Tak tu máte ďalšiu časť :)A som rada,že to čítate.
,,Ó naozaj?"nahodil falošný úsmev.Jeden policajt mi išiel otvoriť dvere.S úsmevom som vystúpila a išla som priamo k otcovi.Policajt mi uveril a pustil ma.V tom momente som začala utekať.Dvaja policajti sa rozbehli za mnou.Musím sa ich striasť,pretože bežia fakt rýchlo a určite ma za chvíľu dobehnú.Počula som,ako na mňa kričia,aby som radšej zastala.Bola som asi stredobodom pozornosti,pretože všetci ľudia na ulici sa na mňa pozerali s otvorenými ústami.
,,Okamžite sa vzdaj,Melanie Beck!"kričali na mňa ďalej.Bežala som popri skate parku.Bol tam Alex s Jacobom...aj oni na mňa pozerali fakt divne.Asi videli správy.Rozhodla som sa striasť tých policajtov,pretože som už fakt nevládala utekať.Prebehla som popri Alexovi a zabočila som do parku.Obzrela som sa za seba.Ešte stále za mnou utekali,ale mala som aspoň väčší náskok.Spomalila som,pretože už som nemala síl ďalej utekať.Chvíľu som iba klusala,ale potom som už nevládala ani to.Zastavila som a oprela som sa o strom.Pozerala som sa na bežiacich a kričiacich policajtov,ako sa ku mne nebezpečne približujú.Nie!Teraz sa nemôžem vzať!Melanie bež!prikazovala som si.Keď si už mysleli,že som zastavila ,začali klusať.Ja som však začala šprintovať ako o život.Vyšla som na ulicu plných ľudí,obchodov a áut.Tu by som sa ich mohla nejako zbaviť.Bežala som cez cestu.Skoro ma zrazilo auto,ale nezaoberala som sa tým a bežala som ďalej.Obzrela som sa za seba.Neboli tam!Dokázala som to!Zasmiala som sa ,ale pre istotu som ešte klusala ďalej.Keď mi už došli sily,zastavila som a sadla som si na schody,ktoré viedli do veľkého domu.Nemám peniaze,mobil...nemám nič.Ale aspoň Jamiemu sa nič nestalo...dúfam.Chvíľu som premýšlala a prišla som na to,že vlastne môžem ísť ku Katniss.Jamie tam určite šiel.Postavila som sa a pomalým krokom som sa pobrala na intrák.Keď som dorazila na miesto,hľadala som po vreckách môj mobil.Až potom mi došlo,že som ho nechala u Katniss.Rozmýšlala som,ako sa dostanem cez vrátnika.
,,Bežíš fakt dobre."prudko som sa otočila.Stál tam policajt,ktorý ma naháňal.,,A preto,sme sa rozhodli sledovať ťa."usmial sa.Som taká hlupaňa!Prečo ma to nenapadlo?!
,,Zaujímalo by ma,prečo tak veľmi nechceš ísť domov."spýtal sa ma.Neodpovedala som mu,len som na neho zazrela.,,Fajn...ako chceš.Nemusíš sa so mnou rozprávať."Prišiel ku mne a nasadil mi putá.Putá?To myslí vážne?Nahodila som spýtavý pohľad.
,,Pre istotu....aby si už neušla."žmurkol na mňa a usmial sa.Domov sme išli peši.Zazvonil na zvonček.O malú chvíľu sa dvere otvorili.
,,Melanie!Dcérenka moja!."objal ma.Prišlo mi z neho zle.
,,Ďakujem vám,že ste ju našli."
,,Je to naša povinnosť pane."odpovedal mu policajt.Hej..povinnosť poslať ma na smrť?Otco ma stiahol dnu a zavrel dvere.
,,Takže....kde je Jamie?"spýtal sa ma.Neodpovedala som mu.
,,Pýtam sa ťa,kde je!"už kričal.Presne takto som si predstavovala môj návrat domov.Otočila som sa mu chrbtom a kráčala som do svojej izby.On ma zdrapil za ruku.Otočila som sa k nemu a dostala som facku.Strčila som doňho a bežala som do izby.Nezamkla som sa.Zbije ma tak či tak....je mi to jedno.
,,Zlatko,ty do mňa strkať nebudeš!"jeho hlas sa približoval k mojej izbe.Sadla som si na posteľ a čakala som na ďalšiu facku.Otvoril dvere a prišiel ku mne bližšie.
,,Rozhodla si sa že nebudeš rozprávať?"zasmial sa.Bola som ticho.
,,Si taká sprostá Melanie..."ďalšia facka....postavila som sa z postele a chcela som ísť do kúpeľne,ale on ma udrel do brucha.Strašne to bolelo.Padla som na zem a držala som sa za brucho.
,,Tak stále nebudeš rozprávať?!"teraz do mňa kopol.
,,Mala by si si to s tým rozprávaním rozmyslieť."zasa som dostala kopanec.Chytil ma za vlasy a zdvihol zo zeme.Bolelo ma celé telo.Nevládala som stáť.Posadila som sa na posteľ.Otec sa pobral preč z mojej izby a zakričal:,,A nech ťa ani nenapadne ujsť!"pohrozil mi.Ľahla som si na posteľ a zaspala som.
..
utorok 31. júla 2012
pondelok 30. júla 2012
I Want-19.časť
Ráno ma zobudila Katniss.
,,Mel,vstávaj.Musím ísť do školy.Vy pôjdete tiež nie?"spýtala sa ma.
,,Nie...to bude prvé miesto,kde by nás otec hľadal.Mohli by sme ostať tu?"poprosila som ju.
,,Jasné.Môžte pozerať telku.A ak chcete,môžte tu prespať aj dnes."usmiala sa.
,,Naozaj?Bože Katniss,ďakujem."prišla som ku nej bližšie a objala som ju.
,,Tak ja už pôjdem.Vrátim sa o druhej."Ešte posledný krát nám zamávala a vyšla z izby.
,,Tak čo Jamie?Zapneme si telku?"spýtala som sa.
,,No....môžme."Chvíľu som prepínala programy.Nedávali nič zaujímavé,a tak som zapla správy.Rozhodla som sa,že sa pôjdem umyť.Vošla som do kúpeľne azačala som si umývať zuby.
,,Mel?Poď sem!"zavolal ma Jamie.Čo zase chce?Nemôžem si ani v kľude umyť zuby?Keď som vošla do obyvačky zostala som v šoku.Boli sme v správach!Pridala som zvuk,aby mi neušlo ani jediné slovo.
,,Od včera rána sú nezvestné dve deti.13 ročný JamieBeck, je nižšej postavy,má hnedé,orieškové oči a hnedé vlasy.17 ročná Melanie Beck je stredne veľkej postavy,má svetlé vlasy a modré oči.Ak by ste ich niekde videli,volajte na číslo....."Potom ukázali naše fotky a na obrazovke sa objavil otec.,,Prosím....pomôžte mi ich nájsť.Veľmi sa o nich bojím.Neodpustím si,ak by sa im niečo stalo."Fuj...je mi z neho zle.Ako sa môže tak pretvarovať?!
,,Tak....a teraz čo?"spýtal sa ma Jamie.
,,Nič...Pôjdeme do Tesca kúpiť si niečo na jedenie."odpovedala som mu bezstarostne.
,,Šibe ti?!Do Tesca?Tam kde je najviac ľudí?To rovno môžeš na celý New York zakričať:Haló sme tu!Zoberte si nás!."
,,A čo chceš umrieť od hladu?"
,,Máme ešte gumených medvedíkov."povedal Jamie.
,,Hej...z toho sa tak naješ.Obleč sa,ideme do Tesca."
,,Tak poďme aspoň do iného obchodu...do nejakého zašitého.Napríklad do potravín,tuto za rohom."
,,To neni zlý nápad."prisvečila som.Jamie si obliekol rifle,modré tričko a mikinu cez hlavu.Na hlavu si nasadil kapucňu a na oči slnečné okuliare.Ja som si obliekla to isté.Svoje dlhé blond vlasy som schovala pod kapucňu,na oči som si nasadila tmavé slnečné okuliare a mohli sme vyraziť.Prišli sme ku vrátnici.A čo teraz?Ako prejdeme cez vrátnika?Okolo mňa prechádzal nejaký chalan.Potiahla som ho za tričko a povedala som.
,,Prosím..pomôžeš nám?"
,,Čo potrebuješ?"divne si ma premeriaval.Čo ak ma spoznal?
,,Nezahovoril by si toho vrátnika?My sa preplazíme von."
,,Takže na palube sú čierny pasažiéri ,čo?"zasmial sa.
,,No tak...pomôžeš nám?"nahodila som psie oči.
,,Jasné.A čo ste taký zamaskovaní?"spýtal sa.
,,Ehmmm...mám alergiu na slnko."zaklamala som.
,,Však ty si Melanie Beck?"premeral si ma.
,,Čo? Nie...To je kto?"
,,Melanie,klamanie ti veľmi nejde."usmial sa a vybral sa za vrátnikom.On nebude nikomu volať,že ma videl?Kľakla som si na kolená a plazila som sa popred vrátnika.Keď som bola už von pred intrákom,zamávala som mu a perami som naznačila slovo ďakujem.On iba kývol hlavou a odišiel iným smerom.Spolu s Jamiem sme nahodili rýchly krok.Dúfam,že si nás nikto nevšimne.Vošla som do malých potravín.Zobrala som si nákupný vozík a hádzala som doň veľa jedla,aby sme zajtra nemuseli ísť do obchodu.Niektorí ľudia sa na mňa divne pozerali.Vždy keď sa ma niekto nechctiac dotkol,zrýchlil sa mi tep.S plným vozíkom som sa pobrala k pokladni.Nahádzala som celý môj nákup do igelitky a zaplatila som.Odľahlo mi,keď som vyšla s obchodu.Na taký malý obchod tam bolo dosť veľa ľudí.Prišli sme pred intrák.Rukou som už išla chytiť kľučku,ale niekto ma zo zadu zdrapil za ruku.
,,Aha koho som našiel...Veď to je Melanie Beck a jej brat Jamie."usmial sa tučný pán.
,,Pustite ma!"snažila som sa mu vytrhnúť.Videla som,že Jamiemu sa to podarilo.Do ruky som mu rýchlo strčila igelitku a zakričala som: ,,Jamie,bež!"Hneď ako ma počul rozutekal sa,nevedno kam.
,,Jamiemu sa síce podarilo újsť,ale teba odnesiem rovno na políciu,kde si ťa už prevezme tvoj otec."pri slove otec som sa rozplakala.
,,Nie!Prosím...On ma zbije!Ja...ja sa ho bojím."prosila som ho.
,,Táto dnešná mládež má asi príliš bujnú predstavivosť.Ja žadne modriny nevidím.A prečo by som mal veriť usoplenému decku?"zasmial sa.Tento ujko je asi ešte väčší idiot,ako môj otec.viedol ma za obydve ruky do jeho auta.
,,Nie!Pustite ma!"robila som všetko možné,len aby som sa mu vytrhla.Hrýzla som ho,kopala,ale nič nepomáhalo.Otvoril dvere od auta,na silu ma tam posadil a zavrel dvere.Keď sedel aj on,naštartoval auto.Viezli sme sa asi minútu.Potom sme zastali pred budovou s nápisom Polícia.Zaviedol ma do nejakej kancelárie.Rozhodla som sa,že od tohto momentu už neprehovorím ani jedno slovo.Budem sa hrať na nemú.O malú chvíľku predo mnou stál policajt.Stále sa ma vypytoval,prečo som ušla,ale ja som čušala.Odviedli ma do policajného auta a odviezli ma domov.Z auta som sa pozerala na policajta,ako zvoní na zvonček.V momente sa otvorili dvere,v ktorých stál môj otec.
,,Dobrý deň.Priviezli sme vám vašu dcéru."povedal policajt môjmu otcovi.
,,Ó naozaj?"
,,Mel,vstávaj.Musím ísť do školy.Vy pôjdete tiež nie?"spýtala sa ma.
,,Nie...to bude prvé miesto,kde by nás otec hľadal.Mohli by sme ostať tu?"poprosila som ju.
,,Jasné.Môžte pozerať telku.A ak chcete,môžte tu prespať aj dnes."usmiala sa.
,,Naozaj?Bože Katniss,ďakujem."prišla som ku nej bližšie a objala som ju.
,,Tak ja už pôjdem.Vrátim sa o druhej."Ešte posledný krát nám zamávala a vyšla z izby.
,,Tak čo Jamie?Zapneme si telku?"spýtala som sa.
,,No....môžme."Chvíľu som prepínala programy.Nedávali nič zaujímavé,a tak som zapla správy.Rozhodla som sa,že sa pôjdem umyť.Vošla som do kúpeľne azačala som si umývať zuby.
,,Mel?Poď sem!"zavolal ma Jamie.Čo zase chce?Nemôžem si ani v kľude umyť zuby?Keď som vošla do obyvačky zostala som v šoku.Boli sme v správach!Pridala som zvuk,aby mi neušlo ani jediné slovo.
,,Od včera rána sú nezvestné dve deti.13 ročný JamieBeck, je nižšej postavy,má hnedé,orieškové oči a hnedé vlasy.17 ročná Melanie Beck je stredne veľkej postavy,má svetlé vlasy a modré oči.Ak by ste ich niekde videli,volajte na číslo....."Potom ukázali naše fotky a na obrazovke sa objavil otec.,,Prosím....pomôžte mi ich nájsť.Veľmi sa o nich bojím.Neodpustím si,ak by sa im niečo stalo."Fuj...je mi z neho zle.Ako sa môže tak pretvarovať?!
,,Tak....a teraz čo?"spýtal sa ma Jamie.
,,Nič...Pôjdeme do Tesca kúpiť si niečo na jedenie."odpovedala som mu bezstarostne.
,,Šibe ti?!Do Tesca?Tam kde je najviac ľudí?To rovno môžeš na celý New York zakričať:Haló sme tu!Zoberte si nás!."
,,A čo chceš umrieť od hladu?"
,,Máme ešte gumených medvedíkov."povedal Jamie.
,,Hej...z toho sa tak naješ.Obleč sa,ideme do Tesca."
,,Tak poďme aspoň do iného obchodu...do nejakého zašitého.Napríklad do potravín,tuto za rohom."
,,To neni zlý nápad."prisvečila som.Jamie si obliekol rifle,modré tričko a mikinu cez hlavu.Na hlavu si nasadil kapucňu a na oči slnečné okuliare.Ja som si obliekla to isté.Svoje dlhé blond vlasy som schovala pod kapucňu,na oči som si nasadila tmavé slnečné okuliare a mohli sme vyraziť.Prišli sme ku vrátnici.A čo teraz?Ako prejdeme cez vrátnika?Okolo mňa prechádzal nejaký chalan.Potiahla som ho za tričko a povedala som.
,,Prosím..pomôžeš nám?"
,,Čo potrebuješ?"divne si ma premeriaval.Čo ak ma spoznal?
,,Nezahovoril by si toho vrátnika?My sa preplazíme von."
,,Takže na palube sú čierny pasažiéri ,čo?"zasmial sa.
,,No tak...pomôžeš nám?"nahodila som psie oči.
,,Jasné.A čo ste taký zamaskovaní?"spýtal sa.
,,Ehmmm...mám alergiu na slnko."zaklamala som.
,,Však ty si Melanie Beck?"premeral si ma.
,,Čo? Nie...To je kto?"
,,Melanie,klamanie ti veľmi nejde."usmial sa a vybral sa za vrátnikom.On nebude nikomu volať,že ma videl?Kľakla som si na kolená a plazila som sa popred vrátnika.Keď som bola už von pred intrákom,zamávala som mu a perami som naznačila slovo ďakujem.On iba kývol hlavou a odišiel iným smerom.Spolu s Jamiem sme nahodili rýchly krok.Dúfam,že si nás nikto nevšimne.Vošla som do malých potravín.Zobrala som si nákupný vozík a hádzala som doň veľa jedla,aby sme zajtra nemuseli ísť do obchodu.Niektorí ľudia sa na mňa divne pozerali.Vždy keď sa ma niekto nechctiac dotkol,zrýchlil sa mi tep.S plným vozíkom som sa pobrala k pokladni.Nahádzala som celý môj nákup do igelitky a zaplatila som.Odľahlo mi,keď som vyšla s obchodu.Na taký malý obchod tam bolo dosť veľa ľudí.Prišli sme pred intrák.Rukou som už išla chytiť kľučku,ale niekto ma zo zadu zdrapil za ruku.
,,Aha koho som našiel...Veď to je Melanie Beck a jej brat Jamie."usmial sa tučný pán.
,,Pustite ma!"snažila som sa mu vytrhnúť.Videla som,že Jamiemu sa to podarilo.Do ruky som mu rýchlo strčila igelitku a zakričala som: ,,Jamie,bež!"Hneď ako ma počul rozutekal sa,nevedno kam.
,,Jamiemu sa síce podarilo újsť,ale teba odnesiem rovno na políciu,kde si ťa už prevezme tvoj otec."pri slove otec som sa rozplakala.
,,Nie!Prosím...On ma zbije!Ja...ja sa ho bojím."prosila som ho.
,,Táto dnešná mládež má asi príliš bujnú predstavivosť.Ja žadne modriny nevidím.A prečo by som mal veriť usoplenému decku?"zasmial sa.Tento ujko je asi ešte väčší idiot,ako môj otec.viedol ma za obydve ruky do jeho auta.
,,Nie!Pustite ma!"robila som všetko možné,len aby som sa mu vytrhla.Hrýzla som ho,kopala,ale nič nepomáhalo.Otvoril dvere od auta,na silu ma tam posadil a zavrel dvere.Keď sedel aj on,naštartoval auto.Viezli sme sa asi minútu.Potom sme zastali pred budovou s nápisom Polícia.Zaviedol ma do nejakej kancelárie.Rozhodla som sa,že od tohto momentu už neprehovorím ani jedno slovo.Budem sa hrať na nemú.O malú chvíľku predo mnou stál policajt.Stále sa ma vypytoval,prečo som ušla,ale ja som čušala.Odviedli ma do policajného auta a odviezli ma domov.Z auta som sa pozerala na policajta,ako zvoní na zvonček.V momente sa otvorili dvere,v ktorých stál môj otec.
,,Dobrý deň.Priviezli sme vám vašu dcéru."povedal policajt môjmu otcovi.
,,Ó naozaj?"
nedeľa 29. júla 2012
I Want-18.časť
Baby,zatiaľ iba toľkoto,pretože si musím dobre premyslieť,ako bude tento príbeh pokračovať :) ale zajtra vám dám dlhú časť :)
,,Myslím,že na jednu noc by sa to dalo zariadiť.A prečo nespíš doma?"spýtala sa Katniss.
,,To je trocha dlhší príbeh...."
,,Ja mám času dosť."usmiala sa a čakala,čo jej začnem rozprávať.Vyrozprávala som jej úplne celú story.
,,Mel...je mi ľúto,že tvoja mama už nežije."
,,Hmmm....už som sa s jej smrťou vyrovnala.Mohli by sme už ísť k tebe?Pretože otec nás už všade hľadá."
,,Jasné."usmiala sa a postavila sa.Cesta do intráku trvala asi 15 minút.Katniss sa ku mne otočila a spustila.
,,V tom intráku budete na čierno...musíte sa nejako dostať cez vrátnika."
,,Dobre...tak ty ho zahovor a my sa už dáko prešmykneme."povedala som jej môj plán.Katniss iba prikývla a pobrala sa k vrátnikovi.Ja som sa po kolenačky preplazila chodbou.Musela som sa kontrolovať,aby som sa tam nezačala rehotať na celú budovu,keď som sa pozrela na Katnissin zvodný pohľad a na starého vysmiateho vrátnika.Boh vie,čo mu rozprávala.Katniss sa pozrela na mňa a Jamieho a rozlúčila sa s vrátnikom.
,,Ty si mu tam čo rozprávala prosím ťa?"smiala som sa.
,,To by si chcela vedieť čo?Ale to je tajomstvo."Katniss sa snažila,aby to vyznelo vážne,ale v polovici vety sa rozosmiala.Následovala som ju do izby s číslom 102.Otvorila dvere a na mňa a na Jamieho sa pozerali dve dievčatá...asi tu bývajú s Katniss.
,,Sheila,Vicky,toto je moja kamarátka Melanie a jej brat Jamie."predstavila nás.Podala som si s nimi ruku. Jamieho upútala Sheila.Nevedela som,že sa mu páčia čiernovlasé dievčatá s tričkom iron maiden.
,,Vy tu obidve bývate?"spýtala som sa.
,,Nie...Sheila tu nebýva."odpovedala mi Vicky.celý zbytok dňa sme sa rozpávali.Asi okolo ôsmej Sheila odišla na svoju izbu.
,,Čo len s nami bude?"pošepkala som do ucha Jamiemu.On len sklopil zrak,oprel sa o mňa a zaspal.
,,Myslím,že na jednu noc by sa to dalo zariadiť.A prečo nespíš doma?"spýtala sa Katniss.
,,To je trocha dlhší príbeh...."
,,Ja mám času dosť."usmiala sa a čakala,čo jej začnem rozprávať.Vyrozprávala som jej úplne celú story.
,,Mel...je mi ľúto,že tvoja mama už nežije."
,,Hmmm....už som sa s jej smrťou vyrovnala.Mohli by sme už ísť k tebe?Pretože otec nás už všade hľadá."
,,Jasné."usmiala sa a postavila sa.Cesta do intráku trvala asi 15 minút.Katniss sa ku mne otočila a spustila.
,,V tom intráku budete na čierno...musíte sa nejako dostať cez vrátnika."
,,Dobre...tak ty ho zahovor a my sa už dáko prešmykneme."povedala som jej môj plán.Katniss iba prikývla a pobrala sa k vrátnikovi.Ja som sa po kolenačky preplazila chodbou.Musela som sa kontrolovať,aby som sa tam nezačala rehotať na celú budovu,keď som sa pozrela na Katnissin zvodný pohľad a na starého vysmiateho vrátnika.Boh vie,čo mu rozprávala.Katniss sa pozrela na mňa a Jamieho a rozlúčila sa s vrátnikom.
,,Ty si mu tam čo rozprávala prosím ťa?"smiala som sa.
,,To by si chcela vedieť čo?Ale to je tajomstvo."Katniss sa snažila,aby to vyznelo vážne,ale v polovici vety sa rozosmiala.Následovala som ju do izby s číslom 102.Otvorila dvere a na mňa a na Jamieho sa pozerali dve dievčatá...asi tu bývajú s Katniss.
,,Sheila,Vicky,toto je moja kamarátka Melanie a jej brat Jamie."predstavila nás.Podala som si s nimi ruku. Jamieho upútala Sheila.Nevedela som,že sa mu páčia čiernovlasé dievčatá s tričkom iron maiden.
,,Vy tu obidve bývate?"spýtala som sa.
,,Nie...Sheila tu nebýva."odpovedala mi Vicky.celý zbytok dňa sme sa rozpávali.Asi okolo ôsmej Sheila odišla na svoju izbu.
,,Čo len s nami bude?"pošepkala som do ucha Jamiemu.On len sklopil zrak,oprel sa o mňa a zaspal.
sobota 28. júla 2012
I Want-17.časť
Taká kratšia,ale viac som nestihla :)
Keď som dojedla posledné sústo,našla som si správu.
-Ok...o 14:00 v parku :) teším sa :) -takže to by sme mali....
,,Mel?Čo to stváraš?Prečo si utiekla z domu?"počula som známy hlas a hneď som vedela,že za mnou stojí Justin.
,,To by si nepochopil....nikto to nechápe."vstala som od stola a spolu s Jamiem som mierila k východu.
,,Mel...no tak!Ja som ťa vždy pochopil."volal na mňa Justin.
,,Tak poď von...."zavolala som mu.Justin bol vždy môj najlepší kamarát...nezaslúži si ,aby som sa k nemu takto správala.Justin ku mne prišiel bližšie,vzal ma za ruku a viedol ma k lavičke.
,,Takže?"spýtal sa ma.
,,Otec nás bije....úplne mu preskočilo, a tak sme ušli....Bol u vás?"
,,Hej...hľadal vás.Pýtal sa,či nie ste u nás."
,,Aha...musím neako získať peniaze a odletieť späť do Londýna."povedala som rozhodne.
,,Mel.....nechcem ťa sklamať,ale toto je fakt šialený plán."zasmial sa.
,,Justin...toto nie je sranda.Ja sa ho bojím...Keď nás nájde,budeme sa musieť vrátiť domov....a to ja nechcem."
,,Tak ako by som ti mohol pomôcť?"spýtal sa.
,,Asi niako....u teba bývať nemôžme,pretože tam by nás našiel."
,,U mňa síce nie,ale čo u mojej sesternici Victorii?Má 19,a v byte býva sama.Tam by vás predsa nenašiel."usmial sa.
,,U Victorii?To nie...videla som ju raz v živote a nechcem ju obťažovať."túto ponuku som ihneď zamietla.
,,Tak potom fakt neviem."vzdychol.Pozrela som sa na hodiny.Panebože!Už je jedna hodina!Mám sa zíjsť v MCdonalde s Jane.
,,Justin prepáč,ale musím už ísť...mám sa stretnúť s Jane."vstala som z lavičky a tašku som si hodila na plecia.
,,S Jane?!"dobre že mu nevyskočili oči z jamiek.
,,To ti potom vysvetlím."potiahla som Jamieho za ruku a utekali sme do MCdonaldu.Len čo som vošla dnu,zbadala som Jane,ako sedí na našom tradičnom mieste.
,,Ahoj."pozdravila ma.
,,Ahoj.....prečo ma nenávidíš?"nechodila som okolo horúcej kaše,ale prešla som hneď k veci.
,,Čo?"Jane bola zmetená.
,,Počuj...nebudeme si klamať..obe dobre vieme,že ma nenávidíš...a ja sa pýtam,prečo?"
,,Pretože si vždy dostala,to čo si chcela.Máš úžastný život....Milovala som Justina,ale on mňe nie...A vieš prečo?Pretože miloval teba...Bože...bola si tak slepá,že si to nevidela.."zasmiala sa.
,,Ja mám úžastný život?Moja mama je mŕtva,nevlasný otec ma poslal sem,a môj biologický otec ma bije.Páni...to je fakt perfektný život...škoda,že som to zistila až teraz."poznamenala som ironicky.
,,Tak som to nemyslela..."
,,Nie?A ako teda?!"
,,Vieš čo?Myslela som si,že sa chceš udobriť....ale to sa nedá."naštvatá vstala a odišla.Hmm....no a čo...Teraz musím uteakť do parku za Katniss.Spolu s Jamiem,sme rýchlim krokom dorazili do parku.Katniss už sedela na tráve a mávala nám.
,,Ahoj."objala som ju.
,,Ahoj."
,,Katniss....potrebujeme tvoju pomoc."nahodila som psie oči.
,,Hmm...čo pre teba môžem urobiť?"usmiala sa.
,,Nemohli by sme apsoň dneska prespať u teba na intráku?"poprosila som ju.
Keď som dojedla posledné sústo,našla som si správu.
-Ok...o 14:00 v parku :) teším sa :) -takže to by sme mali....
,,Mel?Čo to stváraš?Prečo si utiekla z domu?"počula som známy hlas a hneď som vedela,že za mnou stojí Justin.
,,To by si nepochopil....nikto to nechápe."vstala som od stola a spolu s Jamiem som mierila k východu.
,,Mel...no tak!Ja som ťa vždy pochopil."volal na mňa Justin.
,,Tak poď von...."zavolala som mu.Justin bol vždy môj najlepší kamarát...nezaslúži si ,aby som sa k nemu takto správala.Justin ku mne prišiel bližšie,vzal ma za ruku a viedol ma k lavičke.
,,Takže?"spýtal sa ma.
,,Otec nás bije....úplne mu preskočilo, a tak sme ušli....Bol u vás?"
,,Hej...hľadal vás.Pýtal sa,či nie ste u nás."
,,Aha...musím neako získať peniaze a odletieť späť do Londýna."povedala som rozhodne.
,,Mel.....nechcem ťa sklamať,ale toto je fakt šialený plán."zasmial sa.
,,Justin...toto nie je sranda.Ja sa ho bojím...Keď nás nájde,budeme sa musieť vrátiť domov....a to ja nechcem."
,,Tak ako by som ti mohol pomôcť?"spýtal sa.
,,Asi niako....u teba bývať nemôžme,pretože tam by nás našiel."
,,U mňa síce nie,ale čo u mojej sesternici Victorii?Má 19,a v byte býva sama.Tam by vás predsa nenašiel."usmial sa.
,,U Victorii?To nie...videla som ju raz v živote a nechcem ju obťažovať."túto ponuku som ihneď zamietla.
,,Tak potom fakt neviem."vzdychol.Pozrela som sa na hodiny.Panebože!Už je jedna hodina!Mám sa zíjsť v MCdonalde s Jane.
,,Justin prepáč,ale musím už ísť...mám sa stretnúť s Jane."vstala som z lavičky a tašku som si hodila na plecia.
,,S Jane?!"dobre že mu nevyskočili oči z jamiek.
,,To ti potom vysvetlím."potiahla som Jamieho za ruku a utekali sme do MCdonaldu.Len čo som vošla dnu,zbadala som Jane,ako sedí na našom tradičnom mieste.
,,Ahoj."pozdravila ma.
,,Ahoj.....prečo ma nenávidíš?"nechodila som okolo horúcej kaše,ale prešla som hneď k veci.
,,Čo?"Jane bola zmetená.
,,Počuj...nebudeme si klamať..obe dobre vieme,že ma nenávidíš...a ja sa pýtam,prečo?"
,,Pretože si vždy dostala,to čo si chcela.Máš úžastný život....Milovala som Justina,ale on mňe nie...A vieš prečo?Pretože miloval teba...Bože...bola si tak slepá,že si to nevidela.."zasmiala sa.
,,Ja mám úžastný život?Moja mama je mŕtva,nevlasný otec ma poslal sem,a môj biologický otec ma bije.Páni...to je fakt perfektný život...škoda,že som to zistila až teraz."poznamenala som ironicky.
,,Tak som to nemyslela..."
,,Nie?A ako teda?!"
,,Vieš čo?Myslela som si,že sa chceš udobriť....ale to sa nedá."naštvatá vstala a odišla.Hmm....no a čo...Teraz musím uteakť do parku za Katniss.Spolu s Jamiem,sme rýchlim krokom dorazili do parku.Katniss už sedela na tráve a mávala nám.
,,Ahoj."objala som ju.
,,Ahoj."
,,Katniss....potrebujeme tvoju pomoc."nahodila som psie oči.
,,Hmm...čo pre teba môžem urobiť?"usmiala sa.
,,Nemohli by sme apsoň dneska prespať u teba na intráku?"poprosila som ju.
piatok 27. júla 2012
I Want-16.časť
,,No tak povec už konečne,čo ti je."dobiedzal Peeta.Nechcela som mu hovoriť o Niallovi a mne....
,,Nechaj to tak...."povedala som.
,,Nenechám....viš,mne na tebe záleží a chcem to vedieť."
,,Nie.Tebe na mne nezáleží,si len zvedavý."usmiala som sa.
,,Ale záleží."hádal sa so mnou ďalej.
,,Vieš čo?Ja už radšej pôjdem domov."povedala som podráždene a vstala som z lavičky.Keď som prechádzala popri novinovom stánku,videla som tie noviny na vlastné oči.Znechutene som odvrátila tvár a pokračovala som v ceste.Keď som prišla domov,otec s Jamiem ešte neboli doma.Išla som teda do mojej izby a prihlásila som sa na twitter.Hneď mi prišla správa.Bola od Liama.
-Neni to tak ako si myslíš...on ju nemiluje.Miluje teba-Hmm...to určite.Išla som do mojich folowing a vymazala som si Harryho,Zayna,Nialla,Louisa a Liama z priateľov.Všimla som si,že je prihlásená Jane.
-Ahoj...kedy prídeš do NY?Chcem sa s tebou porozprávať.-napísala som jej.
-Zajtra....ale my dve sa už nemáme o čom rozprávať...nemyslíš?-odpísala mi.
-Jane,práve že je toho až príliš,čo by sme si mali povedať.-
-Tak to som zvedavá...Ale keď chceš môžme sa stretnúť o 13:00 v MCdonalde...tam kde vždy.A...počula som o tebe a Niallovi...myslím si,že ju nemiluje...-ako to ONA môže vedieť?!
-Jane...mne je to jedno.Nech si chodí s kým chce.Pre mňa už žiadny Niall neexistuje.-odpísala som jej a odhlásila som sa.Počula som buchnutie dverí,takže už sú asi doma.Zbehla som dole do kuchyne.
,,Dáko dlho ste boli na nákupoch nie?"spýtala som sa.
,,Hej...stretol som jedného známeho,tak sme ešte boli na káve."
,,Aha....a čo bude na obed?"
,,Kura...môže byť?"spýtal sa ma milo.Zaujímalo by ma,prečo od neho mama odišla.Veď je milý...ale vždy,keď som sa pýtala na otca,mama mi povedala ,že mám na neho zabudnúť...vraj je to zlý človek...Hmmm....je to dáke divné.
,,Mel?"štuchol do mňa oco.
,,Jáj...sorry truchu som sa zamyslela...Kura môže byť."usmiala som sa.Keď som sa najedla,rozhodla som sa,že si zájdem na nákupy.Vošla som do nakupného centra,do takého,kde sme vždy chodili s Jane.Nakupovaním som strávila celé poobedie.S nákupnými taškami som si sadla na kávu...
,,Mel?Si to ty?"otočila som sa a uvidela som ju.
,,Katniss!"Vrhla som sa jej do náručia.Úplne som na ňu zabudla...Bola som s ňou najlepšia kamarátka,kým sa nepresťahovala do iného mesta.
,,Čo tu robíš?"spýtala som sa s nadšením.
,,Čo tu robíš ty?Myslela som si,že si odišla do Londýna.."
,,Hej.....ale vrátila som sa.Čo ty?"
,,Bývam tu na intráku."zasmiala sa.
,,Bože..tak dávno sme sa nevideli."povedala som.
,,Áno....toľko vecí sa zmenilo."povedala smutne.
,,Ako to myslíš?"spýtala som sa.
,,Vieš....moja sestra Molly...ona...spadla a skončila na vozíčku."Katniss mala sestru-dvojičku.Všade chodili spolu.....
,,Aspoň žije...."povedala som a cítila som ako ma v očiach pália slzy.Vo vrecku som cítila,ako mi zvoní mobil.Pozrela som sa ,kto mi volá.Otec....zodvihla som.
-Áno oci?-povedala som milo.
-Kde sa flákaš?!-jeho hlas znel rozčúlene.
-Veď som ti povedala,že idem nakupovať-usmiala som sa.
-Okamžite padaj domov.-vyštekol na mňa a zrušilPreboha čo mu je?!
,,Mrzí ma to Katniss,ale už musím ísť."objala som ju a pobrala som sa domov.Otvorila som dvere a v kuchyni som zbadala rozčúleného otca.Prišiel ku mne a vlepil mi facku.Chytila som si líce a neveriacky som sa na ňho pozerala.
,,Kde si tak dlho,ty krava?!"začal po mne vrieskať....teraz už viem,prečo mi mama o ňom nikdy nehovorila.
,,Bola som preč tak 3 hodiny."povedala som nevinne.
,,Veď práve!"zvrieskol a ja som schytala ďalšiu facku.Rozutekala som sa do mojej izby,zavrela som dvere a zamkla.Hodila som sa na postel a rozplakala som sa.Ani neviem ako,ale zaspala som.
Ráno ma prebudil otcov krik.
,,Jamie,okamžite otvor tie dvere!"kričal na Jamieho.Aspoň že Jamie má rozum a tie dvere neotvára.Musím odtiaľto odísť...a hneď.Zobrala som do ruky mobila a vytočila som číslo môjho nevlastného otca.
,,Melanie?Potrebuješ niečo?"ozval sa mi jeho upokojúci hlas.
,,Kde si teraz?"Spýtala som sa ho.
,,V Londíne....v našom starom byte.Prečo?"
,,Musíš nás z tadeto dostať.On...on nie je normálny."
,,Mel,upokoj sa...smrť tvojej matky ťa asi príliš zobrala."
,,Ale ja som v poriadku!On nás bije,rozbíja tu veci...vrieska.Ja...ja sa ho bojím!"Kričala som.
,,Si si istá,že nepotrebuješ odbornú pomoc?Mám číslo na dobrého psychológa."
,,Ja nepotrebujem žiadneho psychológa!Potrebujem odísť z tohto domu a to hneď!"s týmito slovami som zrušila,pretože mi aj tak neverí....Buch!Buch!...Teraz oco začal trieskať na moje dvere.
,,Melanie,otvor dvere,lebo ich vyvalím!"zoskočila som rýchlo z postele,obliekla som sa najrýchlejšie ako som vedela,zobrala som si školskú tašku,vysypala som z nej všetky učebnice,napchala som do nej zubnú kefku,hrebeň,3 tričká,jedny krátke a jedny dlhé nohavice,mobil,nabíjačku,gumových medvedíkov,ipod,všetky moje peniaze a zatvorila som tašku.tašku som si dala na chrbát a otvorila som okno.Otec stále niečo vykrikoval,nadával mi,ale ja som si ho nevšímala.Počkať!A čo Jamie?Nemôžem ho tu nechať...Vytiahla som rýchlo mobil a vytočila som jeho číslo.
-Jamie pobal si rýchlo všetky potrebné veci!Odchádzame.-
-Dobre...stretneme sa na basketbalovom ihrisku.-odpovedal mi a zrušil.Telefón som hodila späť do tašky a vyliezla som oknom na spodný balkón a z neho som zoskočila na zem.Tento krát sa mi už s nohou nič nestalo.Rozutekala som sa na ihrisko a nevnímala som okolitý svet.Tam som si sadla na lavičku a čakala som na Jamieho.Jamie dlho neprichádzal....Čo ak sa mu nepodarilo újsť?Čo ak mu otec ublížil?zavalovala som sa takýmito otázkami,až kým som ho nevidela.Bežal smerom ku mne.
,,Kam chceš ísť?"opýtal sa.
,,Ja....vlastne ani neviem...niečo vymyslíme."
,,Nemáš niečo na jedenie?Som príšerne hladný."
,,Mám gumených medvedíkov...a peniaze.Môžme sa ísť niekam najesť."
,,Peniaze som zobral aj ja...Koľko máš?"
,,Hmmm....presne 100 dolárov."
,,Ja mám tiež 100.Tak poďme do MCdonaldu."
,,Dobre."súhlasila som.Tam ma možno napadne,kam by sme mohli ísť.K Justinovi nie,pretože tam asi oco zájde,keď zistí,že sme utiekli.K Peetovi tiež nie...toho ani veľmi nepoznám....Jane?to asi nie....neznáša ma a ja neznášam ju.A čo Katniss?....to by možno šlo...je na intráku..no,uvidím.Najlepšie by bolo ísť k môjmu nevlastnému otcovi Ianovi.Ale nemáme peniaze na letenky...V MCdonalde som išla na wifi a napísala som Katniss,či by sme sa nemohli stretnúť o 14:00 v parku.
,,Nechaj to tak...."povedala som.
,,Nenechám....viš,mne na tebe záleží a chcem to vedieť."
,,Nie.Tebe na mne nezáleží,si len zvedavý."usmiala som sa.
,,Ale záleží."hádal sa so mnou ďalej.
,,Vieš čo?Ja už radšej pôjdem domov."povedala som podráždene a vstala som z lavičky.Keď som prechádzala popri novinovom stánku,videla som tie noviny na vlastné oči.Znechutene som odvrátila tvár a pokračovala som v ceste.Keď som prišla domov,otec s Jamiem ešte neboli doma.Išla som teda do mojej izby a prihlásila som sa na twitter.Hneď mi prišla správa.Bola od Liama.
-Neni to tak ako si myslíš...on ju nemiluje.Miluje teba-Hmm...to určite.Išla som do mojich folowing a vymazala som si Harryho,Zayna,Nialla,Louisa a Liama z priateľov.Všimla som si,že je prihlásená Jane.
-Ahoj...kedy prídeš do NY?Chcem sa s tebou porozprávať.-napísala som jej.
-Zajtra....ale my dve sa už nemáme o čom rozprávať...nemyslíš?-odpísala mi.
-Jane,práve že je toho až príliš,čo by sme si mali povedať.-
-Tak to som zvedavá...Ale keď chceš môžme sa stretnúť o 13:00 v MCdonalde...tam kde vždy.A...počula som o tebe a Niallovi...myslím si,že ju nemiluje...-ako to ONA môže vedieť?!
-Jane...mne je to jedno.Nech si chodí s kým chce.Pre mňa už žiadny Niall neexistuje.-odpísala som jej a odhlásila som sa.Počula som buchnutie dverí,takže už sú asi doma.Zbehla som dole do kuchyne.
,,Dáko dlho ste boli na nákupoch nie?"spýtala som sa.
,,Hej...stretol som jedného známeho,tak sme ešte boli na káve."
,,Aha....a čo bude na obed?"
,,Kura...môže byť?"spýtal sa ma milo.Zaujímalo by ma,prečo od neho mama odišla.Veď je milý...ale vždy,keď som sa pýtala na otca,mama mi povedala ,že mám na neho zabudnúť...vraj je to zlý človek...Hmmm....je to dáke divné.
,,Mel?"štuchol do mňa oco.
,,Jáj...sorry truchu som sa zamyslela...Kura môže byť."usmiala som sa.Keď som sa najedla,rozhodla som sa,že si zájdem na nákupy.Vošla som do nakupného centra,do takého,kde sme vždy chodili s Jane.Nakupovaním som strávila celé poobedie.S nákupnými taškami som si sadla na kávu...
,,Mel?Si to ty?"otočila som sa a uvidela som ju.
,,Katniss!"Vrhla som sa jej do náručia.Úplne som na ňu zabudla...Bola som s ňou najlepšia kamarátka,kým sa nepresťahovala do iného mesta.
,,Čo tu robíš?"spýtala som sa s nadšením.
,,Čo tu robíš ty?Myslela som si,že si odišla do Londýna.."
,,Hej.....ale vrátila som sa.Čo ty?"
,,Bývam tu na intráku."zasmiala sa.
,,Bože..tak dávno sme sa nevideli."povedala som.
,,Áno....toľko vecí sa zmenilo."povedala smutne.
,,Ako to myslíš?"spýtala som sa.
,,Vieš....moja sestra Molly...ona...spadla a skončila na vozíčku."Katniss mala sestru-dvojičku.Všade chodili spolu.....
,,Aspoň žije...."povedala som a cítila som ako ma v očiach pália slzy.Vo vrecku som cítila,ako mi zvoní mobil.Pozrela som sa ,kto mi volá.Otec....zodvihla som.
-Áno oci?-povedala som milo.
-Kde sa flákaš?!-jeho hlas znel rozčúlene.
-Veď som ti povedala,že idem nakupovať-usmiala som sa.
-Okamžite padaj domov.-vyštekol na mňa a zrušilPreboha čo mu je?!
,,Mrzí ma to Katniss,ale už musím ísť."objala som ju a pobrala som sa domov.Otvorila som dvere a v kuchyni som zbadala rozčúleného otca.Prišiel ku mne a vlepil mi facku.Chytila som si líce a neveriacky som sa na ňho pozerala.
,,Kde si tak dlho,ty krava?!"začal po mne vrieskať....teraz už viem,prečo mi mama o ňom nikdy nehovorila.
,,Bola som preč tak 3 hodiny."povedala som nevinne.
,,Veď práve!"zvrieskol a ja som schytala ďalšiu facku.Rozutekala som sa do mojej izby,zavrela som dvere a zamkla.Hodila som sa na postel a rozplakala som sa.Ani neviem ako,ale zaspala som.
Ráno ma prebudil otcov krik.
,,Jamie,okamžite otvor tie dvere!"kričal na Jamieho.Aspoň že Jamie má rozum a tie dvere neotvára.Musím odtiaľto odísť...a hneď.Zobrala som do ruky mobila a vytočila som číslo môjho nevlastného otca.
,,Melanie?Potrebuješ niečo?"ozval sa mi jeho upokojúci hlas.
,,Kde si teraz?"Spýtala som sa ho.
,,V Londíne....v našom starom byte.Prečo?"
,,Musíš nás z tadeto dostať.On...on nie je normálny."
,,Mel,upokoj sa...smrť tvojej matky ťa asi príliš zobrala."
,,Ale ja som v poriadku!On nás bije,rozbíja tu veci...vrieska.Ja...ja sa ho bojím!"Kričala som.
,,Si si istá,že nepotrebuješ odbornú pomoc?Mám číslo na dobrého psychológa."
,,Ja nepotrebujem žiadneho psychológa!Potrebujem odísť z tohto domu a to hneď!"s týmito slovami som zrušila,pretože mi aj tak neverí....Buch!Buch!...Teraz oco začal trieskať na moje dvere.
,,Melanie,otvor dvere,lebo ich vyvalím!"zoskočila som rýchlo z postele,obliekla som sa najrýchlejšie ako som vedela,zobrala som si školskú tašku,vysypala som z nej všetky učebnice,napchala som do nej zubnú kefku,hrebeň,3 tričká,jedny krátke a jedny dlhé nohavice,mobil,nabíjačku,gumových medvedíkov,ipod,všetky moje peniaze a zatvorila som tašku.tašku som si dala na chrbát a otvorila som okno.Otec stále niečo vykrikoval,nadával mi,ale ja som si ho nevšímala.Počkať!A čo Jamie?Nemôžem ho tu nechať...Vytiahla som rýchlo mobil a vytočila som jeho číslo.
-Jamie pobal si rýchlo všetky potrebné veci!Odchádzame.-
-Dobre...stretneme sa na basketbalovom ihrisku.-odpovedal mi a zrušil.Telefón som hodila späť do tašky a vyliezla som oknom na spodný balkón a z neho som zoskočila na zem.Tento krát sa mi už s nohou nič nestalo.Rozutekala som sa na ihrisko a nevnímala som okolitý svet.Tam som si sadla na lavičku a čakala som na Jamieho.Jamie dlho neprichádzal....Čo ak sa mu nepodarilo újsť?Čo ak mu otec ublížil?zavalovala som sa takýmito otázkami,až kým som ho nevidela.Bežal smerom ku mne.
,,Kam chceš ísť?"opýtal sa.
,,Ja....vlastne ani neviem...niečo vymyslíme."
,,Nemáš niečo na jedenie?Som príšerne hladný."
,,Mám gumených medvedíkov...a peniaze.Môžme sa ísť niekam najesť."
,,Peniaze som zobral aj ja...Koľko máš?"
,,Hmmm....presne 100 dolárov."
,,Ja mám tiež 100.Tak poďme do MCdonaldu."
,,Dobre."súhlasila som.Tam ma možno napadne,kam by sme mohli ísť.K Justinovi nie,pretože tam asi oco zájde,keď zistí,že sme utiekli.K Peetovi tiež nie...toho ani veľmi nepoznám....Jane?to asi nie....neznáša ma a ja neznášam ju.A čo Katniss?....to by možno šlo...je na intráku..no,uvidím.Najlepšie by bolo ísť k môjmu nevlastnému otcovi Ianovi.Ale nemáme peniaze na letenky...V MCdonalde som išla na wifi a napísala som Katniss,či by sme sa nemohli stretnúť o 14:00 v parku.
štvrtok 26. júla 2012
I Want.15.časť
Tak baby,už som napísala ďalšiu časť,možno večer ešte jednu napíšem :) dúfam,že sa vám bude páčiť :)
,,Melanie,vstávaj vychladnú ti raňajky."kričal mi môj brat do ucha,takže ma zobudil.
,,Dobre,dobre...veď už som hore.Nemusíš mi vrieskať do ucha."povedala som podráždene.Jamie už nepovedal nič,iba sa zdvihol a odišiel do kuchyne.Postavila som sa z postele,roztiahla som si záclony na okne a išla som sa umyť a učesať do kúpeľne.Potom som na seba hodila čierne tričko s červeným nápisom NO BOY,NO CRY,riflové šortky a obula som si červené converse.Keď som si došnurovala topánku,išla som do kuchyne.
,,Dobré ráno..ale ti to trvalo."pozdravil ma otec.
,,Dobré ráno."odpovedala som mu.
,,Tak čo máš dneska v pláne?"spýtal sa ma.
,,Hmmm...asi sa pôjdem po raňajkách poprechádzať...možno zazvoním starým kamošom..."
,,Dobre.Ja pôjdem s Jamiem na nákup.Potom príď domov okolo jednej na obed."
,,OK."odpovedala som mu a pustila som sa do jedenia volského oka so šunkou.Keď som dojedla,vybehla som ešte do izby,zobrať si mobil.Mobil som strčila do vrecka,zobrala som si peniaze a vyšla som na ulicu.Rozhodla som sa,že pôjdem zazvoniť starému kamošovi Justinovy.On jediný na mňa nezabudol.Asi za 5 minút som stála pred jeho domom.Ich vchod zdobili krásne kvety.Jeho mama mala fakt nervy,keď sme sa hrali a zhadzovali sme kvetináče.Stará sa o tie kvety ako keby to boli deti.Prišla som bližšie a stlačila som zvonček.Za pár sekúnd sa otvorili dvere.Stál v nich Justin a asi neveril vlastným očiam,že ma vidí.
,,Ahoj."pozdravila som ho a pozerala som sa do zeme.Možno že si ma už nepamätá.Pochytila ma panika.
,,Mel!Si to naozaj ty?"zasmial sa a hodil sa mi okolo krku.,,Tak veľmi si mi chýbala."objímali sme sa ešte hodnú chvíľu,až kým som sa nezačala dusiť a nenavrhla som,či sa nepôjdeme prejsť.
,,Tak ako bolo v Londýne?A prečo si sa vlastne vrátila?"zavaloval ma otázkami.
,,V Londýne bolo fakt super...Najprv som sa každý deň modlila,aby som mohla ísť späť do NY.....ale až keď som odchádzala,mi došlo,že Londýn mi bude neskutočne chýbať...Nuž,a prečo som tu?Musela som ísť k otcovi pretože mi zomrela mama...Mala autonehodu a na mieste bola mŕtva...Dlho som sa s jej smrťou nemohla vyrovnať.....Ešte že som mala aspoň jediných kamarátov.Nialla,Harryho,Liama,Louisa a
Zayna."zakončila som moje rozprávanie a ešte som dodala : ,,A čo ty?"
,,Fúha....Mel..smrť tvojej mami ma strašne mrzí.....A čo tvoj otec?Nevidela si ho minimálne 10 rokov."
,,Je celkom v pohode...Jamieho si získal ľahko..ale ja mu nikdy neodpustím,že nás vtedy opustil.A čo si robil ty kým som tu nebola?"spýtala som sa.
,,Ja?Jane sa strašne zmenila....Začala ťa nenávidieť,len preto,že si odišla.Pomaly som sa s ňou prestal baviť.Ale Mel,nič si z toho nerob že ťa nenávidí.Ona na teba žiarlila...."
,,Žiarlila?A na čo prosím ťa?"zasmiala som sa.
,,Mel..ty sa asi často nedívaš do zrkadla.....Keby si sa dívala,zistila by si,že si fakt krásna.Jane ma milovala....ale ona vedela,že ja ju nikdy milovať nebudem,pretože moje srdce vždy patrilo iba tebe."zostala som stáť s otvorenými ústami.
,,Prečo....prečo si mi to nikdy nepovedal?"
,,Ja...neviem.Asi som nenašiel odvahu."usmial sa.Inokedy by som ho hneď pobozkala....Aj ja som ho milovala....myslela som si,že o mňa nestojí....ale teraz je už neskoro.Ja milujem Nialla.
,,Vieš...aj ja som ťa milovala."
,,Naozaj?"povedal nádejne.
,,Kedysi.....Kým som neprišla do Londýna....Stretla som tam Nialla-speváka zo skupiny One Direction."
,,Aha.....Mel...ale on ti už nie je verný."vykoktal Justin.
,,Ako to myslíš?"
,,No....čítal som noviny s nápisom na hlavnej stránke : Niall Horan opäť šťastný ?+foto ako sa bozkáva s nejakým dievčaťom."
,,Čože?....Ako mohol? Ešte včera mi vravel,že ma miluje...a teraz?Je taký istý ako Jane."Posledné slová mi asi nerozumel,pretože som vzlikala,ako malé decko.
,,Mel...poď sem.."podišiel ku mne a objal ma.Justin je lepší ako Niall.Justin ma neprestal milovať aj keď som bola v Londýne a on vedel,že do NY sa už asi nevrátim.Neváhala som a pobozkala som ho.
,,Nie Mel..ty ma nemiluješ....Miluješ Nialla."S týmito slovami ma ešte raz objal a vybral sa opačným smerom ,ako ja .Sadla som si na lavičku,hlavu som si zaborila do dlaní a plakala som.Potrebovala som sa poriadne vyplakať.
,,Mel?"oslovil ma známy hlas.Zodvihla som hlavu a nadomnou sa skláňal Peeta.Bože...teraz ma tu vidí takú urevanú.....
,,Áno,to som ja...Urevané decko,ktoré nikdy nebude mať šťastný život."povedala som a sklonila som hlavu.On ku mne prišiel a objal ma.
,,Mel...ja nechcem aby si bola smutná."
,,Prečo?Poznáš ma asi deň."zasmiala som sa.
,,Ja viem...ale už teraz ťa mám rád.Tak prečo plačeš?"
,,To je na dlho..."
,,Ja mám času dosť."usmial sa a prisadol si ku mne.
,,Melanie,vstávaj vychladnú ti raňajky."kričal mi môj brat do ucha,takže ma zobudil.
,,Dobre,dobre...veď už som hore.Nemusíš mi vrieskať do ucha."povedala som podráždene.Jamie už nepovedal nič,iba sa zdvihol a odišiel do kuchyne.Postavila som sa z postele,roztiahla som si záclony na okne a išla som sa umyť a učesať do kúpeľne.Potom som na seba hodila čierne tričko s červeným nápisom NO BOY,NO CRY,riflové šortky a obula som si červené converse.Keď som si došnurovala topánku,išla som do kuchyne.
,,Dobré ráno..ale ti to trvalo."pozdravil ma otec.
,,Dobré ráno."odpovedala som mu.
,,Tak čo máš dneska v pláne?"spýtal sa ma.
,,Hmmm...asi sa pôjdem po raňajkách poprechádzať...možno zazvoním starým kamošom..."
,,Dobre.Ja pôjdem s Jamiem na nákup.Potom príď domov okolo jednej na obed."
,,OK."odpovedala som mu a pustila som sa do jedenia volského oka so šunkou.Keď som dojedla,vybehla som ešte do izby,zobrať si mobil.Mobil som strčila do vrecka,zobrala som si peniaze a vyšla som na ulicu.Rozhodla som sa,že pôjdem zazvoniť starému kamošovi Justinovy.On jediný na mňa nezabudol.Asi za 5 minút som stála pred jeho domom.Ich vchod zdobili krásne kvety.Jeho mama mala fakt nervy,keď sme sa hrali a zhadzovali sme kvetináče.Stará sa o tie kvety ako keby to boli deti.Prišla som bližšie a stlačila som zvonček.Za pár sekúnd sa otvorili dvere.Stál v nich Justin a asi neveril vlastným očiam,že ma vidí.
,,Ahoj."pozdravila som ho a pozerala som sa do zeme.Možno že si ma už nepamätá.Pochytila ma panika.
,,Mel!Si to naozaj ty?"zasmial sa a hodil sa mi okolo krku.,,Tak veľmi si mi chýbala."objímali sme sa ešte hodnú chvíľu,až kým som sa nezačala dusiť a nenavrhla som,či sa nepôjdeme prejsť.
,,Tak ako bolo v Londýne?A prečo si sa vlastne vrátila?"zavaloval ma otázkami.
,,V Londýne bolo fakt super...Najprv som sa každý deň modlila,aby som mohla ísť späť do NY.....ale až keď som odchádzala,mi došlo,že Londýn mi bude neskutočne chýbať...Nuž,a prečo som tu?Musela som ísť k otcovi pretože mi zomrela mama...Mala autonehodu a na mieste bola mŕtva...Dlho som sa s jej smrťou nemohla vyrovnať.....Ešte že som mala aspoň jediných kamarátov.Nialla,Harryho,Liama,Louisa a
Zayna."zakončila som moje rozprávanie a ešte som dodala : ,,A čo ty?"
,,Fúha....Mel..smrť tvojej mami ma strašne mrzí.....A čo tvoj otec?Nevidela si ho minimálne 10 rokov."
,,Je celkom v pohode...Jamieho si získal ľahko..ale ja mu nikdy neodpustím,že nás vtedy opustil.A čo si robil ty kým som tu nebola?"spýtala som sa.
,,Ja?Jane sa strašne zmenila....Začala ťa nenávidieť,len preto,že si odišla.Pomaly som sa s ňou prestal baviť.Ale Mel,nič si z toho nerob že ťa nenávidí.Ona na teba žiarlila...."
,,Žiarlila?A na čo prosím ťa?"zasmiala som sa.
,,Mel..ty sa asi často nedívaš do zrkadla.....Keby si sa dívala,zistila by si,že si fakt krásna.Jane ma milovala....ale ona vedela,že ja ju nikdy milovať nebudem,pretože moje srdce vždy patrilo iba tebe."zostala som stáť s otvorenými ústami.
,,Prečo....prečo si mi to nikdy nepovedal?"
,,Ja...neviem.Asi som nenašiel odvahu."usmial sa.Inokedy by som ho hneď pobozkala....Aj ja som ho milovala....myslela som si,že o mňa nestojí....ale teraz je už neskoro.Ja milujem Nialla.
,,Vieš...aj ja som ťa milovala."
,,Naozaj?"povedal nádejne.
,,Kedysi.....Kým som neprišla do Londýna....Stretla som tam Nialla-speváka zo skupiny One Direction."
,,Aha.....Mel...ale on ti už nie je verný."vykoktal Justin.
,,Ako to myslíš?"
,,No....čítal som noviny s nápisom na hlavnej stránke : Niall Horan opäť šťastný ?+foto ako sa bozkáva s nejakým dievčaťom."
,,Čože?....Ako mohol? Ešte včera mi vravel,že ma miluje...a teraz?Je taký istý ako Jane."Posledné slová mi asi nerozumel,pretože som vzlikala,ako malé decko.
,,Mel...poď sem.."podišiel ku mne a objal ma.Justin je lepší ako Niall.Justin ma neprestal milovať aj keď som bola v Londýne a on vedel,že do NY sa už asi nevrátim.Neváhala som a pobozkala som ho.
,,Nie Mel..ty ma nemiluješ....Miluješ Nialla."S týmito slovami ma ešte raz objal a vybral sa opačným smerom ,ako ja .Sadla som si na lavičku,hlavu som si zaborila do dlaní a plakala som.Potrebovala som sa poriadne vyplakať.
,,Mel?"oslovil ma známy hlas.Zodvihla som hlavu a nadomnou sa skláňal Peeta.Bože...teraz ma tu vidí takú urevanú.....
,,Áno,to som ja...Urevané decko,ktoré nikdy nebude mať šťastný život."povedala som a sklonila som hlavu.On ku mne prišiel a objal ma.
,,Mel...ja nechcem aby si bola smutná."
,,Prečo?Poznáš ma asi deň."zasmiala som sa.
,,Ja viem...ale už teraz ťa mám rád.Tak prečo plačeš?"
,,To je na dlho..."
,,Ja mám času dosť."usmial sa a prisadol si ku mne.
 |
| Justin |
 |
| Peeta |
pondelok 23. júla 2012
I Want-14.časť
Inokedy by som išla k Niallovi,ale ten odišiel dnes na turné.Pôjdem teda k Alexovi...dúfam,že bude doma.Nejako som už dokrívala k Alexovmu domu a zaklopala som na dvere.Chvíľu som čakala pred dverami,ale nikto neotváral.Rozhodla som sa,že pôjdem do skate parku.Chvíľu som len tak kráčala,až kým som nezačula známy hlas.
,,Pozajtra letíme."bol to Jamieho hlas.Čo?O čom to rozpráva?
,,Takže sa už asi neuvidíme."tento hlas som nevedela k nikomu priradiť.Rozhododla som sa,že pôjdem za hlasmy.Priškla som k dákemu starému mostu.ešte som tu nebola.Zrazu som ich uývidela.Jamie mal v ruke cigaretu.
,,Jamie!Zahoď tú cigaretu!Čo tu vlastne robíš?Nemal si byť doma?!"
,,Mel..aj ty si mala byť doma..a ako vidím,nie si."zasmial sa a fúkol mi dym rovno do tváre.Prišla som k nemu bližšie,zobrala som mu cigaretu a zahodila som ju.
,,Kam odlietame?"spýtala som sa.
,,Tam,kam si vždy chcela odletieť."Čože?O čom to zasa točí?A vtedy mi to doplo.Letíme do New Yorku...ako som to vždy chcela.Ale teraz už nechcem....
,,Ja nikam nejdem."sadla som si na zem a začala som plakať.
,,Neplač Mel..Pôjdeme k otcovi."k otcovi?!Ten ma teda upokojil...Otca som naposledy videla,keď som mala 6 rokov.Letíme už za dva dni,to znamená,že sa nestihnem ani rozlúčiť s Niallom,Liamom,Louisom,Harrym a Zaynom,pretože dnes odišli na turné....Vytiahla som z vrecka mobil a začala som písať Niallovi smsku.
Ahoj...Za 2 dni odlietam do New Yorku k otcovi.Do Londýna sa už asi nevrátim a my sa už asi nikdy nestretneme.Bez rozlúčky by som nemohla odísť...Je mi veľmi ľúto,že to takto končí,ale prežili sme spolu veľa krásnych chvíľ.Po nejakom čase na mňa zabudneš a nájdeš si inú.Ale chcem,aby si vedel,že ja na teba nikdy nezabudnem.Prosím odkáž chalanom,že na nich tiež nikdy nezabudnem :) milujem ťa
...Mel :*
Odoslala som správu a vypla som si mobil.Postavila som sa zo zeme a spolu s Jamiem sme kráčali domov.Obaja sme vliezli dnu oknom.Keď som vošla do mojej izby,Jane spala na mojej posteli...Ako sorry ale ja si mám kam ľahnúť?!Od únavy sa mi zatvárali oči,takže som to nehala tak a ľahla sopm si na zem.Trvalo mi pár minút,kým som zaspala.
O 2 dni neskôr
Stojím na letisku s Jamiem a čakáme na náš let.Obaja sme smutný,že musíme opustiť Londýn.Nikdy by som nepovedala,že toto mesto mi bude neskutočne chýbať....mesto,ľudia ktorí tu žili.Zvykla som si tu.Bola som tu krátko,ale zdá sa mi to,ako keby som tu žila celý život.Jamie ma poťahal za mikinu,aby sme už nastúpili do lietadla.Začala som teda kráčať do lietadla.
,,Melanie!"
,,Niall?"otočila som sa.Nikde som ho nevidela,ale ten hlas patril určite jemu.Zrazu ma objal zo zadu.Otočila som sa ku nemu a dala som mu pusu.
,,Niall...budeš mi strašne chýbať."hovorila som cez slzy.
,,Nemal si byť na turné?!"spýtala som sa ho.
,,Mal...ale čo už..Neodišiel by som bez rozlúčky.Prišli sa s tebou rozlúčiť aj ostatní chalani."už som ich aj videla ako idú k nám.
,,Skupinpvé objatie!"zakričal Louis a bežal ku mne s ostatnými v pätách.Musela som sa zasmiať.Za chvíľu sme sa všetci objímali.
,,Prepáčte,že roším takúto krásnu chvíľu,ale ja by som už fakt mala ísť."povedala som.Ešte raz som každého objala,Niall mi dal vášnivý bozk na rozlúčku a vošla som do lietadla.Keď som sedela na mieste,strašne som sa rozplakala.Nerada to priznávam,ale budeme tu chýbať úplne všetko...dokonca aj Lilly.Celý čas som sa pozerala z okna a rozmýšľala som,ako to teraz bude.Ani neviem,ako vyzerá môj otec.Za chvíľu pristaneme.Bojím sa.Za pár minút sme pristali a vystúpili sme z lietadla.Zobrali sme si kufre a mierili sme k otcovi....teda dúfam,že to je náš otec.Jamie si to myslí.A prečo by nám mával cudzí človek?
,,Ahojte."prišiel ku nám bližšie.Najprv objal Jamieho,potom mňa.
,,Ahoj."povedali sme s Jamiem nesmelo.
,,Takže kde budeme bývať?"opýtal sa Jamie.
,,Uvidíš."oco sa usmial.Vyzerá celkom milo.
,,Čo chcete na večeru?"spýtal sa,asi aby nestála reč.
,,Mne je to jedno."odpovedala som.
,,Mne nie...Ja chcem palacinky."povedal Jamie.
,,Dobre,budú teda palacinky."usmial sa na nás.Kufre sme si dali do auta a viezli sme sa domov.Keď sme zastali pred domom,nechcelo sa mi veriť,že tu budeme bývať.Vyzerá to ako snobská štvrť.Otec nám poukazoval celý dom.Mala som ružovú izbu s bielou postelov,bielim písacím stolom.....kúpeľňu,dalo by sa povedať,že celá izba bola trochu gíč.Vybalila som sa a išla som sa prejsť po okolí.Túto časť New Yorka som poznala.Zabudla som sa otca spýtať,kam budem chodiť do školy.No ono to je vlastne jedno...aj tak sú za chvíľu prázdniny.Zamierila som si to do parku,kde som chodila s Jane a s ostatními kamarátmi.Sadla som si na lavičku.Videla som zopár známych tvárí,ale už si nepamätám,ako sa volajú.
,,Ahoj.Si tu nová?"ozvalo sa spoza mňa.Otočila som sa a uvidela som chalana s čiernymi vlasmy a modrými očami.Bol fakt pekný....ale ja ostanem verná Niallovi.
,,Ahoj...dalo by sa to tak povedať."usmiala som sa.
,,Máš divný prízvuk."
,,To som asi nachytala v Londýne."
,,Aha...Ako sa voláš?"
,,Melanie....ale volaj ma Mel."podala som mu ruku.
,,Ja som Peeta.nešli by sme sa prejsť?"
,,Kľudne."vstala som z lavičky a kráčala som pri Peetovi.Som tu prvý deň a už som si našla kamaráta....dúfam,že sa z neho nevykľuje Lilly.
,,Koľko máš rokov?"spýtal sa ma.
,,17....ty?"
,,18."usmial sa.Rozprávali sme sa o jeho rodine.
,,A čo ty?"spýtal sa ma.
,,Moja mama je mŕtva...."sklonila som hlavu a potláčala som slzy.
,,Ou..prepáč"
,,To nič..nevedel si to."usmiala som sa.,,A ešte mám brata...Jamieho."
,,Ja mám tiež brata...17 ročného...je to prípad."zasmial sa.
,,Budem už musieť ísť."usmiala som sa .
,,Nedáš mi svoje číslo?"
,,Jasné."naťukala som mu do mobilu moje číslo,zakývala som mu a išla som domov.Keď som prišla domov,navečerala som sa a išla som na twitter.Hneď ako som sa prihlásila,mi napísal Niall.
-Ahoj...ako sa máš v NY..Strašne mi chýbaš :(-
-Ahoj..no našla som si tu nového kamaráta...aj ty mi chýbaš :/ -
-Aha...kamaráta.....-
-LEN kamaráta :) nikdy by som ho za teba nevymenila :*-
-:*milujem ťa...musím už ísť pa :*--Pa...-odpísala som mu a odhlásila som sa.Bola som už dosť unavená,tak som sa išla osprchovať a šla som si ľahnúť.Ešte že zajtra nemám školu....O chvíľu som už bola v ríši snov.
,,Pozajtra letíme."bol to Jamieho hlas.Čo?O čom to rozpráva?
,,Takže sa už asi neuvidíme."tento hlas som nevedela k nikomu priradiť.Rozhododla som sa,že pôjdem za hlasmy.Priškla som k dákemu starému mostu.ešte som tu nebola.Zrazu som ich uývidela.Jamie mal v ruke cigaretu.
,,Jamie!Zahoď tú cigaretu!Čo tu vlastne robíš?Nemal si byť doma?!"
,,Mel..aj ty si mala byť doma..a ako vidím,nie si."zasmial sa a fúkol mi dym rovno do tváre.Prišla som k nemu bližšie,zobrala som mu cigaretu a zahodila som ju.
,,Kam odlietame?"spýtala som sa.
,,Tam,kam si vždy chcela odletieť."Čože?O čom to zasa točí?A vtedy mi to doplo.Letíme do New Yorku...ako som to vždy chcela.Ale teraz už nechcem....
,,Ja nikam nejdem."sadla som si na zem a začala som plakať.
,,Neplač Mel..Pôjdeme k otcovi."k otcovi?!Ten ma teda upokojil...Otca som naposledy videla,keď som mala 6 rokov.Letíme už za dva dni,to znamená,že sa nestihnem ani rozlúčiť s Niallom,Liamom,Louisom,Harrym a Zaynom,pretože dnes odišli na turné....Vytiahla som z vrecka mobil a začala som písať Niallovi smsku.
Ahoj...Za 2 dni odlietam do New Yorku k otcovi.Do Londýna sa už asi nevrátim a my sa už asi nikdy nestretneme.Bez rozlúčky by som nemohla odísť...Je mi veľmi ľúto,že to takto končí,ale prežili sme spolu veľa krásnych chvíľ.Po nejakom čase na mňa zabudneš a nájdeš si inú.Ale chcem,aby si vedel,že ja na teba nikdy nezabudnem.Prosím odkáž chalanom,že na nich tiež nikdy nezabudnem :) milujem ťa
...Mel :*
Odoslala som správu a vypla som si mobil.Postavila som sa zo zeme a spolu s Jamiem sme kráčali domov.Obaja sme vliezli dnu oknom.Keď som vošla do mojej izby,Jane spala na mojej posteli...Ako sorry ale ja si mám kam ľahnúť?!Od únavy sa mi zatvárali oči,takže som to nehala tak a ľahla sopm si na zem.Trvalo mi pár minút,kým som zaspala.
O 2 dni neskôr
Stojím na letisku s Jamiem a čakáme na náš let.Obaja sme smutný,že musíme opustiť Londýn.Nikdy by som nepovedala,že toto mesto mi bude neskutočne chýbať....mesto,ľudia ktorí tu žili.Zvykla som si tu.Bola som tu krátko,ale zdá sa mi to,ako keby som tu žila celý život.Jamie ma poťahal za mikinu,aby sme už nastúpili do lietadla.Začala som teda kráčať do lietadla.
,,Melanie!"
,,Niall?"otočila som sa.Nikde som ho nevidela,ale ten hlas patril určite jemu.Zrazu ma objal zo zadu.Otočila som sa ku nemu a dala som mu pusu.
,,Niall...budeš mi strašne chýbať."hovorila som cez slzy.
,,Nemal si byť na turné?!"spýtala som sa ho.
,,Mal...ale čo už..Neodišiel by som bez rozlúčky.Prišli sa s tebou rozlúčiť aj ostatní chalani."už som ich aj videla ako idú k nám.
,,Skupinpvé objatie!"zakričal Louis a bežal ku mne s ostatnými v pätách.Musela som sa zasmiať.Za chvíľu sme sa všetci objímali.
,,Prepáčte,že roším takúto krásnu chvíľu,ale ja by som už fakt mala ísť."povedala som.Ešte raz som každého objala,Niall mi dal vášnivý bozk na rozlúčku a vošla som do lietadla.Keď som sedela na mieste,strašne som sa rozplakala.Nerada to priznávam,ale budeme tu chýbať úplne všetko...dokonca aj Lilly.Celý čas som sa pozerala z okna a rozmýšľala som,ako to teraz bude.Ani neviem,ako vyzerá môj otec.Za chvíľu pristaneme.Bojím sa.Za pár minút sme pristali a vystúpili sme z lietadla.Zobrali sme si kufre a mierili sme k otcovi....teda dúfam,že to je náš otec.Jamie si to myslí.A prečo by nám mával cudzí človek?
,,Ahojte."prišiel ku nám bližšie.Najprv objal Jamieho,potom mňa.
,,Ahoj."povedali sme s Jamiem nesmelo.
,,Takže kde budeme bývať?"opýtal sa Jamie.
,,Uvidíš."oco sa usmial.Vyzerá celkom milo.
,,Čo chcete na večeru?"spýtal sa,asi aby nestála reč.
,,Mne je to jedno."odpovedala som.
,,Mne nie...Ja chcem palacinky."povedal Jamie.
,,Dobre,budú teda palacinky."usmial sa na nás.Kufre sme si dali do auta a viezli sme sa domov.Keď sme zastali pred domom,nechcelo sa mi veriť,že tu budeme bývať.Vyzerá to ako snobská štvrť.Otec nám poukazoval celý dom.Mala som ružovú izbu s bielou postelov,bielim písacím stolom.....kúpeľňu,dalo by sa povedať,že celá izba bola trochu gíč.Vybalila som sa a išla som sa prejsť po okolí.Túto časť New Yorka som poznala.Zabudla som sa otca spýtať,kam budem chodiť do školy.No ono to je vlastne jedno...aj tak sú za chvíľu prázdniny.Zamierila som si to do parku,kde som chodila s Jane a s ostatními kamarátmi.Sadla som si na lavičku.Videla som zopár známych tvárí,ale už si nepamätám,ako sa volajú.
,,Ahoj.Si tu nová?"ozvalo sa spoza mňa.Otočila som sa a uvidela som chalana s čiernymi vlasmy a modrými očami.Bol fakt pekný....ale ja ostanem verná Niallovi.
,,Ahoj...dalo by sa to tak povedať."usmiala som sa.
,,Máš divný prízvuk."
,,To som asi nachytala v Londýne."
,,Aha...Ako sa voláš?"
,,Melanie....ale volaj ma Mel."podala som mu ruku.
,,Ja som Peeta.nešli by sme sa prejsť?"
,,Kľudne."vstala som z lavičky a kráčala som pri Peetovi.Som tu prvý deň a už som si našla kamaráta....dúfam,že sa z neho nevykľuje Lilly.
,,Koľko máš rokov?"spýtal sa ma.
,,17....ty?"
,,18."usmial sa.Rozprávali sme sa o jeho rodine.
,,A čo ty?"spýtal sa ma.
,,Moja mama je mŕtva...."sklonila som hlavu a potláčala som slzy.
,,Ou..prepáč"
,,To nič..nevedel si to."usmiala som sa.,,A ešte mám brata...Jamieho."
,,Ja mám tiež brata...17 ročného...je to prípad."zasmial sa.
,,Budem už musieť ísť."usmiala som sa .
,,Nedáš mi svoje číslo?"
,,Jasné."naťukala som mu do mobilu moje číslo,zakývala som mu a išla som domov.Keď som prišla domov,navečerala som sa a išla som na twitter.Hneď ako som sa prihlásila,mi napísal Niall.
-Ahoj...ako sa máš v NY..Strašne mi chýbaš :(-
-Ahoj..no našla som si tu nového kamaráta...aj ty mi chýbaš :/ -
-Aha...kamaráta.....-
-LEN kamaráta :) nikdy by som ho za teba nevymenila :*-
-:*milujem ťa...musím už ísť pa :*--Pa...-odpísala som mu a odhlásila som sa.Bola som už dosť unavená,tak som sa išla osprchovať a šla som si ľahnúť.Ešte že zajtra nemám školu....O chvíľu som už bola v ríši snov.
 |
| Keď sa nudím,tak kreslím ONE DIRECTION :) |
 |
| Keď sa nudím :) skoro mi odumrela ruka :D |
sobota 7. júla 2012
I want-13.časť
Ahojte,predsa som len stihla napísať časť aj dnes :)
Po líciach mi stekajú slzy a dopadajú rovno na hrob mojej mamy.Všetci,čo sa zúčastnili na pohrebe mi želajú úprimnú sústrasť.Som celá premočená.Akurát dnes muselo pršať.Ale ani dážď mi nezabráni byť pri mojej mame čo najdlhšie.Všetci už odišli,dokonca aj Jamie.Smrť mojej mamy ma zobrala asi najviac so všetkých.A môjho nevlastného otca, to zdá sa ani veľmi netrápy.Nemám ho rada.
,,Mel,už by si mala ísť domov.Sedíš tu na daždi asi dve hodiny.Poď,odveziem ťa."počula som veľmi známy hlas.Bol to Niall.
,,Chcem ísť domov sama..trochu sa prejdem."
,,Tak dobre."objal ma a odišiel.Posledný krát som upravila kvety na hrobe a odchádzala som z cintorína.keď som prišla domov,čakal ma ďalší šok.Otvorila som dvere od domu a v kresle sedela Jane.Keď ma zbadala,hneď sa postavila a objala ma.
,,Úprimnú sustrasť."povedala mi.
,,Čo tu chceš?!"vyštekla som na ňu.
,,Jamie mi povedal,čo sa vám stalo...a tak som prišla.Som predsa tvoja najlepšia kamarátka no nie?"
,,Ty?To určite.Z New Yorku som bola preč 3 dni a už si na mňa zabudla.Radšej vypadni,pretože mi je z teba zle a povec mi pravý dôvod prečo si tu."
,,Tak dobre...idem na koncert One Direction."
,,Tak choď."otvorila som dvere.
,,Melanie!Jane tu má veci.Bude spať v tvojej izbe."
,,Čože?Keď nejde ona,pôjdem ja."vykročila som ku dverám.
,,Vráť sa!Počuješ?!Melanie,ihneď sa vráť!"kričal za mnou môj nevlastný otec.
,,Ty nie si môj otec,aby si mi mohol rozkazovať!A ja s touto kravou v jednej miestnosti nebudem.!"chcela som urobiť ďalší krok,no on ma chytil za ruku a vtiahol ma speť.
,,Keď nie po dobrom,tak po zlom."odtiahol ma do mojej izby a zamkol ma v nej.Idiot....myslí si,že neviem vyliezť oknom,?Otvorila som okno,preliezla som cez parapetu,až som stála na garážovej strechce.Prišla som až k okraju strechy a zoskočila som.,,Au."zastonala som,pretože som zle skočila a asi som si vyvrtla členok.Teraz mi je to však jedno,pôjdem k Alexovi,pretože
Po líciach mi stekajú slzy a dopadajú rovno na hrob mojej mamy.Všetci,čo sa zúčastnili na pohrebe mi želajú úprimnú sústrasť.Som celá premočená.Akurát dnes muselo pršať.Ale ani dážď mi nezabráni byť pri mojej mame čo najdlhšie.Všetci už odišli,dokonca aj Jamie.Smrť mojej mamy ma zobrala asi najviac so všetkých.A môjho nevlastného otca, to zdá sa ani veľmi netrápy.Nemám ho rada.
,,Mel,už by si mala ísť domov.Sedíš tu na daždi asi dve hodiny.Poď,odveziem ťa."počula som veľmi známy hlas.Bol to Niall.
,,Chcem ísť domov sama..trochu sa prejdem."
,,Tak dobre."objal ma a odišiel.Posledný krát som upravila kvety na hrobe a odchádzala som z cintorína.keď som prišla domov,čakal ma ďalší šok.Otvorila som dvere od domu a v kresle sedela Jane.Keď ma zbadala,hneď sa postavila a objala ma.
,,Úprimnú sustrasť."povedala mi.
,,Čo tu chceš?!"vyštekla som na ňu.
,,Jamie mi povedal,čo sa vám stalo...a tak som prišla.Som predsa tvoja najlepšia kamarátka no nie?"
,,Ty?To určite.Z New Yorku som bola preč 3 dni a už si na mňa zabudla.Radšej vypadni,pretože mi je z teba zle a povec mi pravý dôvod prečo si tu."
,,Tak dobre...idem na koncert One Direction."
,,Tak choď."otvorila som dvere.
,,Melanie!Jane tu má veci.Bude spať v tvojej izbe."
,,Čože?Keď nejde ona,pôjdem ja."vykročila som ku dverám.
,,Vráť sa!Počuješ?!Melanie,ihneď sa vráť!"kričal za mnou môj nevlastný otec.
,,Ty nie si môj otec,aby si mi mohol rozkazovať!A ja s touto kravou v jednej miestnosti nebudem.!"chcela som urobiť ďalší krok,no on ma chytil za ruku a vtiahol ma speť.
,,Keď nie po dobrom,tak po zlom."odtiahol ma do mojej izby a zamkol ma v nej.Idiot....myslí si,že neviem vyliezť oknom,?Otvorila som okno,preliezla som cez parapetu,až som stála na garážovej strechce.Prišla som až k okraju strechy a zoskočila som.,,Au."zastonala som,pretože som zle skočila a asi som si vyvrtla členok.Teraz mi je to však jedno,pôjdem k Alexovi,pretože
piatok 6. júla 2012
I Want-12.časť
Takže baby,toto je posledná časť za Júl....dosť ma to mrzí,ale nbudem mať prístup na internet,no je možné,že zajta ešte priám,ale to skôr nie ako áno :)Keď sme sa najedli,išli sme do skate parku za Oliverom,Jacobom a Joshom.Boli sme tam asi hodinu,keď mi mama zavolala,že mám ísť domov za bratom,pretože môj nevlastný otec išiel do roboty a mama pôjde na nákup....Ako keby sa o seba Jamie nevedel postarať...Veď má už 13!Rozlúčila som sa a odišla som domov.
,,Ahoj Mel,postaraj sa o Jamieho."
,,Už nemám 5 rokov mama!"vyčíta jej Jamie.
,,Tak v tomto musím s ním súhlasiť"poviem.
,,Už žiadne námietky!Budete tu spolu,či sa vám to páči,alebo nie.Ja som za hodinu späť"s týmito slovami vyjde z domu a zabuchne za sebou dvere.Hodina,to prežijem.
,,Tak čo budeme robiť?"spýta sa ma Jamie.
,,A čo by si chcel robiť?"spýtam sa.
,,Ja neviem...Nezahráme sa človeče?"
,,Nie.To sa mi nechce.Radšej si pustíme telku."
,,Dobre...asi sa bojíš,že by si zasa prehrala."zasmeje sa.
,,To určite."Zapla som telku a sadla som si na gauč.Pozerali sme nejaký nudný film.Chcela som ísť do skate parku za nimi.Sľúbila som im,že sa tak za 2 hodiny vrátim.Už som sa nemohla dočkať,kedy už mama príde.Vždy keď som počula prichádzať auto,rozbehla som sa k oknu pozrieť sa,či už mama neprišla.
,,Čo tu pobehuješ ako splašená koza?"už mu to lezie na nervy.
,,Nemysli,že mám na pláne pozerať telku celý deň."odvrknem mu.
,,A čo máš teda na pláne?"
,,To by si chcel vedieť čo?"zasmejem sa.
,,Popravde,ma to veľmi nezaujíma."
,,Kde je toľko mama?Už chcem ísť von."chytajú ma nervy.Už tu pozeráme telku 2 hodiny.
,,Možno niekoho stretla v obchode a išli na kávu.."
,,Možno."Ale aj tak je obchod autom asi 5 minút.Bože kedy už príde?!Keď prejde aj tretia hodina,mám strašné nervy.Určite zo skate parku už odišli.Z rozmýšľania ma vytrhne zvonenie telefónu.Chcem ho zodvihnúť,ale Jamie ma predbehne,takže si znova sadnem na gauč.Jamie skoro nič do telefónu nevraví.To volá určite s mamou.Keď položí telefón pozrie sa nma mňa s prázdnym pohľadom v očiach.
,,Typujem,že volala mama.Je niekde na káve a máme si na obed objednať pizzu?"spýtam sa.Jamie mi neodpovedá a tak sa na neho pozriem.Po tvári mu stekajú slzy.
,,Čo sa stalo?!"zvriesknem.
,,Mel....mama už nikdy nezavolá..ona...je mŕtva."Po týchto slovách som sa úplne zosypala.Nie...nemôže byť mŕtva!Určite sa mi to len sníva.Je to len zlý sen.
,,Klameš!"vrieskam na brata.
,,Už sa nevráti!Nikdy sa už nevráti!Je mŕtva!Už to pochop!"kričí Jamie.Zrazu som pocítila,že telo mám strašne ťažké.nohy ma už nevládzu niesť.Posledné na čo si pamätám je,ako som spadla na podlahu a všade okolo mňa bola tma.
Keď som otvorila oči,zistila som,že ležím v nemocnici.Prečo?Čo sa stalo?Na nič si nespomínam.Asi hodinu som len tak pozerala do prázdna,až kým neprišla sestrička.
,,Už ti je lepšie,"milo sa ma spýtala.
,,Čo tu robím?"spýtala som sa.
,,V nedeľu si odpadla."
,,A aký je dnes deň?"
,,Utorok."
,,Prečo som odpadla?"
,,Radšej si pospi."
,,Prečo som odpadla?!"kričala som na ňu.Neodpovedala mi.
,,Zomrela mi mama však?"po líciach mi začali stekať slzy.Sestrička bola stále ticho.
,,Takže to nebol len sen.Už sa nevráti...."vzlikala som ďalej.,,Tak už niečo povecte!"čo je to za setričku?,,Ste nemá?!Začínam mať z vás nervy!"
,,Radšej si pospi."
,,To už ste vraveli!"
,,Ak si pospíš,zajtra ťa pustíme domov."
,,Čo je s mojím bratom?"
,,Bol ťa včera pozrieť.Veľmi plakal,pretože si myslel,že zomrieš aj ty."zamiala sa.
,,To že mi zomrela mama vám príde vtipné?Čo ste to za sestričku."rozzúrená som zavrela oči.
Keď som sa opäť zobudila,stál pri mne Niall.
,,Mel!"pobozkal ma.
,,Niall..prišiel si ma pozrieť?"usmiala som sa a hneď som začala plakať.Neodpovedal mi,iba mi dal ďalšiu pusu.
,,Teraz sa vyspi,aby ťa zajtra mohli pustiť domov."usmial sa a pohladil ma po líci.
,,Mne sa už nechce spať.Chcem ísť domov teraz hneď."
,,Ale oni ťa pustia až zajtra.Musím už ísť ...za hodinu máme koncert."pobozkal ma a odišiel.
,,Ahoj Mel,postaraj sa o Jamieho."
,,Už nemám 5 rokov mama!"vyčíta jej Jamie.
,,Tak v tomto musím s ním súhlasiť"poviem.
,,Už žiadne námietky!Budete tu spolu,či sa vám to páči,alebo nie.Ja som za hodinu späť"s týmito slovami vyjde z domu a zabuchne za sebou dvere.Hodina,to prežijem.
,,Tak čo budeme robiť?"spýta sa ma Jamie.
,,A čo by si chcel robiť?"spýtam sa.
,,Ja neviem...Nezahráme sa človeče?"
,,Nie.To sa mi nechce.Radšej si pustíme telku."
,,Dobre...asi sa bojíš,že by si zasa prehrala."zasmeje sa.
,,To určite."Zapla som telku a sadla som si na gauč.Pozerali sme nejaký nudný film.Chcela som ísť do skate parku za nimi.Sľúbila som im,že sa tak za 2 hodiny vrátim.Už som sa nemohla dočkať,kedy už mama príde.Vždy keď som počula prichádzať auto,rozbehla som sa k oknu pozrieť sa,či už mama neprišla.
,,Čo tu pobehuješ ako splašená koza?"už mu to lezie na nervy.
,,Nemysli,že mám na pláne pozerať telku celý deň."odvrknem mu.
,,A čo máš teda na pláne?"
,,To by si chcel vedieť čo?"zasmejem sa.
,,Popravde,ma to veľmi nezaujíma."
,,Kde je toľko mama?Už chcem ísť von."chytajú ma nervy.Už tu pozeráme telku 2 hodiny.
,,Možno niekoho stretla v obchode a išli na kávu.."
,,Možno."Ale aj tak je obchod autom asi 5 minút.Bože kedy už príde?!Keď prejde aj tretia hodina,mám strašné nervy.Určite zo skate parku už odišli.Z rozmýšľania ma vytrhne zvonenie telefónu.Chcem ho zodvihnúť,ale Jamie ma predbehne,takže si znova sadnem na gauč.Jamie skoro nič do telefónu nevraví.To volá určite s mamou.Keď položí telefón pozrie sa nma mňa s prázdnym pohľadom v očiach.
,,Typujem,že volala mama.Je niekde na káve a máme si na obed objednať pizzu?"spýtam sa.Jamie mi neodpovedá a tak sa na neho pozriem.Po tvári mu stekajú slzy.
,,Čo sa stalo?!"zvriesknem.
,,Mel....mama už nikdy nezavolá..ona...je mŕtva."Po týchto slovách som sa úplne zosypala.Nie...nemôže byť mŕtva!Určite sa mi to len sníva.Je to len zlý sen.
,,Klameš!"vrieskam na brata.
,,Už sa nevráti!Nikdy sa už nevráti!Je mŕtva!Už to pochop!"kričí Jamie.Zrazu som pocítila,že telo mám strašne ťažké.nohy ma už nevládzu niesť.Posledné na čo si pamätám je,ako som spadla na podlahu a všade okolo mňa bola tma.
Keď som otvorila oči,zistila som,že ležím v nemocnici.Prečo?Čo sa stalo?Na nič si nespomínam.Asi hodinu som len tak pozerala do prázdna,až kým neprišla sestrička.
,,Už ti je lepšie,"milo sa ma spýtala.
,,Čo tu robím?"spýtala som sa.
,,V nedeľu si odpadla."
,,A aký je dnes deň?"
,,Utorok."
,,Prečo som odpadla?"
,,Radšej si pospi."
,,Prečo som odpadla?!"kričala som na ňu.Neodpovedala mi.
,,Zomrela mi mama však?"po líciach mi začali stekať slzy.Sestrička bola stále ticho.
,,Takže to nebol len sen.Už sa nevráti...."vzlikala som ďalej.,,Tak už niečo povecte!"čo je to za setričku?,,Ste nemá?!Začínam mať z vás nervy!"
,,Radšej si pospi."
,,To už ste vraveli!"
,,Ak si pospíš,zajtra ťa pustíme domov."
,,Čo je s mojím bratom?"
,,Bol ťa včera pozrieť.Veľmi plakal,pretože si myslel,že zomrieš aj ty."zamiala sa.
,,To že mi zomrela mama vám príde vtipné?Čo ste to za sestričku."rozzúrená som zavrela oči.
Keď som sa opäť zobudila,stál pri mne Niall.
,,Mel!"pobozkal ma.
,,Niall..prišiel si ma pozrieť?"usmiala som sa a hneď som začala plakať.Neodpovedal mi,iba mi dal ďalšiu pusu.
,,Teraz sa vyspi,aby ťa zajtra mohli pustiť domov."usmial sa a pohladil ma po líci.
,,Mne sa už nechce spať.Chcem ísť domov teraz hneď."
,,Ale oni ťa pustia až zajtra.Musím už ísť ...za hodinu máme koncert."pobozkal ma a odišiel.
streda 4. júla 2012
I Want-11.časť
Čas na pláži ubiehal rýchlo.Ustavične som sa bláznila s Niallom.Teraz sedím v aute a Niall ma vezie domov.Celou cestou sa rozprávame o jeho živote ,až kým nezastaneme pred mojím domom.
,,Škoda,že už musíš ísť."povie Niall.
,,Mama sa už o mňa určute bojí."usmejem sa.Niall sa ku mne nakloní a pobozká ma.Opätujem mu bozk,otvorím dvere od auta a vystúpim.Ešte raz mu zamávam a vojdem do domu.
,,Máš nového frajera?"priletí ku mne môj brat Jamie.
,,Čo ťa do toho?"odseknem mu.Neodpovie mi iba sa zasmeje.Asi mu robí radosť provokovať ma.
,,Aj ty by si si mal nájsť frajerku...alebo o teba žiadna nestojí?"zachichocem sa.
,,A čo ak mám frajerku,ale ty o nej nevieš?"spýta sa ma.
,,Ale ja viem všetko Jamie."rozstrapatím mu vlasy,pretože to neznáša a výjdem na záhradu.Vonku je príjemne teplo a tak si sadnem na lavičku.Pozriem sa na Lillyn dom a v tom ma napadne,čo jej urobím.Počujem jej hlas na záhrade.Po tichu sa priplížim k plotu.Sadnem si na trávu a špehujem ju.Lilly má na sebe plavky a pri nej stojí Harry.
,,Už som ťa predsa Zaynovi predstavoval."háda sa s ňou Harry.
,,Harry,ja niekoho nutne potrebujem na školský ples.Chcem niekoho z One Direction,aby mi všetci závideli."vráví nervóznym hlasom Lilly.Ešte šťastie,že som sa rozhodla špehovať ju.Keď sa s ňou budem hádať,môžem tieto informácie použiť proti nej.
,,Tak choď za Niallom!"
,,Za Niallom?To myslíš vážne?ten sa teraz motá okolo Melanie..."
,,Vieš čo?Mne je to jedno s kým pôjdeš.Možno pôjde Peeta."potlapká ju po pleci.Peeta je chalan z našej triedy.Je strašne tučný,posiaty pehami a závislí na počítačových hrách.rýchlo si prikryjem ústa rukami,aby som sa nezačala rehotať.Rýchlo chcem z tade odísť,no ako naschval sa potknem o blbý konár a dopadnem s rachotom na zem.Lilly sa otočí a neodpustí si poznámku na moju adresu:,,Keď nabudúce budeš špehovať,nauč sa chodiť."
,,Neboj sa,naučím sa."odpoviem jej a zamávam na pozdrav.Keď prídem do izby,som strašne unavená a tak si idem ľahnúť.
Ráno sa zobudím na zvuk pípacej esemesky.Čože?Nikto predsa nemá moje číslo!Do ruky zoberem mobil a otvorím esemesku.-O 10:00 v skate parku :)-To mi mohol napísať buď Oliver,Alex,Jacob alebo Josh.Ale stále ma trápi,odkiaľ majú moje číslo.Pozriem sa na hodiny a zistím,že za 5 minút je 10 hodín.To nestíham!Rýchlo som na seba hodila modrú košeľu,rifle a converse.Vlasy som si učesala rýchlo do drdolu a uháňala som do skate parku.Po ceste som do niekoho vrazila,až sme obydvaja spadli na zem.,,Dávaj pozor,Mel."ten hlas mi je známi a tak rýchlo vstanem zo zeme a pozriem sa na postavu.Bol to Louis.
,,Prepáč."povedala som a utekala som ďalej.Z diaľky som videla Alexa.S tou kriklavou mikinou,sa nedal prehliadnuť.Spomalila som a mierila som k nemu.
,,Prečo si sa chcel stretnúťť tak skoro?"vyčítam mu.
,,Pred chvíľou si vstala,ako vidím."
,,Ako vieš?"preľakane sa ho spýtam.
,,Nie si namaľovaná."zasmeje sa.
,,Prepáč,nestihla som."
,,Čo keby sme sa išli najesť na raňajky do Mcdonaldu?"
,,Tak teda poďme.Ešte som nejedla."Chvíľu sme ticho kráčali bez slov,až kým ma Alex nechytil za ruku.Vytrhla som sa mu a povedala som.
,,Nebol by najlepší nápad držať sa za ruku...."
,,Prečo?"
,,Pretože chodím s Niallom."Sklopila som zrak.
,,Aha..."povedal a objal ma.,,Ale kamaráti byť môžme nie,"usmeje sa.Nepoviem nič,iba mu opätujem úsmev a pokračujem v ceste.
,,Škoda,že už musíš ísť."povie Niall.
,,Mama sa už o mňa určute bojí."usmejem sa.Niall sa ku mne nakloní a pobozká ma.Opätujem mu bozk,otvorím dvere od auta a vystúpim.Ešte raz mu zamávam a vojdem do domu.
,,Máš nového frajera?"priletí ku mne môj brat Jamie.
,,Čo ťa do toho?"odseknem mu.Neodpovie mi iba sa zasmeje.Asi mu robí radosť provokovať ma.
,,Aj ty by si si mal nájsť frajerku...alebo o teba žiadna nestojí?"zachichocem sa.
,,A čo ak mám frajerku,ale ty o nej nevieš?"spýta sa ma.
,,Ale ja viem všetko Jamie."rozstrapatím mu vlasy,pretože to neznáša a výjdem na záhradu.Vonku je príjemne teplo a tak si sadnem na lavičku.Pozriem sa na Lillyn dom a v tom ma napadne,čo jej urobím.Počujem jej hlas na záhrade.Po tichu sa priplížim k plotu.Sadnem si na trávu a špehujem ju.Lilly má na sebe plavky a pri nej stojí Harry.
,,Už som ťa predsa Zaynovi predstavoval."háda sa s ňou Harry.
,,Harry,ja niekoho nutne potrebujem na školský ples.Chcem niekoho z One Direction,aby mi všetci závideli."vráví nervóznym hlasom Lilly.Ešte šťastie,že som sa rozhodla špehovať ju.Keď sa s ňou budem hádať,môžem tieto informácie použiť proti nej.
,,Tak choď za Niallom!"
,,Za Niallom?To myslíš vážne?ten sa teraz motá okolo Melanie..."
,,Vieš čo?Mne je to jedno s kým pôjdeš.Možno pôjde Peeta."potlapká ju po pleci.Peeta je chalan z našej triedy.Je strašne tučný,posiaty pehami a závislí na počítačových hrách.rýchlo si prikryjem ústa rukami,aby som sa nezačala rehotať.Rýchlo chcem z tade odísť,no ako naschval sa potknem o blbý konár a dopadnem s rachotom na zem.Lilly sa otočí a neodpustí si poznámku na moju adresu:,,Keď nabudúce budeš špehovať,nauč sa chodiť."
,,Neboj sa,naučím sa."odpoviem jej a zamávam na pozdrav.Keď prídem do izby,som strašne unavená a tak si idem ľahnúť.
Ráno sa zobudím na zvuk pípacej esemesky.Čože?Nikto predsa nemá moje číslo!Do ruky zoberem mobil a otvorím esemesku.-O 10:00 v skate parku :)-To mi mohol napísať buď Oliver,Alex,Jacob alebo Josh.Ale stále ma trápi,odkiaľ majú moje číslo.Pozriem sa na hodiny a zistím,že za 5 minút je 10 hodín.To nestíham!Rýchlo som na seba hodila modrú košeľu,rifle a converse.Vlasy som si učesala rýchlo do drdolu a uháňala som do skate parku.Po ceste som do niekoho vrazila,až sme obydvaja spadli na zem.,,Dávaj pozor,Mel."ten hlas mi je známi a tak rýchlo vstanem zo zeme a pozriem sa na postavu.Bol to Louis.
,,Prepáč."povedala som a utekala som ďalej.Z diaľky som videla Alexa.S tou kriklavou mikinou,sa nedal prehliadnuť.Spomalila som a mierila som k nemu.
,,Prečo si sa chcel stretnúťť tak skoro?"vyčítam mu.
,,Pred chvíľou si vstala,ako vidím."
,,Ako vieš?"preľakane sa ho spýtam.
,,Nie si namaľovaná."zasmeje sa.
,,Prepáč,nestihla som."
,,Čo keby sme sa išli najesť na raňajky do Mcdonaldu?"
,,Tak teda poďme.Ešte som nejedla."Chvíľu sme ticho kráčali bez slov,až kým ma Alex nechytil za ruku.Vytrhla som sa mu a povedala som.
,,Nebol by najlepší nápad držať sa za ruku...."
,,Prečo?"
,,Pretože chodím s Niallom."Sklopila som zrak.
,,Aha..."povedal a objal ma.,,Ale kamaráti byť môžme nie,"usmeje sa.Nepoviem nič,iba mu opätujem úsmev a pokračujem v ceste.
utorok 3. júla 2012
I Want-10.časť
Keď som sa najedla,vošla som do mojej izby .Už bolo 12:30,takže som sa začala chystať.Obliekla som si plavky a na ne kvietkované šaty.Na hlavu som sim založila slnečné okuliare,obula som si šlapky a vyrazila som do parku.Keď som tam prišla,Niall tam ešte nebol.Zatiaľ som si sadla na trávu a pozorovala som ľudí naokolo.Môj zrak zaostril známu tvár.Bol to Harry.Dúfam,že si ma nevšimol,ale mýlila som sa.Smeroval rovno ku mne.
,,Ahoj.Na koho čakáš?"spýtal sa ma.
,,Čau....na Nialla."
,,Na Nialla?"spýta sa ma celý zaskočený.
,,Áno...od včera sme oficiálny kamaráti."zasmejem sa.
,,Aha..."zmôže sa iba na toľko.
,,A čo ty?Kam máš namierené?"spýtam sa aby nestála reč.Vlastne ma to ani nezaujíma.
,,Idem k Lilly."povzdychne si.
,,Nezávidím ti."zasmejem sa.
,,Prečo?Lilly je v pohode."
,,Jasné....Tak jej odkáž,že sa nemôžem zbaviť triašky,ktorú mi spôsobila."
,,Dobre odkážem....A o koľkej sa máte s Niallom stretnúť?"
,,O jednej."odpoviem mu.
,,OK...tak ja už pôjdem.Maj sa."
,,Ahoj."zamávam mu.Hneď ako odíde,v diaľke vidím blonďáka.To bude určite Niall.
,,Ahoj.Som rád že si mi aj odpísala."usmeje sa.
,,Veď sme kamoši nie?Ja kamošom odpisujem."opätujem mu úsmev.
,,Máš plavky?"spýta sa ma.
,,Hej..mám ich na sebe.A kamže to ideme?"
,,Teraz ideme ku nám,pretože ti chcem predstaviť chalanov a potom pôjdeme k moru."
,,Ku vám?Ale to nebola časť dohody."
,,Akej dohody?Veď sme kamaráti."zasmeje sa.
,,No tak teda poďme."poviem napokon.
Chvíľu kráčame,až kým neprídeme k ich domu.Tu som spoznala Nialla.Niall otvorí dvere a pozve ma ďalej.
Cítim sa tam divne...
,,Záhadné dievča prišlo!"zakričí tmavovlasý chalan,ktorý ma chcel minule spoznať.Ani neviem ako sa volajú.Poznám iba Nialla a harryho.Dúfam,že sa mi predstavia.
,,Ona je Melanie."povie Niall.
,,Pekné meno,ale ty si krajšia."povie tmavovlasý chalan.Asi by som ho tak mala prestať volať a mala by som sa spýtať na meno.Niall na neho vrhne zabijácky pohľad,až sa musím zasmiať.
,,A ty sa ako voláš zíhadný chlapec?"keď sa ho to spýtam,nadvihne udivene obočie a asi rozmýšľa,či si nerobím srandu.Ja to však myslím úplne vážne.
,,Ja som Zayn."podá mi ruku.Tento krát mu ju podám aj ja.
,,Ja som Louis."zasmeje sa hnedovlasý chalan a objíme ma.
,,Ja som Liam."tiež ma objíme.
,,A Harry tu nie je.Zaujímalo by ma kde sa fláka."povie Niall.
,,Určite je s neakou babou."povie Louis.
,,Tak to teda je."dá mu za pravdu Zayn.
,,Ja viem,kde je.Je u sesternici."usmejem sa.
,,Tú plošticu mi ani nespomínaj."povie Louis a urobí grimasu.Chce napodobniť Lillynu tvár.
,,Niall má na ňu iný názor...že Niall?"podpichne ho Zayn.Pri tejto poznámke ma pichne pri srdci.Ani neviem prečo...veď sme iba kamaráti a nič viac.
,,Pochopte už konečne,že ja s ňou nechodím a nikdy s ňou chodiť nebudem."podráždene povie Niall a vybere sa smerom ku dverám na záhradu.Zúrivo za sebou zaplesne dvere.
,,Dnes z tej pláže asi nič nebude."poviem.
,,Prečo nie?Ak nepôjde Niall,pôjdeme s tebou my.Aspoň sa lepšie zoznámime."usmeje sa Zayn. a žmurkne na mňa.
,,Ja za ním zájdem na záhradu a už ho prosím vás neprovokujte."usmejem sa.
,,Ale keď to je taká sranda."Louis nahodí výraz neviniatka....rozosmejem sa a vyberem sa za Niallom.
,,Niall?"hľadám ho.
,,Tu som ."počujem jeho hlas,ale nevidím ho.
,,kde?"spýtam sa
,,Tu hore,na strome."tak tam teda nevyleziem.
,,Nezídeš dole?"spýtam sa.
,,Nie.Ak niečo chceš,príď sem."usmeje sa.Tak dobre snažím sa vyliezť na strom ,ale veľmi sa mi nedarí.Niall mi napokon podá ruku a vytiahne ma na strom.
,,Mel,chcem aby si vedela,že medzi Lilly a mnou nič nie je."
,,Prečo mi to hovoríš?Sme iba kamaráti..môžeš chodiť s kým chceš."nasilu sa usmejem.
,,Ale ja chcem iba teba."po týchto slovách mi vyrazí dych.Čože?!Mňa?Asi som ho zle počula.Kým som viedla vnútorný boj s mojím mozgom,Niall sa ku mne naklonil a pobozkal ma.Teraz nespravím tú chybu,že utečiem,ale pobozkám ho naspeť.
,,Milujem ťa,od chvíle čo som ťa videl."povie a čaká ako na to zareagujem.Nepoviem nič,iba ho pobozkám.Bez slov ma chytí za ruku a spolu zlezieme zo stromu.
,,Ideme na pláž?"spýta sa ma.
,,Poďme."vykročíme ku garáži a nasadneme do Niallovho auta.Chvíľu sa vezieme,až kým nedorazíme na miesto.
,,Ahoj.Na koho čakáš?"spýtal sa ma.
,,Čau....na Nialla."
,,Na Nialla?"spýta sa ma celý zaskočený.
,,Áno...od včera sme oficiálny kamaráti."zasmejem sa.
,,Aha..."zmôže sa iba na toľko.
,,A čo ty?Kam máš namierené?"spýtam sa aby nestála reč.Vlastne ma to ani nezaujíma.
,,Idem k Lilly."povzdychne si.
,,Nezávidím ti."zasmejem sa.
,,Prečo?Lilly je v pohode."
,,Jasné....Tak jej odkáž,že sa nemôžem zbaviť triašky,ktorú mi spôsobila."
,,Dobre odkážem....A o koľkej sa máte s Niallom stretnúť?"
,,O jednej."odpoviem mu.
,,OK...tak ja už pôjdem.Maj sa."
,,Ahoj."zamávam mu.Hneď ako odíde,v diaľke vidím blonďáka.To bude určite Niall.
,,Ahoj.Som rád že si mi aj odpísala."usmeje sa.
,,Veď sme kamoši nie?Ja kamošom odpisujem."opätujem mu úsmev.
,,Máš plavky?"spýta sa ma.
,,Hej..mám ich na sebe.A kamže to ideme?"
,,Teraz ideme ku nám,pretože ti chcem predstaviť chalanov a potom pôjdeme k moru."
,,Ku vám?Ale to nebola časť dohody."
,,Akej dohody?Veď sme kamaráti."zasmeje sa.
,,No tak teda poďme."poviem napokon.
Chvíľu kráčame,až kým neprídeme k ich domu.Tu som spoznala Nialla.Niall otvorí dvere a pozve ma ďalej.
Cítim sa tam divne...
,,Záhadné dievča prišlo!"zakričí tmavovlasý chalan,ktorý ma chcel minule spoznať.Ani neviem ako sa volajú.Poznám iba Nialla a harryho.Dúfam,že sa mi predstavia.
,,Ona je Melanie."povie Niall.
,,Pekné meno,ale ty si krajšia."povie tmavovlasý chalan.Asi by som ho tak mala prestať volať a mala by som sa spýtať na meno.Niall na neho vrhne zabijácky pohľad,až sa musím zasmiať.
,,A ty sa ako voláš zíhadný chlapec?"keď sa ho to spýtam,nadvihne udivene obočie a asi rozmýšľa,či si nerobím srandu.Ja to však myslím úplne vážne.
,,Ja som Zayn."podá mi ruku.Tento krát mu ju podám aj ja.
,,Ja som Louis."zasmeje sa hnedovlasý chalan a objíme ma.
,,Ja som Liam."tiež ma objíme.
,,A Harry tu nie je.Zaujímalo by ma kde sa fláka."povie Niall.
,,Určite je s neakou babou."povie Louis.
,,Tak to teda je."dá mu za pravdu Zayn.
,,Ja viem,kde je.Je u sesternici."usmejem sa.
,,Tú plošticu mi ani nespomínaj."povie Louis a urobí grimasu.Chce napodobniť Lillynu tvár.
,,Niall má na ňu iný názor...že Niall?"podpichne ho Zayn.Pri tejto poznámke ma pichne pri srdci.Ani neviem prečo...veď sme iba kamaráti a nič viac.
,,Pochopte už konečne,že ja s ňou nechodím a nikdy s ňou chodiť nebudem."podráždene povie Niall a vybere sa smerom ku dverám na záhradu.Zúrivo za sebou zaplesne dvere.
,,Dnes z tej pláže asi nič nebude."poviem.
,,Prečo nie?Ak nepôjde Niall,pôjdeme s tebou my.Aspoň sa lepšie zoznámime."usmeje sa Zayn. a žmurkne na mňa.
,,Ja za ním zájdem na záhradu a už ho prosím vás neprovokujte."usmejem sa.
,,Ale keď to je taká sranda."Louis nahodí výraz neviniatka....rozosmejem sa a vyberem sa za Niallom.
,,Niall?"hľadám ho.
,,Tu som ."počujem jeho hlas,ale nevidím ho.
,,kde?"spýtam sa
,,Tu hore,na strome."tak tam teda nevyleziem.
,,Nezídeš dole?"spýtam sa.
,,Nie.Ak niečo chceš,príď sem."usmeje sa.Tak dobre snažím sa vyliezť na strom ,ale veľmi sa mi nedarí.Niall mi napokon podá ruku a vytiahne ma na strom.
,,Mel,chcem aby si vedela,že medzi Lilly a mnou nič nie je."
,,Prečo mi to hovoríš?Sme iba kamaráti..môžeš chodiť s kým chceš."nasilu sa usmejem.
,,Ale ja chcem iba teba."po týchto slovách mi vyrazí dych.Čože?!Mňa?Asi som ho zle počula.Kým som viedla vnútorný boj s mojím mozgom,Niall sa ku mne naklonil a pobozkal ma.Teraz nespravím tú chybu,že utečiem,ale pobozkám ho naspeť.
,,Milujem ťa,od chvíle čo som ťa videl."povie a čaká ako na to zareagujem.Nepoviem nič,iba ho pobozkám.Bez slov ma chytí za ruku a spolu zlezieme zo stromu.
,,Ideme na pláž?"spýta sa ma.
,,Poďme."vykročíme ku garáži a nasadneme do Niallovho auta.Chvíľu sa vezieme,až kým nedorazíme na miesto.
I Want-9.časť
Zatiaľ toto,večer ešte pridám jednu časť :)
Ráno som sa zobudila na krik.prichádzal z vonka.Vyskočila som z postele ,no kým som stihla dobehnúť k oknu,nikoho som nevidela.Išla som sa umyť do kúpeľne a obliecť si uniformu.keď som uniformu držala v rukách,došlo mi,že dnes je sobota.Bože..celkom som zabudla,že dnes mám niekam ísť s Niallom.Odložila som teda uniformu,a vytiahla som zo skrineriflové kraťasy afialové tielko.keď som sa obliekla,zbehla som po schodoch do kuchyne.
,,Dobré ráno."pozdravila ma mama s úsmevom.
,,Dobré ráno.Čo bude na raňajky?"spýtala som sa.
,,Palacinky."usmiala sa na mňa.
,,Mňám!Moje obľúbené jedlo."
,,Veď práve preto ich robím."zasmiala sa.
,,Prečo robíš práve moje obľúbené jedlo?"spýtala som sa udivene.
,,Melanie,ty máš hroznú pamäť.To už si ani nepamätáš,že máš dnes meniny?"
,,Naozaj!Úplne som na to zabudla...Ja som si myslela,že dnes je piatok."zasmiala som sa.
,,Mám chuť sa ísť okúpať do bazéna...môžem?"spýtala som sa.
,,Prečo by si nemohla."usmiala sa na mňa.Bez ďalších rečí som si zbehla do mojej izby obliecť plavky a vyšla som na záhradu.Pozrela som sa na dom vedľa nášho a napadlo ma,že vlastne ani neviem,kto tam býva.Teraz mi je to však jedno.Rozbehnem sa do bazéna.Voda je celkom studená.Asi v nej nevydržím dlho.Cvíľu vo vode plávam,ale keď sa už trasiem zimou vyjdem z bazéna.Ako idem ku vchodovím dverám,zbadám Lilly na balkóne.Chcela by som jej niečo vyviesť,ale už ma nič nenapadá.Spomeniem si na včera,ako som ju ostriekala hadicou a zachichocem sa.
,,Máš imaginárnu kamošku,Becková?"zakričí na mňa Lilly.Keby len vedela,že sa smejem na nej .
,,Hej,aspoň nemám imaginárneho frajera.Niall kde si?"zakričím na plné pľúca.,,Počkať,asi leží vedľa teba....ja ho síce nevidím,ale ty si ho tam určite predstavuješ."zasmejem sa.
,,Dnes sa maj na pozore,pretože včera si rozpútala vojnu."zakričí Lilly.
,,Haha..to vieš....budem sa triasť na posteli od strachu a celý deň kvôli tebe nevyjdem izby.Strašne sa ťa bojím."s týmito slovami som otvorila vchodové dvere a vstúpila som do kuchyne.Zacítila som vôňu palaciniek.Rýchlo som sa rozbehla hore schodmi a prezliekla som sa.Vrátila som sa do kuchyne a pustila som sa do jedenia palaciniek.Keď som dojedla,išla som do svojej izby a zapla som netebook.Ako som predpokladala,mala som správu od Nialla.
-Ahoj,Mel.Dnes buď o 13:00 v parku.Zober si plavky.-
-OK-odpísala som mu a zavrela som notebook.Rozhodla som sa,že si budem do obeda kresliť.Vtiahla som skicár a začala som si prezerať moje výtvory.Väčšinou som malovala miesta v NY akamarátov.Listovala som,až kým som neprišla po kresbu Jane.Bol to jej portrét,kde bolo napísané My best friends Jane.Bez zaváhania som vytrhla stranu,pokrčila som ju a hodila do koša.Prelistovala som až na čistú stranu a hneď som vedela,koho budem kresliť.Nakreslím Alexa.Keď dokreslím,dopíšem tam My first friends Alex a zavriem skicár.počujem mamin hlas ako na mňa kričí a volá ma na obed.Po prvý raz budeme obedovať v Londýne všetci spolu.
Ráno som sa zobudila na krik.prichádzal z vonka.Vyskočila som z postele ,no kým som stihla dobehnúť k oknu,nikoho som nevidela.Išla som sa umyť do kúpeľne a obliecť si uniformu.keď som uniformu držala v rukách,došlo mi,že dnes je sobota.Bože..celkom som zabudla,že dnes mám niekam ísť s Niallom.Odložila som teda uniformu,a vytiahla som zo skrineriflové kraťasy afialové tielko.keď som sa obliekla,zbehla som po schodoch do kuchyne.
,,Dobré ráno."pozdravila ma mama s úsmevom.
,,Dobré ráno.Čo bude na raňajky?"spýtala som sa.
,,Palacinky."usmiala sa na mňa.
,,Mňám!Moje obľúbené jedlo."
,,Veď práve preto ich robím."zasmiala sa.
,,Prečo robíš práve moje obľúbené jedlo?"spýtala som sa udivene.
,,Melanie,ty máš hroznú pamäť.To už si ani nepamätáš,že máš dnes meniny?"
,,Naozaj!Úplne som na to zabudla...Ja som si myslela,že dnes je piatok."zasmiala som sa.
,,Mám chuť sa ísť okúpať do bazéna...môžem?"spýtala som sa.
,,Prečo by si nemohla."usmiala sa na mňa.Bez ďalších rečí som si zbehla do mojej izby obliecť plavky a vyšla som na záhradu.Pozrela som sa na dom vedľa nášho a napadlo ma,že vlastne ani neviem,kto tam býva.Teraz mi je to však jedno.Rozbehnem sa do bazéna.Voda je celkom studená.Asi v nej nevydržím dlho.Cvíľu vo vode plávam,ale keď sa už trasiem zimou vyjdem z bazéna.Ako idem ku vchodovím dverám,zbadám Lilly na balkóne.Chcela by som jej niečo vyviesť,ale už ma nič nenapadá.Spomeniem si na včera,ako som ju ostriekala hadicou a zachichocem sa.
,,Máš imaginárnu kamošku,Becková?"zakričí na mňa Lilly.Keby len vedela,že sa smejem na nej .
,,Hej,aspoň nemám imaginárneho frajera.Niall kde si?"zakričím na plné pľúca.,,Počkať,asi leží vedľa teba....ja ho síce nevidím,ale ty si ho tam určite predstavuješ."zasmejem sa.
,,Dnes sa maj na pozore,pretože včera si rozpútala vojnu."zakričí Lilly.
,,Haha..to vieš....budem sa triasť na posteli od strachu a celý deň kvôli tebe nevyjdem izby.Strašne sa ťa bojím."s týmito slovami som otvorila vchodové dvere a vstúpila som do kuchyne.Zacítila som vôňu palaciniek.Rýchlo som sa rozbehla hore schodmi a prezliekla som sa.Vrátila som sa do kuchyne a pustila som sa do jedenia palaciniek.Keď som dojedla,išla som do svojej izby a zapla som netebook.Ako som predpokladala,mala som správu od Nialla.
-Ahoj,Mel.Dnes buď o 13:00 v parku.Zober si plavky.-
-OK-odpísala som mu a zavrela som notebook.Rozhodla som sa,že si budem do obeda kresliť.Vtiahla som skicár a začala som si prezerať moje výtvory.Väčšinou som malovala miesta v NY akamarátov.Listovala som,až kým som neprišla po kresbu Jane.Bol to jej portrét,kde bolo napísané My best friends Jane.Bez zaváhania som vytrhla stranu,pokrčila som ju a hodila do koša.Prelistovala som až na čistú stranu a hneď som vedela,koho budem kresliť.Nakreslím Alexa.Keď dokreslím,dopíšem tam My first friends Alex a zavriem skicár.počujem mamin hlas ako na mňa kričí a volá ma na obed.Po prvý raz budeme obedovať v Londýne všetci spolu.
pondelok 2. júla 2012
I Want-8.časť
Baby prepáčte,že včera nebola ale vrátila som sa až neskoro večer :) A ešte prepáčte,že taká krátka...zajtra bude na 100% :D ale teraz už naozaj :) a pokúsim sa aj, aby bola dlhšia :D
Keď som prišla za chalanmi stále som sa smiala.Oni na mňa divne pozerali a to ma rozosmialo ešte viac.Rozhodla som sa,že Lilly urobím zo života peklo.
,,Tebe sa čo stalo?"spýta sa ma Alex.Už aj on sa smeje,ale na mne.Ja sa smejem na tých dvoch ťapách.
,,Ale nič."konečne sa prestávam smiať.
,,Povec."
,,To je jedno....iba na takej blbosti sa smejem."
,,Tak povec na akej."ozve sa teraz Oliver.
,,Niééé."uškrnula som sa.
,,Ako chceš."Povedal Alex a vzápätí ma zdvihol zo zeme a prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov.Naskočil na skateboard a začal sa voziť.Ja som začala strašne kričať a všetci sa na mne smiali.Chvíľu som sa s nimi ešte rozprávala,ale potom som už išla domov.Keď som prišla domov,mama ma donútila ísť zavesiť prádlo.Videla som ako sa Lilly opaluje na lehátku.Usmiala som sa a začala som utekať po dvore,rovno po hadicu.Nenápadne som sa priplížila k plotu a pustila som hadicu rovno na ňu.Začala pišťať a preklínať ma.Ja som sa tam válala od smiechu po zemi.
,,Melanie Beck,no veď počkaj!"rozčulovala sa.
,,Chcela si vonju,budeš ju mať."začala som vešať prádlo a celý čas som sa smiala.Potom som išla do mojej izby a zapla som si notebook.Rozmýšľala som,či má vôbec význam ísť ana twitter.Aj tak si tam nemám s kým písať.Napokon sa rozhodnem,že tam predsa len pôjdem.S prekvapením som zistila,že mám správu.Som zvedavá,od koho môže byť.Otvrorím správu...zasa Niall.
Ahoj Mel.Čo keby sme sa prestali podpichovať a boli by sme priatelia?-Priatelia?Ja a on?To si neviem ani predstaviť.Zavriem poštu a nič mu neodpíšem .Idem sa osprchovať,aspoň si trochu prečistím hlavu.Keď už som osprchovaná,lahnem si do postele.Zavriem oči,no v tom počujem tiché búchanie.Čo to môže byť?Idem k oknu a pozriem sa von.Stojí tam nejaká postava.Zamáva mi.Ja vôbec netuším,kto to je,až do vtedy kým neprehovorí.
,,Ahoj.Nepozveš ma dnu?"Niall...už zase.
,,Prepáč,ale práve som sa chystala do postele."chcem zavrieť okno ale on rýchlo protestuje.
,,Prosím...bude to iba chvíľočka."prosebne na mňa hľadí.
,,No tak dobre...Poď ku vchodovím dverám,prídem ti otvoriť."Zatvorím okno a schádzam dole schodmi.
,,Kam si sa vybrala?"spýta sa ma mama.
,,Niall si u mňa niečo zabudol,tak si pre to prišiel"mama mi neodpovie,iba ide do svojej izby ľahnúť si.
Otvorím dvere a pred nimi stojí Niall.
,,Poď dnu."poviem mu.Niall sa iba usmeje a vojde..Rovno ideme do mojej izby.
,,Takže čo si to chel?"spýtam sa ho.
,,Aby sme boli priatelia."
,,Ty a ja?To myslíš vážne?"
,,Prosím mel..iba to skús."
,,Dobre...čo za to dám."usmejem sa.On ma obíme a vyjde z izby.,,A keďže sme priatelia,zajtra ti zavolám a niekde pôjdeme."
,,Dobre aspoň sa nebudem nudiť."zasmejem sa.Niall vyjde z mojej izby a ja si konečne lahnem.Za chvíľu som už v ríši snov.
Keď som prišla za chalanmi stále som sa smiala.Oni na mňa divne pozerali a to ma rozosmialo ešte viac.Rozhodla som sa,že Lilly urobím zo života peklo.
,,Tebe sa čo stalo?"spýta sa ma Alex.Už aj on sa smeje,ale na mne.Ja sa smejem na tých dvoch ťapách.
,,Ale nič."konečne sa prestávam smiať.
,,Povec."
,,To je jedno....iba na takej blbosti sa smejem."
,,Tak povec na akej."ozve sa teraz Oliver.
,,Niééé."uškrnula som sa.
,,Ako chceš."Povedal Alex a vzápätí ma zdvihol zo zeme a prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov.Naskočil na skateboard a začal sa voziť.Ja som začala strašne kričať a všetci sa na mne smiali.Chvíľu som sa s nimi ešte rozprávala,ale potom som už išla domov.Keď som prišla domov,mama ma donútila ísť zavesiť prádlo.Videla som ako sa Lilly opaluje na lehátku.Usmiala som sa a začala som utekať po dvore,rovno po hadicu.Nenápadne som sa priplížila k plotu a pustila som hadicu rovno na ňu.Začala pišťať a preklínať ma.Ja som sa tam válala od smiechu po zemi.
,,Melanie Beck,no veď počkaj!"rozčulovala sa.
,,Chcela si vonju,budeš ju mať."začala som vešať prádlo a celý čas som sa smiala.Potom som išla do mojej izby a zapla som si notebook.Rozmýšľala som,či má vôbec význam ísť ana twitter.Aj tak si tam nemám s kým písať.Napokon sa rozhodnem,že tam predsa len pôjdem.S prekvapením som zistila,že mám správu.Som zvedavá,od koho môže byť.Otvrorím správu...zasa Niall.
Ahoj Mel.Čo keby sme sa prestali podpichovať a boli by sme priatelia?-Priatelia?Ja a on?To si neviem ani predstaviť.Zavriem poštu a nič mu neodpíšem .Idem sa osprchovať,aspoň si trochu prečistím hlavu.Keď už som osprchovaná,lahnem si do postele.Zavriem oči,no v tom počujem tiché búchanie.Čo to môže byť?Idem k oknu a pozriem sa von.Stojí tam nejaká postava.Zamáva mi.Ja vôbec netuším,kto to je,až do vtedy kým neprehovorí.
,,Ahoj.Nepozveš ma dnu?"Niall...už zase.
,,Prepáč,ale práve som sa chystala do postele."chcem zavrieť okno ale on rýchlo protestuje.
,,Prosím...bude to iba chvíľočka."prosebne na mňa hľadí.
,,No tak dobre...Poď ku vchodovím dverám,prídem ti otvoriť."Zatvorím okno a schádzam dole schodmi.
,,Kam si sa vybrala?"spýta sa ma mama.
,,Niall si u mňa niečo zabudol,tak si pre to prišiel"mama mi neodpovie,iba ide do svojej izby ľahnúť si.
Otvorím dvere a pred nimi stojí Niall.
,,Poď dnu."poviem mu.Niall sa iba usmeje a vojde..Rovno ideme do mojej izby.
,,Takže čo si to chel?"spýtam sa ho.
,,Aby sme boli priatelia."
,,Ty a ja?To myslíš vážne?"
,,Prosím mel..iba to skús."
,,Dobre...čo za to dám."usmejem sa.On ma obíme a vyjde z izby.,,A keďže sme priatelia,zajtra ti zavolám a niekde pôjdeme."
,,Dobre aspoň sa nebudem nudiť."zasmejem sa.Niall vyjde z mojej izby a ja si konečne lahnem.Za chvíľu som už v ríši snov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)