I Want-58.časť

Predsa soom len stihla dať časť :) Dúfam,že sa vám bude páčiť :) Užite si ju :* A poprosím 5 komentov :* Verím vám:) Vy to dáte!A čo sa týka výzoru blogu,je to len dočasné...viem,je to neprehľadné,ale bolo to robené na rýchlo,ja to neskôr zmením :)
PS:Zajtra nejdem do školy,takže možno dám ďalšiu časť :)



Zadýchaný Niall vbehol do kuchyne s kartónom vajec v rukách.

,,Dúfam,že tie palacinky stoja za naháňanie sa s fotografmi."zasmial sa Niall a chystal sa odísť,keď múdra Maťa povedala:,,Ehm....Niall,nenaštvi sa,ale....čo sa týka tých vajec tak...V skrinke je ešte jeden plný kartón."vyhýbala sa jeho pohľadu.

,,Čo-že?!"oči mu skákali raz na mňa a raz na ňu.

,,Maťa!Ty si blbá!Teraz nás zabije!Utekaj ak ti je život milý!"misku s cestom som hodila na stôl a utekala som z kuchyne.Schovala som sa pod schodami a počúvala som Matin krik.

,,Nie Niall!Chceš aby som ochorela?!Nemôžeš ma teraz v Novembri hodiť do bazéna!"
Chytila som záchvat smiechu a válala som sa po zemi.

,,Hej Niall!Mám Mel!"Zayn sa ku mne nebezpečne priblížil a vytiahol ma zpod schodov.Niall ho našťastie nepočul a venoval sa mati.

,,Ale Zayn!Neblázni!Prosím.Niall ma zabije!"Premeral si ma pohľadom,chytil ma za ruku a už ma ťahal do jeho izby.

,,Obleč si bundu a stetneme sa o 5 minút dole."žmurkol na mňa a zo skrine začal vyťahovať rôzne mikiny.

,,Nepožičal by si mi?Nechce sa mi ísť do harryho izby."usmiala som sa a už mi podával červenú Nike mikinu.

,,Ďakujem.A načo mi vlastne bude?"spýtala som sa zvedavo.

,,Musím ťa predsa ochrániť pred Niallom..alebo?"ani nedokončil a už som mu skočila do reči:,,Nie!Musíš ma pred ním zachrániť.Nechcem skončiť v bazéne."zasmiala som sa a utekala som dole schodmi.

,,Počkáááj!"Zayn si natiahol mikinu a rozbehol sa za mnou.



Mlčky sme kráčali večerným námestím.Vo vyťahaných mikinách a teplákach nás nikto nepoznal.Vychutnávala som si tento pocit a rozhliadala som sa po okolitých ľudoch.

,,Mel?"oslovil ma po dlhšej dobe Zayn.

,,Hmmm?"zdvihla som hlavu a pozrela som sa mu do očí.

,,Mrzí ma,že to takto dopadlo."zastavil a chytil ma za ruku.

,,Čo ako?"nechápala som.

,,To...s tou Perrie.Vieš...nikdy som ťa neprestal milovať."zostala som stáť s otvorenými ústami.

,,Zayn...ja...neviem,čo na to povedať."fakt ma nič nenapadalo.

,,Úprimne?Chcel by som počuť,že ani ty si ma nikdy neprestala milovať."nebezpečne blízko sa ku mne priblížil.Cúvla som o krok späť.

,,Ver mi,že aj ja by som to chcela povedať...ale nemôžem.Bolo by lepšie,keby sme si už neubižovali."sklonila som hlavu a ruky som si ponorila do vreciek.

,,Ale mi si ubližujeme práve teraz.Už to,že nie sme spolu si ubližujeme."zadíval sa mi do očí.Milovala som jeho hnedé orieškové oči a ten jeho úsmev....Až keď sa odomňa odtiahol,som si uvedomila,čo sa práve stalo.Chýbalo mi to...Chýbali mi jeho bozky a plne som si to uvedomovala.Usmiala som sa a zašepkala som:,,Zayn....milujem ťa.A nikdy som ťa neprestala milovať."

Obdaroval ma krásnym úsmevom a povedal:,,Hmmm...kde sme to skončili?"pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.




Z pohľadu Nialla:

,,Harry?Kde je Mel?"hľadal som ju už asi hodinu.

,,Ja neviem,ale aj Zayn zmizol bez stopy."pokrčil plecami a venoval sa Mati.Pousmial som sa a aj ja som sa vyparil do mojej izby.Sedel som na posteli a rozmýšľal som.Uvedomil som si,že som ju nikdy neprestal ľúbiť,ale nikdy som nenabral odvahu povedať jej to....až dnes.Sluchátka som si nasadil do uší,a vypeckoval som si moju obľúbenú pesničku.Keď príde,poviem jej to.Poviem jej to!Stále som si too opakoval dookola,až kým som nezaspal.

I Want-57.časť

Keďže niesom v škole,tak som sa odhodlala napísať časť :D :D ak ma mama pustí na počítač ešte aj večer,tak dám ďalšiu :) A poprosím 3 komenty + Inak ´dakujem za včerajšiu návštevnosť blogu :)* Že by to bolo tou veselou časťou? :)


,,Prestante ma biť!"zvrieskla som na nich a utekala som preč z kuchyne.

,,My chceme palacinkyyyy!"utekali za mnou,z cieľom hodiť ma do bazéna.

,,Ja nejdem robiť palacinky každých desať minút!Vy by ste zožrali aj celý vagón palaciniek!"

,,Meeeel!Prosím!"Niall ma ťahal za nohu s psím pohľadom.

,,Nie Niall!Už ste mali!"

,,Ale my sme hladný!"protestovali.

,,Tak to už nie je môj problém!Navarte si sami!"rozbehla som sa po schodoch.Oni sa rozbehli za mnou a vyhasla aj posledná nádej,že keď ich budem ignorovať,dajú mi pokoj.Počula som samé:,,Mééél,prosím,sme hladný...."Naštvala som sa a vtrhla som do Harryho izby so slovami:,,Harry,je mi jedno čo tu vy dvaja robíte,ale prosím ťa,choď im spraviť palacinky!!!!"

,,Palacinky?"pozeral na mňa ako na idiota.

,,A čo by sme asi tak mali my dvaja robiť?"zasmial sa a žmurkol na dievča,ktoré sedelo vedľa neho a pozeralo si fotoalbum.Chvíľu som na nich hľadela ako blbá,až potom som sa rozbehla a na celý dom som zakričala:,,Louiiiiis!!!!!"Neviem,kde sa skrýval,ale mala som ho chuť nakopať do zadku.Zase si z nás robil srandu!Zastala som pred Harryho izbou a očami som prehľadávala celú chodbu.Tu nebude.

,,Prepáč...chcela si palacinky?Kľudne ich urobím."za plece ma chytilo,to neznáme dievča.

,,Vlastne...ja som tie palacinky nechcela.To tí štyria nenažranci."usmiala som sa a podala som jej ruku.

,,Som Melanie."

,,Maťa...teší ma."opätovala mi úsmev a spolu sme zišli dole schodami.

,,Takže...ty si Harryho priateľka?"premohla ma zvedavosť.

,,Nie....sme iba kamaráti."usmiala sa,vošla do kuchyne a chystala sa robiť tie prekliate palacinky.Rozhodla som sa,že jej pomôžem.Do kuchyne vošiel Niall s tým,že chce rozbiť vajce.

,,Nie Niall!Ako poznám to tvoje kuchárske umenie,nedopadne to dobre!"Snažila som sa ho vyhodiť z kuchyne.

,,Ale Mel.Chcem to skúsiť!Uvidíš,že to zvládnem!"rozprával o rozbiti vajca,ako keby mal práve ujsť z väzania.Hmmm...veľmi ťažké,rozbiť vajce.

,,No tak dobre!Ale ak sa ti to nepodarí,ďalšie vajcia už nemáme a budeš musieť ísť do obchodu.Si si toho vedomý?"povedala som z výrazom zlej babičky v autobuse.Niall zobral do ruky vajce,ako keby bolo zo zlata a začal ho trieskať o kuchynskú linku.Celé sa mu rozmliaždilo v ruke a stekalo mu po tričku.Niall sa na mňa pozrel s poker facom a zdrhol z kuchyne.

,,Niall Horan!Padaj do obchodu!"vyšla som z kuchyne a vrieskala som do prázdna.

,,Je mi to ľúto,ale musím sa umyť."zaškeril sa na mňa z obyvačky.

,,Aj mne je to ľúto,že kvôli tebe tie palacinky nebudú."prekrížila som si ruky na prsiach.Kyslo sa ztváril a tak,ako bol zašpinený od vajca,vyšiel z domu a predpokladám,že šiel do obchodu.Už vidím ten titulok v zajtrajších novinách....NIALL HORAN V TESCU ZO ŽLTOU NEIDENTIFIKOVATEĽNOU HMOTOU NA TRIČKU....hmmm...smola.

,,Mel?Vieš o tom,že v skrinke je ešte kartón vajec?"zavolala na mňa Maťa z kuchyne.V tom som si predstavila zababraného Nialla,ako sa prechádza po tescu a hľadá vajcia....Z Maťou sme sa na seba pozreli a vybuchli sme do smiechu...Myslím,že si Maťu veľmi obľúbim.Už teraz sa cítim,ako keby sme sa poznali celý život.

I Want-56.časť

Tak tu máte takú veselšiu :) a chhcela som ju napísať dlhšiu,ale dačo mi do toho vbehlo :D Poprosím 3 komenty :D

Túto časť venujem mojej milovanej Maťke alias little poníkovi.pretože ju mám neskutočne rada :) A ešte ma aj inšpiruje v častiach :) a táto časť vznikla len vďaka nej :)* Milujem ťa :*

A tí,ktorí si ma chcete pridať na FB,tak tu :) http://www.facebook.com/jezibabka.andrea
Potom môžme spolu písať :))))


,,Niall!Tie psie oči si nechaj pre niekoho iného."zasmiala som sa a končne som mu na tanier naložila tri palacinky.
,,Ja ťa milujem Mel!"viac mi nevenoval pozornosť a pustil sa do jedla.Prekrútila som očami a začala som umývať riady.
,,Čo to tu vonia?!"vbehol do kuchyne hladný Harry.Hneď ako ma zbadal,zachmúril sa a chystal sa na odchod.
,,Neboj sa Harry...jed som do nich nenamiešala.Ak chceš,môžes si dať."usmiala som sa.Videla som,ako si ma neveriacky premeriava,ale napokon si prisadol k Niallovi.
,,Tak teda servíruj!"rozkázal si a vyložil si nohy na stôl.
,,Ako rozkážete milostivý pane."nahodila som výraz vystrašenej slúžky a položila som predneho plný tanier palaciniek.
,,Héééééj"On má viac!"Niall sa zatváril,ako keď malému dieťaťu zoberete jeho obľúbenú hračku a dal sa do falošného plaču.
,,Niall,prestaň!Keď zješ,tak ti naložím."
,,Ehm...Mel,on to má zjedené asi už 10 minút."odkašlal si Harry a pokračoval v jedení.Niall súhlasne prikyvoval,a tak som mu musela ešte pridať.
,,Vy jete a mňa nezavoláte?To čo je?!Podrazáci dvaja hnusní,škaredí,ukričaní."Louis sa rozbehol ku mne padol na kolená a prosil o jeden hryz z palacinky.
,,Vieš o tom,že ti dám kľudne aj celú."zasmiala som sa a podala som mu ruku,aby sa mu lepšie vstalo.On to využil a stiahol ma ne zem.
,,Tak za toto,nebude žiadna palavinka!"prekrížila som si ruky na prsiach a nahodila som výraz neprípustnej.
,,Ani omrvinku?!"povedal s pohľadom zrazenej mačky.V tom som vybuchla smiechom a postavila som sa zo zeme.On nastavil ruku,aby som mu opäť pomohla vstať.Usmiala som sa a a pokrútila som hlavou.Otrávene prekrútil očami a postavil sa sám.Prsty strkal do nutely a hral sa na vysavač keď ústami sal všetky omrvinky,ktoré boli porozsýpané po linke.
,,Tomlinson sadni si už na tú neposednú riť!"
,,Ano madam.Vaše prianie je mi rozkazom."poslušne sa posadil a snažil sa kradnúť kúsky palacinky z Niallovho taniera.
,,Aha Niall!Mačka na okne!"Louis ukázal na okne,kde pochopiteľne nič nebolo.
,,Mačka?!Kde!Kde?!"Harry vyskočil zo stoličky a bežal k oknu.Louis to patrične využil a zjedol mu všetky palacinky.Sklamaný Harry sa vrátil ku stolu a keď viidel prázdny tanier,zabijáckym pohľadom sa pozrel na Louisa.
,,Ty....ty...jeden pahltný Holub!!!!!!!"Harry skočil na Louisa a vyhrážal sa mu,že mu vyhodí všetku mrkvu do koša.
,,Už budem dobrý!Sľubujeeeeem!Au Harry!Nevytrhaj mi všetky vlasy!"
,,To si sľuboval už veľa krát!"
Niall využil ich nepozornosť a zjedol zvyšné palacinky.Poslušne si utrel ústa,poďakoval za raňajky a vyparil sa.Do kuchyne naklusal Liam.
,,Hmmm....čo to tuu vonia?Počkať!Vy sa prečo bijete?!"skočil ku nim a už ich oddeloval.
,,Pojedol mi palacinkyyyyyy!"sťažoval sa Harry.
,,Keby nebol závislý na mačkách,tak mu ich nezjem!"bránil sa Louis.Liam sa rozhodol ignorovať ich a s psým pohľadom priskočil ku mne.
,,Mel?Dáš aj mne palacinkúúúúú?"
,,Prepáč Liam,ale už neni."založila som si ruky v bok.
,,ČOžeeeeeeee?!"vykríkli Louis,Liam a Harry naraz.
,,Niaaaaaal!!!!!!"zasa to vyslovili naraz a rozbehli sa preč.
,,Prosím!Len ho nezabite!"kričala som za nimi a chytila som sa za hlavu.


Sedeli sme pred telkou.Boli tu všetci okrem Harryho...dokonca tu bol aj Zayn.Už sa so mnou normálne bavil...no....normálne...trochu tak...strojene.
,,Chalani????Kde je Harry?"spýtala som sa udivene.
,,Robia s jednou babou čóromoro v jeho izbe."
,,S akou babou?!"spýtala som sa.
,,A čo ja viem?Videl som ju raz v živote."
,,A ako vieš,že robia nekalé veci v jeho izbe?"zasmiala som sa a pokrútila som hlavou.

Maťa(Harryho frajerka :) )

,,Vbehol som im do izby."v tom sme všetci vybuchli smiechom.

I Want-55.časť

Prepáčte,že včera nebola,ale bola u mňa kamarátka do 11tej,tak mi mama už nedovolila ísť na počítač :) Zajtra sa pokúsim dať ďalšiu a zase platí 3koment+ :*



Otvorila som oči a posadila som sa.Pozerala som sa okolo seba a spokojne som si mrmlala:jééj...mačky..aké pekné.Vyskočila som z postele a vyplašene som skríkla:mačky?!Harryho izba?!Čo tu robím?!Čo robím vôbec v tomto prekliatom dome?!Vyskočila som na nohy a pribehla som k oknu.Vonku bola ešte tma.Ako som sa sem dostala?...som naštvaná.Od zlosti som kopla do krabice,ktorá ležala na zemi.Automaticky sa prevrátila a na zem sa vysypalo veľa fotiek a denník.Rýchlo som fotky hodila späť.Potom som do rúk chytila denník.Už som ho ukladala do krabice,keď som sa  rozhodla prečítať si aspoň jednu stranu.Otvorila som náhodne na jednnej strane a začala som čítať:

Celý deň som utešoval Nialla.Bol smutný,pretože si myslí,že nikdy nenájde tú pravú.Ja však viem,že Jess tá pravá určite nebola.Iba ho využívala.Každá ho využívala....

Nečítala som ďalej.Zaklapla som denník a utrela som si slzu,ktorá sa mi kotúľala po tvári.Ja nie!nevyužívala som ho!Milovala som ho!Ale to ostatní asi nikdy nepochopia.Denník som hodila späť do krabice,upravila som sa a potichu som zišla dole schodmi.Obula som sa a potichu som otvorila vchodové dvere.

,,Teraz mi už neújdeš!"zašepkal mi známi hlas do ucha.

,,Niall!Skoro som dostala infarkt!"udrela som ho do hrude a rozdýchavala som to.

,,Poď."zobral ma za ruku a vyviedol ma von.Sadli sme si na hojdačku a čakala som,čo začne hovoriť.

,,Mel...čo je s tebou?"videla som,že ho to naozaj trápi.

,,Urobila som jednu veľkú chybu...a ja...ja neviem,ako ju napraviť!Nedokážem to."znovu som sa rozplakala.Pritiahol si ma bližšie k sebe a uväznil ma v jeho objatí.

,,Tak mi povec,akú chybu si spravila."

,,Ja...nemám ti to odvahu povedať.Hambím sa za to.."

,,Tak ako ti mám potom pomôcť."

,,Mne už niet pomoci."vyslobodila som sa z jeho objatia a oprela som si bradu o kolená.

,,Vždy vedie nejaká cesta von.Mel...prosím...chcem ti pomôcť!"

,,Ja viem...Ale nedokážem ti to povedať.Prepáč..."

,,Mel!"

,,Tak fajn!Drogujem!A neviem prestať!Spokojný?!"postavila som sa z hojdačky a chystala som sa na odchod.

,,Ako-ako si..."zasekol sa a nechápavo na mňa pozeral.

,,Ja viem...."pozrela som sa mu do očí a mala som sto chutí skočiť z mosta.Stále na mńa nechápavo hľadel a to mi spôsobovalo strašnú bolesť.Nič nevie...nevie,aký je to pocit.

Jednodielovka a trochu menšia spoveď :)

Baby,prepáčte....nie sú časti,aj keby som ich aj mohla tento týždeň dať,ale......Ja proste už nemám siilu..nezvládnem to..nezvládnem nič!Som totálne nemožná!Všetko sa na mňa rúca....Kamarátky sa mi otáčajú chrbtom....Som proste smutná..stále.V ničom sa mi nedarí!Asi sa zbláznim!Je to so mnou fakt zlé,keď si to všimla aj moja mama.Tak mi prosím prepáčte.Ale keby som teraz písala časť,asi by bola Mel už dávno mŕtva a to myslím,nechcete :)Tento týždeň mi vlastne ukázal,aká je moja najlepšia kamarátka.Jediná ona sa mi neotočila chrbtom a povzbudzovala ma.Musím sa jej preto poďakovať:) Milujem ťa :* a takisto aj Môj little poník :) tvoje slová mi veľmi pomohli :) Fakt.Cením si také kamarátky,ako ste vy.A musíme sa stretnúť! :D Alebo aspoň volať :) (konečne mám kredit,tak ti dakedy zavolám :).V piatok sa pokúsim dačo zmysluplné napísať :) zatiaľ vám sem dávam jednodielovku,ktorú som písala už dávnejšie s Mirkou :)Prosím,vydržte ešte do piatku.Bude to stáť za to :) Sľubujem!

                                               Jednodielovka 

Vždy som bola utiahnutá, divná a nemala som kamarátov. No môj život sa otočil o 180° keď mi slávna skupina On Direction pomohla ku sláve.Teraz, keď som známa, ľudia sa mi pchajú do zadku, kedysi by ma obchádzali na 100 m.Jediný moji skutočný priatelia sú chalani z 1D a to najmä Niall. S tým si rozumiem najlepšie. Pomáha mi, vždy keď ma niečo trápi, môžem sa na neho spoľahnúť a zveriť sa mu. K Niallovi,možno niečo cítim...neviem však,či je to iba skutočné priateľstvo,alebo niečo viac.Nikdy som nebola zamilovaná a preto neviem, ako sa vôbec vtedy mám cítiť."Ajmi, môžeš sem prísť na chvíľku?" ohlásil ma Niall Nasypala som do hrnca špagety a vybrala som sa za ním. "Dnes večer je ten charitatívny večierok, platí stále, že ideme spolu?" vypleštil na mňa tie jeho krásne modré kukadlá,,Jasné.Veď som ti to sľúbila."usmiala som sa na neho a sadla som si ne posteľ,vedľa neho.,,Ja len...či si náhodou nezabudla." "Smozrejme, že nie!" zasmiala som sa a rozstrapatila som mu vlasy.Zlovestne na mňa pozrel a zvalil sa na mňa.,,Prepáč Niall...ale nemohla som odolať."začala som sa smiať,pretože neznáša,keď mu rozstrapatím vlasy. "Idem sa pripraviť." rozbehla som sa do svojej izby. Prípravy trvali až do večera.Počula som,ako na mňa netrpezlivo trúbil.,,Veď už idem!"zakričala som a zišla som dole schodmi. "Si nádhrená." povedal, keď ma zbadal. Ja som cítila, ako sa mi do líc hrnie červeň. ,,Ďakujem."dostala som napokon zo seba.Nastúpila som do auta a už sme sa viezli. Milovala som pocit, keď sa na mňa upriamovala pozornosť všetkých fotoaparátov a inak to nebolo ani dnes, keď som prechádzala po červenom koberci po boku s Niallom.Chytil ma okolo pása a pózovali sme fotografom.Keď nás to už omrzelo,presunuli sme sa do veľkej sály,kde bolo už všetko nachystané na dnešný večierok. Posadili sme sa pri stôl, kde boli aj ostatný chalani (z 1D) so svojimi partnerkami Prehodili sme spolu pár slov až do vtedy,kým nezačala hrať hudba.Automaticky sme sa postavili zo stoličiek a začali sme tancovať na rýchlu hudbu.Potom prišli na rad slaďáky.niall sa na mňa spýtavo pozrel,chytil ma okolo pásu a za ruku.Začali sme sa hýbať do rytmu.Niall sa ku mne naklonil a pošepkal mi:,,Ajmi....."  "Niall," prerušila som ho "Je mi strašne zle. Potrebujem si ísť sadnúť." chytil ma teda za ruku a vystrašene so mnou šiel k stolu. Už som si takmer sadala, no zrazu sa mi podlomili kolená a pred očami sa mi zahmlelo. Posledné, čo som videla boli jeho vyplašené dokonalé modré oči.   Niall:Keď som pristúpil k jej rakve, mal som chuť kričať. Hneval som sa sám na seba. Nezachránil som ju keď zomierala.... Je to moja chyba!Mohla ešte žiť!Ale teraz...?Ani som jej nestihol povedať,že som ju tú celú dobu miloval,ale nemal som jej to odvahu povedať...až včera....Ale to bolo už neskoro. Moje srdce vynechávalo vždy keď som sa pozrel na jej bledú tvár. Chcel som ostať silný, no slzy sa mi tlačili do očí. Cítil som ten známi pocit prázdnoty, ktorý ma týral.   Pocítil som Harryho ruku na mojom pleci.,,Je to moja chyba."zašepkal som a dal som sa do horlivého plaču.,,Nie Niall!Nikto jej už nedokázal pomôcť."začal ma utešovať...nepomáhalo to.Slzy mi stekali po tvári a v mojej hlave vírilo mnoho výčitiek. "Harry, môžeš nás nechať osamote?" pozrel som prosebne na Hazzu. Keď odišiel, načiahol som ruku a dotkol som sa jej tvár. Bola chadná, no stále krásna. "Ajmi, ty si bola to najúžasnejšie dievča, aké som kedy spoznal. Bola si naozaj talentovaná! Spev, kreslenie, tancovanie a najlepšie ti išlo varenie. Miloval som tvoju kuchyňu, každé jedlo, ktoré si mi navarila...Jednu vec som ti už túžil dlho povedať...." na chvíľu som sa odmlčal a potom som pokračoval "..milujem ťa...Milujem ťa tak,ako nikoho iného.Nikto mi ťa už nikdy nenahradí.Bola si dievča mojich snov.Zrazu som sa strhol a rozbehol som sa preč, nechápal som, prečo som to spravil, ale ušiel som.Už som sa na ňu viac nedokázal pozerať, spôsobovalo mi to muky.

O 5 rokov: 

Nebol deň,kedy som nespomínal,na jej krásne hnedé vlasy,prenikavé zelené oči a krásne vykrojené pery.Zmenil som sa.Už som viac nebol ten starý,usmievaný Niall Horan.Pred kameramy som sa usmieval,žartoval s ostatnými,ale vo vnútri som umieral  Dnes je to presne 5 rokov od vtedy ako umrela a ja pomalým krokom kráčam k jej hrobu. "Ajmi, keby vieš ako veľmi mi chýbaš." povedal som. Pobozkal som si končeky prstov a pritisol som ich na fotku, ktorá bola na hrobe. Vedľa fotky som položil dve červené ruže. "Zbohom." utrel som si slzu a odišiel som....

I Want-54.časť

Tak máte tu časť :) prepáčte,že včera nebola :/ A zase platí,3 komenty+ :P


Milovala som pocit byť mimo reality a zároveň som ho tak strašne nenávidela.Nemám vôľu prestať.Prechádzala som sa po uliciach londýna,ale vôbec mi nebolo dobre.Tento krát,som to asi prehnala.


Z pohľadu Zayna:

Niekto zazvonil a tak som zakričal:,,Otvorím!"zdvihol som sa z kresla a utekal som k dverám.Bude to asi Paul....Automaticky som otvoril a......

,,Čo tu chceš?"povedal som dosť nahlas a chystal som sa surovo zavrieť dvere.

,,Zayn,nerob to."začala sa šialene smiať a spadla na zem.

,,Si-si v pohode?"nevedel som,čo mám robiť...či zabuchnúť dvere,alebo?Neodpovedala,len sa smiala.Nechápavo som na ńu pozeral.

,,Ian!Pusti ma dnu!"začala vykrikovať pomedzi smiech.

,,Ian?!Ja nie som Ian....Som Zayn."čupol som si k nej a starostlivo som si ju premeral.

,,Zayn?"úsmev jej zamrzol a v očiach sa jej zaleskli slzy.

,,Pre-prepáč.Hľadala som ružového medvedíka...to ty asi nebudeš?"znovu spustila ten jej smiech,ktorý som tak miloval.V tom sa do dverí dovalili všetci chalani a nechápavo sa pozerali raz na ńu,raz na mňa.

,,Čo to tu vy dvaja robíte?"spýtal sa Liam.

,,Ja...ani sám neviem."

,,Určite si prišla pre teba Liam."poznamenal harry a nahodil nenávistný pohľad.

,,Kto je Liam?"nechápavo pokrútila hlavou a chytila sa za brucho.

,,nehraj sprostú!"vybuchol Harry a odišiel dnu.

,,Ja?Ian!!Kde si?"

,,Mel..Ian tu nie je."vzal som ju za ruku a starostlivo som sa na ńu pozrel.

,,pusti ma!Ja neviem,kto si!Mám zakázané baviť sa s cudzími ľu´dmi!"vytrhla sa mi a začala kričať.

,,Drž hubu!"skríkol nečakane louis,prehodil si ju cez plece a odniesol ju dnu.Kričala stále dookola,že ju chceme uniesť a Louisovy povedala,že je mimozzemšťan.Vtedy som spustil strašný výbuch smiechu.

I Want-53.časť

Kratšia,ale viac som nestihla :) Zajtra bude :)


Túžba po dobrom pocite ma premohla a tak som už kráčala po daždi,na miesto,kde som sa mala stretnúť s Alexom...Tak sa volá ten chalan,ktorý mi spôsobil toto...hmmm....trápenie?Alebo chviľkovú radosť?No to je jedno....Mala by som ho nenávidieť,ale....Ja ani neviem.Je v pohode a tým to končí...Zažil si toho v živote veľa....Zomreli mu rodičia a musí sa sám starať o brata.Necítila som k nemu priateľstvo...skôr súcit,pretože mi pripomína mňa.Obaja máme podobnú minulosť a tým to končí.Vynoril sa spoza kríkov a podal mi rastlinu pečlivo zabalenú v priehladnom balíčku.

,,Mel...Ak ti môžem poradiť,prestaň s tým."súcitne na mňa pozrel.

,,Tak prečo s tým neprestaneš ty?"usmiala som sa a odbalovala som si šťastie v balíčku....Vraví sa,že šťastie sa nedá kúpiť..ale to vraví ten,ktorý ešte nikdy nemal trávu.

,,Tiež sa pýtam..."zamračil sa a potiahol si z cigarety.

,,no vidíš."toto bolo posledné..slovné spojenie,ktoré dávalo zmysel...potom som už bola v tej mojej obľúbenej euforii.