školu,takže som sa pobrala spať.
Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk budíka.Pozrela som sa von oknom.Zasa prší.Asi si budem musieť na toto počasie zvyknúť.Odišla som od okna a otvorila som skriňu s oblečením.V tom mi došlo,že do školy musím ísť v uniforme.A tak som zobrala zo stoličky poskladanú uniformu,ktorú som si obliekla.Potom som vošla do kúpeľne a vykonala som rannú hygienu.Keď som vyšla z kúpeľne,zobrala som si školskú tašku a smerovala som do kuchyne.Rýchlo som zjedla jogurt a vyšla som pred dom.
,,Ahoj"pozdravil ma známi hlas.Bože zasa ona?
,,Ahoj"odpovedala som jej na pozdrav.
,,Vlastne ani neviem ako sa voláš"usmiala sa na mňa.
,,Melanie,ale volaj ma Mel."
,,A koľko máš rokov Mel?"
,,16.. aty?"
,,Tiež.Naakú školu ideš?"spýtala sa ma.Vtom som zostala prekvapená,pretože ani neviem ako sa tá škola volá.
,,Vlastne ani neviem.Ale je tu,hneď za rohom."
,,Tak to asi budeme spolužiačky."usmiala sa na mňa.Super..K šťastiu mi chýba už len ona,baba ktorá miluje One Direction..Hmm...výhra.Lilly sa vybrala k neakému domu.,,Počkaj..myslela som že ideme do školy!" zakričala som na ňu.,,Veď aj ideme len ešte pozdravím kamaráta.Ideš so mnou? "spýtala sa ma.,,Môžem"odpovedla som jej.Lilly zazvonila na zvonček.O chvíľu sa otvorili dvere a ja som skoro odpadla keď som tam uvidela stáť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára